Vojensko.cz

Moje ďalšie dni na Cetvinách
Kvartálne k nám chodil kontráš, major Novák na svojej 120-ke škodovke, ani som ho zvlášť veľmi neregistroval, so mnou mal pohovor len raz v Suchdole a raz na Cetvinách a keď videl , že zo mňa nevytiahne ani slovo pre neho podstatné otázky, ani keby mi rozmlátil hubu, tak mi až do civilu dal pokoj. Vtom čase som nerozmýšľal o tom odkiaľ má takmer detailne informácie : kto čo kedy urobil a povedal , keď som mu ani jeho overené otázky nepotvrdil tak ma už ani nie po minúte poslal preč z KVR, i keď s niektorými vojakmi debatoval dlho ako s priateľmi.. Z nášho ročníka, si myslím, že sa mu nespovedal nikto, dedukoval som to aspoň s jeho príchodov..
Prvá čurka (stráž na rote, keď bolo vidno tak na špaku, keď tma tak sme tak sme špacírovali pozdĺž SiS okolo roty), som mal s Igenom, s ktorým som poctivo prešpacíroval celú noc. Druhú službu som mal s iným starým (nepamätám si jeho meno), tak ten ma poslal na rote do senníka hneď potom ako sme raz obišli celú SiS na rote a to nebolo večer ešte ani 22.00. Zaľahol som na najvyššiu kopu sena a hneď som aj zachrápal a starý, ten bez okolkov sa išiel so zbraňou vyspať na svoju izbu. Musím priznať, že von bola vtedy riadna snehová metelica a asi mínus 10°C a to opravňovalo starého byť vo väčšom teple ako mladý, ktorý nech sa prikryje senom. Bol som riadne unavený, ako každý mladý, ktorý ma na starosti rajóny a v nohách prebehnutých pár dobrých kilometrov.. Pred piatou ráno ma už budil starý, že sneh už zavial naše večerné stopy, a tak ich musíme narobiť znova..
Rival bol na ošetrovni a tak psovod bez psa je ako tankista bez tanku, tak mi služby ostávali zväčša na rote. Znova som sa vrátil k stráži na rote, cez deň sám na špaku a v noci krúženie okolo SiS, aj keď mi to riadne išlo na nervy.. Už aby bol Rival späť !
Mal som šťastie, neprišiel Rival, ale prileteli zo zahraničia americké vrtuľníky. Stál som na špaku a pozoroval okolie , zvlášť neďaleké domy v Hamernne. Čo čert nechcel z ďaleka som počul

z ďaleka som počul hluk a nič som nevidel. Hluk bol už čoraz bližšie a stále nič som nevidel. Bolo asi 2 hod. popoludní. Čo robiť ? Len som pevne veril, že nebudem musieť vyvolávať na Hlásku, ešte som stým nemal skúsenosti.. Skutočne od Hamernnu sa smerom ku mne približovali 3 bojové vrtuľníky, a boli čoraz bližšie a bližšie. Už som to nemohol ignorovať, pretože ich hluk už muselo počuť do vzdialenosti najmenej 5 km. A tak som pojítkom zavolal na rotu : ?Tri vrtuľníky sa približujú smerom na mňa..? Na ústredni od nás bol tiež nejaký neskúsený, lebo som ho počul radiť sa asi s VR (myslím si , že to bol tiež môj starý Langer), a potom : ?Počkaj prepájam ťa.? Prepol ma na hlásku. Z Hlásky mi dávali rôzne otázky, na ktoré som odpovedal iba tým že som si tipol : Aké vrtuľníky, v akej výške, v akej vzdialenosti, čo prevádzajú a pod. V búdke na špaku, boli síce nakreslené obrázky typov bojových vrtuľníkov, no veľmi ťažko mi bolo po prvý krát ohodnotiť aký typ vrtuľníka prevádza provokáciu proti nášmu štátu. Výšku som ohodnotil asi na 40 m, vzdialenosť nejakých 400 m ? no stále sa približujú rýchle a rýchle.. Samozrejme číslo nášho hraničného medzníka. Na Hláske vojak zopakoval moje údaje a dodal : ?Dávam povel do Č.B. a už aj vyrážajú z letiska naše Migy .? Spojenie sa prerušilo, Hláska zložila slúchadlo, no ešte bol na linke Langer : ?VR ti odkazuje aby si samopalom mieril na najbližší vrtuľník a ak prekročili čiaru strieľaj !? Hovor skončil. No pekne ! Srandovnejší rozkaz som ešte nikdy nedostal a už možno ani nedostanem ! Ja sám proti trom bojovým vrtuľníkom americkej armády. Ja mám 60 ostrých nábojov do 58-čky.. Vrtuľníky majú koľko rakiet ? Vyšiel som z búdky na špaku, kde som mal zapojené pojítko. Pokľakol som si na úzky priestor strážnice, natiahol záver samopalu a odistil. Hlaveň som si oprel na zábradlie špaku a namieril samopal na prostredný rýchlo sa ku mne približujúci bojový vrtuľník. Čakal som. Ešte asi 30-20 sekúnd a budú na území nášho štátu. Čo potom ? Stl

Čo potom ? Stlačím spúšť ? Vypukne ďalší vojnový konflikt ??? Jednou raketou vyhodia do vzduchu celú rotu ! Ja budem príčinou..? To snáď nie !! Rozkaz je rozkaz ! Čo si asi pomysleli tí vo vrtuľníkoch ? Smiali sa ? Zvlášť keď videli mladého chlapca mieriť na nich samopalom ?! Čo ak skôr stlačím spúšť ako prejdú nad naše územie ? Ešte 15 sekúnd ! Neotáčajú sa. Vrtuľníky smerujú ďalej ku mne ! Hnusná provokácia! Len aby som nestlačil tú spúšť ! Desať sekúnd ! ?Buď kľudný, Marián .? hovoril som si. Mladý, sám na stráži, snáď nevyparáti nejakú hlúposť ! Zvlášť keď takéto indikátory idú ruka v ruke.. Päť sekúnd ! Konečne vrtuľníky otáčajú smer svojho letu k topoľom , ktoré zakrývajú výhľad na starý Celňák. Vydýchol som si. Dlho som premýšľal, čo by sa stalo...?! Alebo ak by bol na mojom mieste niekto iný ..?! Ešte som zažil raz približovanie amerických vrtuľníkov, no už nikdy neprišli tak blízko nad demarkačku. !
?Čo keby ..??
Už ma VR najbližší polrok na špak na rote nepustil. O pár dni prišiel Rival a tak pokračoval môj psovodský výcvik.

Muselo sa jednať o rakúske vrtuľníky,lebo Rakúsko bol neutrálny štát,preto predpokladám,že nemal na svojom území americkú armádu.Zato v Nemecku ich bolo veľa.Často chodili so svojími džipmi až ku čiare.Dokonca sa rozprávalo,že robia cvičenia útoku a zastavujú tanky tesne pri čiare.Neviem či to bola pravda.Ahoj.

Ahoj Santus.Ja som zažil tiež taku zvláštnu situáciu na špaku strážneho,už som to niekde spomínal,keď v tom mieste v Rakúsku,kde sa hraničná rieka Malše zatáčala a vytvárala taký cíp najbližší ku rotnému špaku sa objavil na tej vykosenej trávnatej lúčke chlap a nejak podozrivo sa začal prechádzať hore dole.Prestal som obchádzať dookola búdku a začal som ho pozorovať ďalekohľadom.No on ma nenormálne prekvapil,keď prudko si niečo priložil k očiam.Jasné,že v prvom momente mi preblislo hlavou,že to môže byť zbraň,tak som skočil do búdky a ďalekohľadom som zistil,že je to našťastie fotoaparát.Ihneď volám na rotu.DDR mal čet.Baroš,možno si na neho spomínaš,bol tvoj suprák.On mi zo srandy hovorí,když tě fotí tak se uprav a usmívej.Potom zavolal k telefónu Sádovského,ktorý bol jediný furťák na rote.On mi povedal,že sa to sem tam stáva,že je to nejaký novinár.Mám ho z búdky pozorovať,kým neodíde preč.A ešte na špaku na Leopoldove som zbadal ako nejaká osoba sa rýchlou chôdzou približuje ku Sis niekde v priestore 39-tok,za tým pravouhlým lomom a kráča ďalej pozdĺž drátov ako na Uhlište,potom sa stráca z dohľadu v lese.Bol som vtedy len pár dní na Cetvinách.Oznamujem to VH,ktorý je dole.On hovorí,zavolaj operákovi na rotu.Tak volám,on vraví,že skrat zatiaľ nemajú,no posiela poplachovku z Přibrání to preveriť.Videl som zo špaku ako to so psom preverovali,no pes nechytil žiadnu stopu,tak to zabalili.Musel to byť asi nejaký miestny obyvateľ,ktorý si skracoval cestu z Leopoldova na Uhlište okolo drátov.Zdravím.

Ahoj Marian,jak je možné ,že si pamatuješ vše tak podrobně?Jaké bylo vté době počasí, podmínky,názvy míst apod.Ty si byl kronikář na rotě?

Ahoj,
nie nebol som kronikár, ani som si nepísal denník, no žiť 19 mesiacov sa "drátama", na to sa nedá zabudnúť...

Keď už hovoríme o kronike,škoda,že sa kdesi stratila.Možno či ju nemajú poslední VR-Lovaš.Klícha.Svatoň.Nebolo by od veci ju prefotiť a uverejniť na našej stránke.Často bola v bare,kde sme si ju sem tam prezerali.Pamätám si z nej napr.návšteva vysokého dôstojníka sov.armády,či zadržanie obrovitého rakušana alebo podhrabanie narušiteľov asi na 11-kach a ešte tajný výlet pátrača na motorke na pivo do Malont a pod.Zdravím.

A ešte k tomu strážnemu roty.Raz som mal v lete 88 poobede strážneho na špaku keď sa strhla strašná búrka.Na rote bol VR Klícha,ktorý mi volal nech okamžite zleziem zo špaku a nech prevádzam streženie pochôdzkou okolo Sis aby ma netrafil blesk i keď každý špak mal myslím bleskozvod a že mi posiela PDR s pelerínou ku vrátam na J.Ves.Kým som sa dostavil k vrátam tak som bol do nitky mokrý ako myš.Tak som s tou pelerínou a zmočený ako kura šlapal okolo signálky za rachotu hromov a bitia bleskov asi pol hodiny,kým ma nevymenili.Našťastie som chytil akurát rýmu,i keď neviem či som bol pri signálke s železnými drátamy dostatočne chránený pred bleskom.Zdravím.

A ešte keď môžem dodať,tak po príchode na rotu zo strážného už búrka prestávala,no zistil som,že po tej prietrži mračien je celá vstupná hala na prízemí a chodba smerom ku skladom a autoparku zatopená vodou.Čo malo ruky a nohy tak to behalo s handramy,kýblamy,metlamy a gumákamy na nohách ako o život,kým po vode nebolo ani chýru.Nad všetkým tým chaosom bol npor.Klícha,ktorý hlasným pokrikom to všetko riadil.Voda udrela od vchodu z autoparku.Ahoj.

Volal sa OLIN. V 87 som ho bral od Gibsona ako Nko a dotiahli sme to na P2 a založneho psa veliteľa praporu. Pomohol aj vycvik v Libějoviciach. Previerkovu stopu mal 10 hodin staru z Malont na Janovku. Ked som sa dozvedel ako skončil plakal som ako maly chlapec.

Moje prvé dni na Cetvinách
Večer onoho dňa, keď sme bežali na Horné Přibráni, som šiel niečo kúpiť na bar. Predávajúci v bare bol môj starší polročák, ktorý ma obslúžil a taktne upozornil : ?Kupovať si tu môžeš čo chceš, no sadnúť si tu a zdržiavať sa tu okrem nákupu , na to ešte nemáš číslo.. a teraz keď tu nemáš čo robiť .. Heš !? A tak som sa pobral, i keď som nechápal.. Kde som to ??
Začínali nám menšie služby s našimi mazákmi. Veľmi sa mi páčili služby s Igenom , bol to správny mazák, ktorý radšej všetko urobil sám, než by dal príkazy svojmu mladému.. na rote bolo pár takých, a preto tu boli aj naši starší polročáci, ktorí prevzali opraty rajónov. Na druhý deň môjho pobytu na rote začal znova rajonový žúr... Ešte predtým som mal pohovor so zväzákom roty, čo a ako, či sa nebojím služieb so samopalom a nebojím sa ísť na obhliadku demarkačky, a ak, aby som sa nebál povedať. Neviem prečo si myslel, že mám mať strach z niečoho načo som nevidel dôvod. Oboznámovanie s demarkačkou prebiehalo ako výstup na zasnežený Kriváň, a že to bolo 21 km, ani som to už nepobadal..
Po prvých dňoch prichádzali prvé skraty v psychike niektorých nováčikov v mojom ročníku. Najprv nezniesol tlak nového prostredia a podnebia Prudil, ktorý vraj mal v úmysle spáchať na záchode samovraždu a vo vrecku si vraj na to pripravil žiletky. No na šťastie vraj sa išiel so svojimi pocitmi vyspovedať VR. Tak poputoval prvý z môjho ročníka preč z roty, už som o ňom nepočul. Ďalší bol o pár dni na rade Bruncko, ktorý sa vyspovedal VR, že bol šikanovaný, neviem podrobnosti i keď pred odchodom z roty mi rozprával, že pri odchode do civilu mi v Č.B. na nádraží toho toľko porozpráva, že budem len ústa otvárať, (skutočne som sa s nim na nádraží stretol a chcel som mu pripomenúť jeho prísľub, no keďže mal okolo seba plno priateľov, nechcel som ho inkriminovať).
Asi po necelom týždni sme preberali psov od našich suprákov, Vavrečka Bobeša, Mihola Cipra, Padalík.., Cakl ..., len ja som bol bez psa zatiaľ som

zatiaľ som na psovodský výcvik chodil len s rukávom na vyskúšanie ostrosti psích zubov a s koženou rukávovou manžetou, ak by nebodaj psy rukáv roztrhali, čo sa opakovalo po troch, štyroch dňoch. Výcvik psovodov sa najčastejšie vykonával na Janovej Vsi, no začali sme teritóriu Dolného Přibráni, asi prvé tri dni.. Keď sme sa skupina, pod patronátom nášho starého, kynológa roty(inak pomenovanie k***a, volal sa Masák), presunuli na Janovu Ves, nejak som prechladol a stále mi tiekla z nosa krv, ktorú som si utieral do rúk a potom do rukávov, až som bol od krvi celý zamazaný. Padalík sa ma raz na to pýtal: ?Proč jseš celej krvavej ?? odvetil som mu : ?Vieš Míra, keď zmením prostredie tak krv zo mňa rynie ako s prasaťa..? Len neveriaco pokrútil hlavou : ?To chceš tvrdit, že když jsme se přesunuli z Dolního Přibráni na Janovku... Tak zmena prostředí ?? ?Áno.? Po dvoch troch dňoch mi krv prestala tiecť. No keď sme sa presunuli kvôli našľapaniu stôp pre psy do oblastí Běle a tam mi znova začala tiecť z nosa krv, tak mi dal za pravdu, že mi tečie krv, kvôli zmene počasia. Môj starý Kundoš, keď mi dával príkazy a videl ma zkrvaveného iba podotkol : ?Jseš jako řezník !? nič viac , stále ma vysielal šľapať stopy pre psov, a aby som až budú psy zo 20 m. vybehol a zaútočil na psov prútom, načo sa psy rozzúrili a z rukáva lietali kúsky...
Koncom januára som konečne dostal psa aj ja, Rivala. Rival nemal ešte rok, mal ho mať až 25. Marca, bol vraj na výchovu a na výcviku u známeho nášho veliteľa roty, ktorý mal doma malé deti. A tak bol Rival stvorený len na hry, na nič inšie.. Neuposlúchol žiadny povel a už vôbec nie aby prišiel ku mne.. Rival si robil čo chcel. Rodičom domov so vtedy napísal : ?z toho psa sa tu asi zchujím !? našťastie, môj starý kynológ roty Masák, aj keď v tvrdom drile ma prinútil Rivala vycvičiť tak , že za pár týždňov už bol na úrovni ostatných psov, dokonca robil aj dvojhodinové stopy, až sa mu stal úraz na uchu, ktorý ho vo vývoji zabrzdil (ako som už skôr sp

skôr spomínal, liečil sa asi 2 týždne v Č.B.) Po návrate Rivala z ošetrovne v Č.B. som musel s Rivalom bohužiaľ začínať výcvik znova, no psovodský výcvik už bol pre môj ročník ukončený, no Masák si aj tak vydobyl, že chodil so mnou po mojej rannej službe do večernej, na výcviky na ktorých sa Rivalovi pomaly začali vracať jeho stratené schopnosti.
Celý Rivalov výcvik začal postupnými krokmi, od základného poradového výcviku, až po krátke rovné a ostro zakrivené stopy a spiatočne našľapané stopy. Najťažšie bolo ho naučiť aport, aby držal drevené činky rovno strede, tlamu mal veľkú a tak činku držal v tlame za krajné koleso. Musel som z polena vystrúhal činky, ktoré nemali kolesá, takže z činiek bol valec a z valca vybiehali dá sa povedať úzke násadky na kolesá. Taktiež dlho nechcel skákať cez bariéru, stále, aj keď sa na ňu rozbehol, pred ňou prudko zabrzdil a obišiel ju.. Bolo to prefíkaný pes. Po pár dňoch trápenia som ho predsa len naučil preskakovať bariéru, najprv som to skúšal spoločne sním ako sa má škriabať, no veľmi sa mu nechcelo, našťastie ma tak najedoval, že som hodil vystrúhaný aport do ďaleka, a on sa za ním vydal preskočiac dvojmetrovú bariéru.
Aké bolo moje potešenie, keď sme stále behali so psami do kopca, z kopca a tak dookola, Rival ma stále ťahal a tak pri behu som aj odpočinul, čo sa psovodom z môjho ročníka na výcviku veru nepáčilo, pretože niekedy museli oni ťahať svojich psov, ich psy boli starší a niekedy aj leniví a Rival chcel byť stále prvý a tak moje nohy ako keby boli na lietajúcom koberci , vôbec sa neunavili. Mojim spolubojovníkom keď videli úsmev na mojej tvári vzkypel žlč, ?k***a,? kričali, ?Santusa táhne Rival, a my musíme tahat své psy !? A tak mi Masák dal príkaz, že vodítko musí byť voľné a Rival musí bežať po mojom boku, čo nebolo veľmi ľahké, pretože ako som už spomínal Rival musel byť vždy prvý. A tak keď sme raz bežali do strmého kopca na úseku Sedmičiek , Rival bol prvý. k***a bol nekompromisný a tak mi za trest dal bežať

za trest dal bežať bez Rivala k vzdialenému stromu asi 2 km v snehu, že mám na to 4 min. Za 4 min som nebol vzdialený od skupiny ani na 400m. A tak som si to zopakoval zo tri krát.
Môj prvý nočný poplach s Rivalom. Bolo to pre mňa neskutočné ! Spal som unavený a musel som chrápať ako keby som rezal drevo motorovou pílov, v spacáku som stále zipsoval, pretože som nechcel mať nalakované nechty na nohách ako niektorí iní. Zahučal bzučák ? o jednej v noci to bolo ako keby ste dostali 20 kg. Kladivom do hlavy, nevedel som sa spamätať a tak som až posledný vypadol z izby. Na šatňu som išiel motajúc sa z boka na bok, ako keby som celý deň hýril. Na zbrojárke som vzal samopal a idem pred vchod, že vyskočím na V3S. ?Ideš het, po psa !? vykríkli na mňa starší. Pánečku ! A tak som sa rozbehol do kotcov, ktoré boli nad rotou, oproti mne z kotcou už bežali so psami chlapci z môjho ročníka. Samozrejme som bol v kotcoch posledný a Rival sa už nemohol dočkať kedy z kotca vypadne a predbehne všetkých psov, čo už boli veľmi ďaleko. Ako ináč, keď som mu dával na krk obojok cez pootvorené dvere sa mi z kotca vyšmykol a začal po vonku pobehovať, trvalo mi minútku než sa mi ho podarilo chytiť a o ďalšiu minútu som bol pred prázdnou rotou. Všetci už boli preč. Čo teraz ? Našťastie z poza roty od garáži vychádzal ďalší UAZ so suprákmi, už neviem či to bola ďalšia poplachovka, alebo pátracia skupina, no s úsmevom ma vzali s Rivalom do UAZu. Odišli sme z roty, jazda lesom čierno-čiernou tmou, až sme došli k úseku prekrytia, štátnu hranicu prekrývala celá rota, jeden vojak bol vzdialený od druhého asi 50 metrov. Supráci ma vyložili v strede prekrytia, že mám stáť tam na mieste, po stranách boli vzdialení vojaci odo mňa asi po 25 m. Prekrytie sa čoskoro zrušilo, ako stále vina za skrat na SiS padlo na nejaké zvieratko, ktoré podhrablo SiS. O pol honu sme boli späť na rote a ja som mohol pokračovať v prerušenom spánku..

Santus, jako vždy bezvadné čtení. Úplně vidím sám sebe během prvních dnů na rotě :-). Jen ta V3Ska mě nikdy neujela :-). Jen doplním - Prudil přišel k nám na Kamennou, sloužil bednu. Byl to normální kluk. Říkalo se, že ho z Cetvin převeleli, protože nechtěl převzít nějaký sklad, ve kterém byl neskutečný bordel a spousta věcí chyběla. Jak to bylo doopravdy, to nevím.

Tak to musela být jenom výmluva Honzo.My jsme měli na Cetvinách ve skladech naprostej pořádek.

Príchod na Cetviny 15.01.1989
V decembri pred Vianocami sme všetci nováčikovia dostali dovolenku 10 dní, dôvod bol ten, aby sme celú dovolenku vyčerpali razom na rok dopredu. Skutočne sme sa všetci tešili vypadnúť zo Suchdola, veď kasárne, ba celý výcvik ? to sa nedalo inak pomenovať ako väzenie. Keď sme čata, pochodovali z kasárne na Blata (bolo to výcvikové stredisko asi 4 km vzdialené) často sme vydávali vo vláčiku, ktorý premával cez Suchdol, ako v ňom cestujú starší PS-áci, ktorí nám šťastne mávali a vysmievali sa nám, že to nevydržíme... Veľmi sme im závideli...
Došlo aj na nás, a tak nás hŕba nováčikov vypadla z kasárne, ešte že sme sa pred dlhov cestou na východ riadne posilnili na stanici, pretože vlak z Č.B. bol riadne preplnený až do S.N.V. a celú cestu sme so splubojovníkom Horváthom prestáli na úzkej chodbičke rýchlika. Stál som pred kupé v ktorom sedel generálmajor, ktorý vystúpil až v Brne, asi 2 krát vyšiel na chodbičku a poslal si sadnúť môjho spolubojovníka Horvátha, a bavil sa so mnou celkom prirodzene, mne sa až hlas triasol, keď som potvrdzoval jeho názory a odpovedal na jeho otázky, na ktoré očakával priame odpovede: ?Áno súdruh generálmajor. Nie súdruh generálmajor.?
Príchod z domova do Suchdola 3.1.89 bol smutný, nikomu sa z domova nechcelo odísť, no v kasárni už sa to trošku uvoľnilo a tak do 15.1. sa naša 3. čata na buzerpľaci rozdelila. Bolo to hneď po raňajkách, a s mnohými kamarátmi sme sa už nikdy nestretli. Po prvý krát som zaregistroval názov roty Cetviny ,až keď som som s veľkým kufrom sadol na korbu V3S, kde sa nás zmestila rovná dvatsiatka. Z našej 3 čaty sme sa vnej našli rovní siedmi , s našim vedrom Marekom Červenkom.
Cesta vo V3S zo Suchdola trvala asi hodinu, no zdalo sa mi, že trvala takmer celý deň, keď som sa díval von cez nadvihnutú plachtu, stále som videl iba hmlu, a zasnežené lesy. ?Rota musí vyzerať ! Asi sú okolo nej samé močiare..? pomyslel som si. Celú cestu sme všetci mlčali a pripravovali sme sa na neznáme..!

Príchod na Cetviny bol akúsi čudný, všetci nám dali dá sa povedať posledný deň pokoj, aby sme sa pripravili na ťažké obdobie ? až do leta sme mali byť najmladší ročník na Cetvinách, takže sme mali od ďalšieho dňa prevziať zodpovednosť za čistotu roty.
Po večeri o 20.00, bola už riadna tma, bol ukážkový hraničný poplach, do štyroch minút všetci zaradení ped rotou so samopalmi, pripravení výjsť s V3S na prekrytie čiary. Prvý poplach, nevedel som, kde som, čo som, ba ani kto som.. Celá rota asi 70 ľudí (teraz 4 ročníky), sme stáli, náš ročník len neveriaco otáčal hlavu, čo sa okolo nás deje, hoci staršie ročníky si pospevovali. Vedľa mňa stál môj suprák Aleš Náhly a len neveriaco krútil hlavou, keď sa pozeral na moje poltopánky, v ktorých som stál.. všade bolo plno snehu : ?mladý, všetci majú kanady ! No, nič?? mávol rukov. Poplach bol iba ukážkový, aby sme vedeli jako to bude po ďalšie dni vyzerať. No už o dva dni bol neuveriteľný budíčk o pol druhej ráno aj s výjazdom. Zas každý nadával, len supráci si pospevovali (veď už o dva mesiace mali ísť do civilu). Samozrejme, že som pribehol a zaradil sa do radu až posledný, no niekto posledný musí byť..!
Ďalší deň sme s VR Klíchom, politrukom Planietom a asi podporučíkom Jelínkom mali oboznámovanie s terénom. Pravé KP, bolo jako tak schodné, no ľavé, to bola hrôza. KP celé zasnežené, možno viac jako 50-60 cm. Snehu, len okolo SiS bol vyšľapaný hlboký a úzky chodníček, miestami zľadovatený. No prešli sme na styk s 5 rPS a potom späť k stanovišťu Leopoldov, kde po nás prišla V3S. Asi už lampasáci nevládali. Prišli sme na obed a po obede znova do terénu, teraz na stanovištia. S Klíchom sme šli na Dolní Přibráni, kde nás oboznamoval s terénom, chlapci z nášho ročníka sa samozrejme veselo bavili zvlášť keď VR vysvetľoval hlavné body. Klícha zastal v rozprave a zavelil máte : ?Máte pět minút na to aby ste zaběhli k tomu lesu a hned spátky !? ukázal na 2 km vzdialený les, bolo to na Horním Přibráni, no cesta bola zľadovatená,

100 m do dolinky a potom už len do kopca. No na počudovanie, nikto sa ani nepohol, nikto tomu povelu nechcel uveriť, jako keby to ani VR nebol vyslovil. ?Už vám běží čas, uběhla vám polminuta !? ?Tak běžím, běžím !!!? Pohli sme sa . Bolo nás tam asi 17. Niekto nadával, na tých čo sa bavili, no ja som skoro dušu vypľúval.. tak rád som mal beh ! Opatrne sme so samopalmi zbiehali dole kopcom (asi sme sa niekoľkí aj pošmykli a spadli, no do zľadovateného kopca, to veľmi nešlo, a tak sme len prekladali nohy před seba. Pozorovateľ mal peknú podívanu ! Ako tak sme sa vyškriabali na Horné Přibráni, späť to bolo len dole kopcom a to bolo rýchlejšie. Za dvadsať minút sme boli u VR.
Ďalšie dni už ubiehali rýchlo?

Perfektne si to spracoval. Normálne si predstavujem seba ako som prišiel do Malaciek ....vybavuje sa mi príchod na rotu, prvé zoznamovanie so psom akoby to bolo včera

AKO RIVAL ŽARTOVAL
Bol začiatok jari a bolo to pekné poludnie, keď som mal na popoludní výcvik s Rivalom a a ďalší člen môjho výcviku bol môj starý náš kundoš ? Masák. Mali sme nať výcvik na Mášovne. Samozrejme, že sa môjmu starému nechcelo ísť peši 10 km a tak sme vošli do UAZu, ktorý šiel na Dolní Přibráni. Už sa mi miešajú mená zúčastnených, no dej mi ostal v pamäti.. V aute medzi mazákmi som sa cítil veľmi nesvoj, no Rival zbožňoval cestu autom a pri každej príležitosti si doslova nalepil hlavu na predné sklo a hoci sedel vzadu pri mne pre svoju veľkosť takmer nemusel ani vyskočiť zo sedu ? stačilo mu len natiahnúť krk a stredný priestor medzi vodičom a spolujazdcom bol jeho. No beda ak sa na jednej či druhej krajnici niečo pohlo (mal rád zajace a srny) a hneď chcel cez zatvorené dvere chňapnúť po pohybujúcom objekte. A to sklo keď sme vystúpili z auta.! Také uslintané sklo svedčilo iba o tom, že před malou chvíľou prešlo poňom stovka bežiacich slimákov..
Chvíľu sme sa zdržali v pikete na Dolním Přibráni, no Masák bol poctivý a chcel mi našľapať na Mášovne aspoň akú takú stopu.. a tak nás predsunutá hliadka chcela zobrať aspoň na Horní Přibráni. A tak sme sa natlačení v UAZu zviezli na Horní Přibráni (zdá sa mi že ,moji starí, ktorí mali službu v piketu ? buď šli odniesť obed na stanovište Leopoldov, kde mali službu ďalší spolubojovníci, alebo nahlásili výstrel, alebo niečo podobné, aby sa mohli zviesť)..
Veliteľ bol Cieslar, ktorý mal psa Caka, vodič bol Michal (ktorý enormne sekíroval môj ročník ? myslel si, že keď ma číslo môže všetko.. ba raz mu Rival pri takejto ceste autom keď zbadal zver vľavo, košíkom takú udrel do brady až zaplakal.. No, hneď namiesto Rivala z pomsty udrel mňa, až som mal 3-4 dni na líci modrinu..). Ďalej bol Vlček so psom Torom ? tá dvojica Cak a Tor boli tak navyknutý, že slúžili (myslím si) iba spolu..Ďalšieho strelca do páru si nepamätám, no myslím , že bol zas mazák..
Zastali sme niekde na úseku SiS 28, na Horním Přibrá

na Horním Přibráni. Otvorili sa dvere.. Najprv vyleteli z auta psy a tak ostatní. No čo sa stalo ? Cak a Tor poslušne prišli k svojim psovodom, no Rival ma ignoroval. Kým so sa upravil (výstroj ? sumka, bodák, samopal, gombíky a všetko ostatné), Rival čakal za UAZom aby som si poň prišiel. Doteraz mi to neurobil až dnes, stále na môj povel prišiel a tak som šiel k nemu. Ja k nemu za UAZ ? a on pred UAZ. Ja k nemu před UAZ ? a on za UAZ, a tak dokola..! Ja sa zastavím, a idem z druhej strany a Rival tak tiež.. Zas sa otočím a čakám či príde Rival z ľava, z prava a on z poza kolesa sa tiež díva ? či prídem z ľava alebo z prava.. Stal som a díval sa na neho : z očí, a z jeho vyplazeného jazyka som pochopil, že sa nepoddá ? teraz sa musím poddať ja ! Kdeže ! Skúsil som to popod UAZ. Bol to nezmysel ! Popod UAZ som ťahal nabitý samopal ? aj tak mi to nepomohlo. Vôkol mňa sa mazáci rehotali. Cítil som sa poriadne trápne. Nie len, že päť ľudí sa zo mňa smialo a k tomu môj pes Rival, ktorý asi po dvoch-troch mesiacov pochopil, že som ?sup? (jako nás mladých volali), ale dokonca sa smiali aj ďalšie dva psy Cak a Tor. Ktoré sedeli na kraji cesty pri oplotenke SiS a tiež na mňa vyplazovali jazyky. No toto ! Už som bol na smiech aj ďalším psom.. A Rival .. 20 krát, 30 krát obehol UAZ a ja za ním.. Bolo to pekné divadlo pre mazákov ako ?sup? nevie ovládať svojho psa. Všetci : Masák, Cieslar, Vlček, Michal, (ďalší strelec ? zabudol som meno) + Cak a Tor stáli v rade pri oplotenke a smiali sa. Červený jako sovietska zástava som počul jako povzbudzujú Rivala : Nedaj sa ! Na ľavo ! V pravo ! Rival, plazí sa ! V ľavo Rival !
Po 10-15 minútach už to pre mazákoch nebola zábava ( pre mňa už při 1 minúte) veď museli sa hlásiť na ústredňu ako prebieha kontrola úseku a tak chytili Rivala za obojok - myslím, že to bol Cieslar- a tak mi spadol kameň zo srdca.
Rival mi potom pekne urobil stopu .
Sám som sa na tom v duchu smial. Najväčšie prekvapenie bolo keď som večer na rote, po výcvi

výcviku odviedol Rivala do kotca a tam v pravo hore svietilo na tabuľke, ktorú som sám namaľoval dátum narodenia Rivala : 25.03.1988. V ten deň bol 25.03.1989..
Tak nie len Rival mal narodeniny, ale jeho sviatok prešiel aj na mňa .. Ja som mal meniny ? skutočne som zabudol?.

Ahoj Marián.Nebola to náhodou myslivna Malšovna,ako po rieke Malše?Ty spomínaš Mášovnu,alebo ti chýba písmenko.Bola to poľovnícka chata na ľavom tylovom prieskume medzi lesom a cestou,ktorá viedla na 854-ku.Pri šlapaní ľavého tylu sme ju mali preveriť tesným obídením popri múroch budovy.No vždy sa nám nechcelo.Bola to taká štvorcová budova.Pri tom tesnom obchádzaní som vždy čakal,že ma spoza rohu čapne niekto po hlave,alebo sa tam objaví furťák na výmaku.

Ahoj Floriš,
Máš pravdu je to Malšovna, vďaka za upozornenie

Jeseň 88 sa v Suchdole nevinikal ničím zvláštnejším ako iné jesene, či jar, pre nováčikov, ktorí sa dostali do výcvikového strediska PS, to bol stále len tvrdý dril a zvyknutie na zelenú a kaki farbu. No jeseň 88 to bolo iné, náš ročník musel prejsť službou v kuchyni, kde bol jeden kuchár.. skrátka náš starší polročák, ktorý sa skutočne nemohol dočkať kým príde náš ročník. V našom ročníku sa hovorilo, že musel byť najviac šikanovaný od čias Švejka.. A tak to dával vyžrať nám - mladším polročákom !
Ďeň pred službou sa na PVS vyberalo kto bude mať službu v kuchyni, slob. Cvengroš tvrdí : Tejto službe sa nikto nevyhne, je to len kolobeh, najprv 1. rota 1. čata, potom 2. rota 2. čata atak dále.. Štyria vojaci každý deň..
A tak som sa prvý krát prihlásil, myslel som si, že je to skutočne lepšie, ako makačka v drezúre, či už beh, poradovka, rozcvičky, alebo iné radovánky z ktorých ma išiel trafiť šľak..
Štyria chlapci od nás, tí ktorí mali mať ďalší deň službu v kuchyni išli spať už o hodinu skôr, ešte pred rajónmi, a tak aj ja. Skôr som aj tak nezaspal, pretože večer pred deviatou bol čas na rajóny, to bol väčší krik a huriavk ako keby bol bojový poplach, dalo sa to prirovnať zvuku bombardérov nad Drážďanmi (veldri, ktorí boli zväčša len naši polročáci sa vyžívali v pokrikoch : jedu, jedu, jedu, co toto je , to se musí všude jenom blejskat!). Ďalej nasledovali iba nadávky, trepanie do skríň, buchot kanád, vedier... Chodba to bol najhorší rajón, dvaja chlapci stierali chodbu z jednej strany, dvaja z druhej a stretli sa v polovici, predtým dvaja pozametali celú chodbu, hlavne pod skriňami, kde to bolo každý deň hrôza a samé blato ! Mal som niekoľko krát chodbu a keď sme sa už blížili k polovici, vtedy jeden múdry polročák, keď sme boli na kolenách podskočil ponad vedro so špinavou vodou a samozrejme, že ho odkopol na tú čistú časť chodby. Zahrešil som a pozrel sa na neho, no on pospevujúc si išiel buzerovať chlapcov na PVS, ktorí všade čistili linoleá žiletkami.. Ten

Ten super velder polročák mi už do vedra nekopol.. (dával som si pozor - dlho som si ho pamätal) !
Ako tak som napriek rajónom zaspal. Budíček. Pol štvrtej ráno ! Myslel som, že som v pekle ! Bolo to neskutočné.. ešte aspoň minútu poležať.. frajter, ktorý má službu na chodbe mi ťahá nohu von z postele. S nechuťou som sa obliekol. Pred budovou na buzeráku sme sa štyria nováčikovia postavili v dvojici ešte so zlepenými očami pripravení na mašírovanie tmou ku kuchyni na druhej strane buzeráku.
O chvíľu sme boli pred kuchyňou, no pohľad na kuchára (polročáka), ktorý sa ráno o štvrtej usmieva (keď ešte každý poriadny človek spí !), to neveštilo nič dobré , zvlášť keď ešte všade bola tma . Polročák rozsvietil svetlo a my sme vošli do kuchyne. Dlažobná podlaha predo mnou sa rozhýbala ! Čo to je zemetrasenie ? Veď je nejako divne ticho ! Až som si zvykol na svetlo prišiel som na to čo to je. Stovky veľkých hnedých a rýchlych chrobákov. Šváby. To ráno som ich videl prvýkrát !
?Tak ty v pravo, ty v levo. Ty bendžo, kýbel, ty košte a ať se tady jenom leskne!?
?Chumaj !? povedal som si.
A tak v ten deň začala nenormálna buzerácia. Hnedé montérky, ktoré som mal na sebe prvý krát, čistulinké, boli už na poludnie špinavé a zamastené ako keby som robil v maštali na JRD. Tanec s bendžom začal pred raňajkami, po raňajkách, po obede, po večeri, no večer to bolo najdlhšie ? skončili sme o 23.00h. Samozrejme, že sme nie len šurovali kuchyňu a jedálne : veľkú a malú pre lampasákov, ale taktiež aj pomáhali pri pripravovaní stravy. Tu sa už nepozeralo nejako zvlášť na hygienu, polročák prikázal krájať chleba tak som len handru hodil na zem a už som mal v ruke nôž a chleba a krájal som a krájal.. Šup a už som si zarezal do prsta .. krvi ako na zabíjačke. Polročák sa zamračil : ?Nech to a jdi k polévce, nakrájej zeleninu...!? Krvavý chlieb, keďže už bol nakrájaný polročák len pomiešal rukou, aby krvavý chlieb ostal naspodku koša a kôš odniesol do jedálne, kde si vojaci vyberú sv

svoj podiel.
Oblizoval a sal som si prst, ktorý už tak nepúšťal červenú tekutinu a krájal som zeleninu, ktorá za chvíľu bola aj tak červená. Samozrejme ďalší kuchár nestíhal s mäsom a keďže som bol po ruke, rýchlo som musel krájať mäso, pri namáhaní ruky sa mi rozjatrila rana a prst krvácal ešte viac, tak starší kuchár (už mazák) mi prst obviazal obväzom. Pre istotu aby som už nezašpinil nič, mi polročák zas dal do ruky vedro a handru : ?Tady v kuchyni je zas nějaká špína..? a tak som mal čistý obväz na prste hneď mokrý, ba po minúte mi zostal na dne vedra..
Od štvrtej rána v pohybe, bola to hrôza.
Dopoludnia som bol ešte aj zamknutý v chladiacom boxe, kde sme dvaja preberali a ukladali zákusky na obed, no tie boli len pre lampasákov, starší mazák nás tam pekne zamkol asi na ¾ hodiny, vraj sa môžeme tam najesť, no von nesmieme nič vziať. ! Samozrejme zjedli sme všetko čo do nás vošlo, každý z nás asi po 15 rôznych zákuskov, nehovoriac o krájanej šunke, tlačenke a iné údeniny, že bolo dnu chladno ? ani nás to veľmi netrápilo !
Počuli sme z boxu, že už ide mazák, ktorý mal na starosti proviant, rýchle sme si napchali všetky vrecká čím sa dalo, najmä zákuskami, no neohrdol som ani tlačenkou, ktorú som si hodil za blúzu. Pri prvej príležitosti, keď nad nami nebol dohľad starších sme rozdali dobroty ďalším spolutrpiacim.. je pravda, že polovica sa nedala zjesť(mnoho sa z toho popučilo), no predsa len bola to trochu iná strava, akú sme mali doteraz my.. Tie zákusky boli určené, bohužiaľ len pre lampasákov.
Obed.
To bol útok na Stalingrad.. Päťsto hladných nováčikov, ktorí všetko robia v pokluse, to sa skutočne dá prirovnať k bitke o Stalingrad. Tí prví, ktorí sú v rade spolu s veldrami majú najväčšiu šancu sa najesť v kľude (stravovalo sa podľa čiat).
(Obed v Suchdole : to bolo ako občerstvenie na železničnej stanici ? minútu pred odchodom vlaku.. Kým si posledný z čaty sadol za stôl, velder už bol najedený a dal príkaz ?V styk !? Posledný, zväčša ten najm

zväčša ten najmenší už v stoji sa nachlípal polievočky a kým tácku položil na okienko s použitým riadom už musel byť najedený...)
Kuchár ktorý vydával stravu kričí : ?Polívka !? a tak som vzal veľký hrniec a dávam ho pod veľký kotol v kuchyni. Otváram kohútik na spodku kotla aby som napúšťal polievočku, keď tu do hrnca z popod kohútika naskákalo zo 20 hnedých švábov.. Polročák na mňa ?Co tam stojíš jako tele ...?? Podišiel k hrncu a obrovskou naberačkou zamiešal polievočku.. Hneď bolo po šváboch . Odniesol som hrniec do jedálne k výdaju stravy.. O päť minút znova : ?Polívku !? Zas som vzal prázdny hrniec a šiel ku kotlu, no tento krát sa kotol vyprázdnil a polievka bola len na desať porcie. Volám polročáka : ?Už nie je polievka.? ?Co mě sereš !? Podišiel, pozrel do hrnca a do kotla, kývol plecom vzal najbližšie vedro napúšťal teplej vody a zas len rozmiešal obrovskou naberačkou vodu s polievkou !
Popoludnie.
Zas rajóny. ?pritlač ten rejžák ! Jedu, jedu, jedu k***a !? Už som sa nemohol dívať nad hlúposťou chumaja tak som sa zaškeril.
?Co ? Ty se směješ ?? ?No , to je drzost ! Podívej sa na zapráskanou sedmistovku !? otočil sa polročák na staršieho kuchára, pochopil som, že je to náš mazák ? no nijako zvlášť nás nebuzeroval. ?Koukni se na mne,? povedal mi. Otočil som naň hlavu. Vtedy som tak veľmi chcel ich tou handrou čo mám v ruke vyfliaskať a za stotinu sek***y som si predstavil ako ich tou handrou udieram, no ohnutý na kolenách a takmer až po pás v mokrých monterkách od opakovaného stierania dlažby som sa len díval a mlčal.
?Ne, on se nesměje, už ho sleduji dávněji , on má jenom taký přiblbej ksycht.?
Mlčal som. Mal som milión.
Ten jeden deň v kuchyni vydal skutočne za všetky 22 mesiace. Tí ktorí prežili službu v kuchyni s ?Chumajom? mali skutočne dostať medailu za statočnosť..!
Do jedenástej večer, sme ešte zažili poriadnu buzeráciu, no v kľude som to prežil, a ?Chuma?j ma vôbec nerozhádzal, ba do konca výcviku v januári 89, som mal ešte dva krát sl

službu v kuchyni..

Santus, vše co píšeš, se skutečně stalo. Zažil jsem to tam taky. Mám dokonce pocit, že jsme v té kuchyni na službě byli spolu, ale přesně si to už nepamatuju. A máš naprostou pravdu - ten půlročák byl nebetyčný k***t. Za dobu, kdy jsem byl na vojně, mě samozřejmě pár starejch pěkně nasralo, ale všechno to už spláchnul čas a teď už se na to dívám s nadhledem. Vyjímku ale tvoří tento d***l, kterému bych ještě dnes s chutí jednu vrazil. A to uteklo přes dvacet let.

Súhlasím s tebou Marián.Služba v kuchyni v Suchdole to bola riadna drina.Pri veľkosti jedálne,kuchyne a počte vojakov to bol doslova šialený blázinec.A ešte keď DK mal nejaký magor.Niečo podobné som zažil v PŠ Zadní Chodov.Veľkosť práporu bol približne rovnaký.Službu v kuchyni som mal za 5 a pol mesiaca asi 7krát.Tiež sme nastupovali skoro ráno asi o pol 5,no keď mali byť na obed zemiaky,tak o hodinu skôr,aby sme ich stihli oškrabať.My sme tam mali v sklade proviantu myši,ktoré neraz vykusali do chlebov diery.Nastavovali sme im pasce.V areáli PŠ-ky tiekla voda s pachuťou a zápachom uránu.Bol to následok blízkosti uranových baní asi 4 km vzdialených.Keď som sa jej napil,tak mi z hnusu skrivilo tvár.Kázali nám do nej dávať šumivý celaskón.Neutrlizovalo to pachuť a zápach.Vraveli,že je zdravotne nezávadná,no ktovie či to bola pravda.Keď sme s ňou už teplou z vodovodu umývali kuchynský riad tak smrdela ešte viac a keď sa dostala do rany škrabanca,tak sa to dlho hojilo a rana zahnisávala.Keď som sa vrátil po PŠ do Suchdolu,tak som vodu v z vodovodu pil plnými dúškami ako živú vodu z prameňa.A ešte tie služby v kuchyni boli fakt ako pre vrahov.Človek sa nezastavil od rána do večera,rajóny jedálne a kuchyne,nosenie proviantu,umývanie tanierov,kotlov,panvíc,táciek atď.a ešte stále kričiaci i***ti za chrbtom,myslím dozorčí kuchyne a kuchári,tak to bolo veľa aj na koňa.Neznášal som ešte vylievanie zvyškov do zelených sudov s pomyjami pri zadnom vchode kuchyne.Strašne tie pomyje smrdeli,keď tam už boli pár dní nevyvezené,dvíhalo mi žalúdok.Potom mi ani nechutilo jesť.My sme mali na PŠ-ke ešte jednu zlú službu-zauhľovač v kotolni.Hlavne v noci to bolo na zbláznenie.Kotolník mazák šiel spať a ja som musel navážať uhlie japonkov do troch veľkých lievikov nad kotlami,posúvať medzitým korbou rošty a vyvážať fúrikmi horúci dymiaci popol do tváre.Raz mi skoro vyhasol kotol.Dva dni som potom vykašiaval čiernu sadzu.V Suchdole som mal ako VD pár krát doz.kuch.,nemal som tu službu rád.

Ešte dávno pred vojenčinou sa v mojom okolí hovorilo, že kto nebol na vojne v base, nebol vojak. Nie, že by som silou-mocou chcel byť vojak - takmer sa mi to už podarilo.. V lete 89, už knám prišiel nový ročník, no ešte stále sme neboli povýšení na mazákov, šikana starších už ustúpila do pozadia a tak sa nám už dalo lepšie dýchať.
Ráno, asi o 4.30, som mal ako veliteľ hliadky, ľavú kontrolu KP, to bola tá dlhšia časť - 7-8 km SiS. Člen hliadky bol mladší polročák, meno mi vybledlo v pamäti. Kontrola KP spočívala v pozorovaní orného pásu vo vnútrozemí aj v zahraničí(no demarkačka bola vzdialená kilometre), pozorovanie narušenosti drôteného plota a skratovanie SiS, či je dobrý signál, vždy sme to bodákom na stĺpe spájali 2 úseky a volali pojítkom na rotu, či je to ok, keďže som bol KP-kráľ už som to bral monotónne. Ráno sa išlo na kontrolu KP najprv kontrolou terénu, čiže zväčša popri ceste a späť sa prevádzala kontrola KP, kde sa kontroloval aj úsek KP susednej roty, tam to bola 5.rPS, kontrola sa začala o 6.00. Rival ma ťahal, ako keby bol za chôdzu platený, taktiež už vedel, kade má ísť vychodenými chodníčkami, vodítko som mal zastrčené za opaskom a vďaka Rivalovi sa mi nohy samy odlepovali od země. Ľahšie služby jako sním som už skutočne nemal, ani keď som už robil polachovky a sedel som v UAZe.. Kontrola ubehla rýchle, 10 km. pešo na rotu ? pre mňa s Rivalom to už bola pohoda, horšie to mohol znášať mladý, pre mladších polročákov to mohli byť tie prechádzky ukrutné muky.. Okolo 8.30 som mohol byť na rote. Odovzdal som zbrane, naraňajkoval a šiel som odviezť Rivala do kotcov, kde som mu dal taktiež papkať, no obrovská dávka bola fuč hneď a tak som mu dal aj repete a naše váhy sa vyrovnali. O chvíľu nato ma pojítkom v kotcoch volal Ámos (môj mazák Malík) : Santus rýchlo k dozorčímu !
Tak, zdalo sa mi nemožné, no oznámil mi politruk Planieta, že som prešiel stopy na styku s 5.rPS., oznámili to na naše roty z veliteľstva praporu Kaplíc, včera večer ich osobne našľa

osobne našľapal veliteľ praporu Pavlík (ak sa nemýlim, nie veľmi často bolo u nás skloňované to meno ? skôr prezývka ? asi Kraken). Takže nástup, na styku úseku SiS, sú už velitelia z 5.rPS, niektorí z práporu z Kaplíc a čakajú nás na mieste činu.. Ja som bol veliteľ hliadky ráno, no keďže stopy veliteľ našľapal ešte včera ? tak ani večerná hliadka ich nezaregistrovala, veliteľ večernej hliadky bol môj starší polročák ? spojár (tiež som už zabudol meno). Šli sme UAZom, politruk, vodič (neviem, možno Juřík), spojár ? vel. več. hliadky a ja. Na styku sme boli o pol hodiny. Po úseku sa špacírovali viac než 10 furťáci, z našej i vedľajšej roty a tiež niektorí z praporu, bol tam už aj Sádovsky ? ktorý bol tiež zvedavý : kde tie stopy sú.. Všetci dôstojníci, mali oči uprené na ornom páse, no na tomto našom úseku 41 a 1. úsek SiS 5 rPS, to nebola ornica, ale skôr štrkovisko, ako keby rieka vyplavila štrk na breh. A tak furťáci chodia hore dole po oboch úsekoch a hľadajú stopy, veľmi sa im to nedarí a tak si nás záklaďakov nevšímajú. Po polhodine mi politruk povie aby som hľadal aj ja. Vedel som kde tá štvrťstopa bude, ráno som ju videl, no nevenoval som jej väčšiu pozornosť. Stopa bola na štrkokameni, slabý otisk špičky topánky v strede orného pásu presne v polovici, aj som ju chcel ráno zahrabať, no Rival bol rýchlejší ako moje myšlienky..
Aj teraz som mal v úmysle zahrabať tú stopu no z jednej strany kopca prichádzal tuším Sádovsky a z druhej nejaký furťák asi vedľajšej roty. Veliteľ práporu mal prísť tiež, no asi sám nevedel kde tie stopy našľapal, keď 10 furťákov nevedelo jeho stopy nájsť.. A tak, možno som bol hlúpy no ukázal som furťákom tú štvrťstopu (veď keď budem v base aspoň bude zo mňa riadný vojak). Nakoniec sa 10 furťáci zhodli vtom , že to bude tá jediná stopa.. Potom to už šlo jako na bežiacom páse. Na poludnie som mal mať pravé KP (bolo nás vtedy veľa na rote asi 70, takže táto služba bola len doplňujúca), časovo som to kvôli hľadaniu stopy nestíhal, tak

tak som kontrolu KP pravej strany robil s dvojhodinovým meškaním, najspokojneší bol asi Rival, že už je von z kotca.. Zas som to pravé KP musel stíhať s mladším polročákom, o 18.30 som mal mať zas večerné ľavé KP, tak to bolo pre mňa jako tortička.. Z pravého KP som prišiel na rotu asi o 17.00, bolo to po rozkaze. Na bráne ma už čakal mazák Ámos a kričal na mňa : ?Už si náš ! Teraz už patríš medzi nás vyvolených ! Od teraz si už môžeš dovoliť čo chceš . Gratulujem ti tri krát. Máš tri dni na tri mesiace.. no zaťiaľ len podmienku.!? (Myslím, že Ámos, patril tiež k tým správnym vojakom..)
Mal som byť rád ? O nejaké 2 týždne nás mazáci povyšovali..

Ahoj Marian,jo Ámos ten strašně rád vyklepával parohy.Díky za super čtení.Vedle roty byl hřbitov ,kde jsme vyváželi ten popel z kotelny?

Ahoj Santus.Zajímavá historka z chodení KP.Dobře se to čte.Nám ostatním se nějak nechce psát,nebo nám už došli vzpomínky?KP jsem měl sem tam i já no nerozumím tomu co vzpomínáš to,že jsi bodákem na sloupu spájel 2 úseky a pojítkem volal na rotu,zda je vše v pořádku.My jsme při kontrole KP skušební zkraty nedělali.Nebo o co tam přesně šlo?Zdravím.

Ahoj Zdeněk,
ráno sa robili na signálke skúšobne skraty, najvýhodnejšie to bolo na styku dvoch úsekov, trbárs 16-17, alebo 18-19, 20-21 a pod., tým pádom sme mohli skratovať za sebou dva úseky a keď sme bodákom (ako kovom) prepojili jeden drôt s druhým nastal skrat. Bodákom to bolo lepšie ako rukou sťahovať k drôtu.. Pri styku takých to úsekou bolo možné napojiť sa na bedňu na rote a tak skontrolovať či prebehol skrat v poriadku, keď boli drôty trocha zaoxidované, tak skrat neprebehol, no bodákom sme pritlačili silnejšie a tak to bolo silnejšie..

Ty si hotový majster pera, máš proste talent. Normálne sa teším na tvoje príbehy, perfektne spracované. Čo tak niektoré hodiť aj na www.pohranicnik.blog… ...Super pridaj ďalšie

Zdá sa mi že na obed bol rezeň so zemiakmi a na večeru bol skutočne guláš 730 s chlebom, a až ďalšia večera mohla byť tá šošovica (čočka), po 23 rokoch - zvlášť pod vplyvom mnohých faktorov sa to mohlo vliať do predstáv..
ahoj

Ako som narukoval.
Povolávací rozkaz na moje meno s titulom odvedenec mi prišiel asi 10 dní pred odchodom, v druhej polovici septembra 88. Čo je na tom zvláštne, na túto životnú zmenu som sa dá sa povedať tešil, starší chlapci po vojenčine mi rozprávali mnoho zaujímavosti, ba aj veselé príhody, pevné priateľstvá, no nevynechali aj rozprávanie o šikane starších ročníkov, ba aj nejaké vymyté mozgy..
Prišiel deň D.. 2.10.88. Stále mám rád ak nie som viazaný časom a pre všetky prípady chodím všade včasne a radšej si počkám na mieste ako by som niekde meškal, i v ten deň som z nášho mestečka do Sp.N.Vsi šiel vlakom dosť skoro, z môjho mestečka už o 15.30.h. a mimoriadny rýchlik mal ísť až o 21.00h. V osobnom vlaku som cestoval s priateľmi ? zvláštne , len jedného som poznal, ktorý so mnou chodil na psovodský výcvik, s ostatnými som sa spriatelil hneď ? len čo začal kolovať tvrdý alkohol a fľašková šariš 12°-ka. V osobnom vlaku sme boli v partii ôsmi a dva dievčatá, ktoré odprevádzali svojich milých, ja som bol skôr samotár a dievča som nemal, takže mi tak za civilom ani nebolo až tak smutno, no videl som prežívanie dotknutých strán chlapcov i dievčat, neboli až taký rozjarení ako my bez báb, skôr len mlčali a túlili sa k sebe..
Kým sme prišli do S.N.V., cesta bola asi 30 min. nimul sa nám už všetok alkohol a nálada bola tak akurát.. a tak keďže sme mali ešte kopu času vybrali sme sa zo stanice do centra mesta, no už sme boli asi 15, v centre sme za 100% prirážku (vtom čase keď sa rukovalo bol zákaz predaja alkoholu brancom vo flašiach) kúpili liter rumu, ktorý sme na stanici vypili tancujúc a spievajúc v kruhu okolo fľaše.
Bola už tma, o 21.00 prišiel mimoriadný rýchlik pre brancov a ledva sme sa medzi stovkami ľudí prebili do vlaku, ktorý už bol takmer preplnený a tak sme sa partiou rozčlenili. Vlak sa pohol a ja som bol s ďalším známym v kupé, no nevydržal som tam dlho a išiel som hľadať známych..
Zobudil som sa vo vagóne, ktorý jazdí v osobných vlakoch

, kufrík s osobnými vecemi som mal pri sebe, chýbala mi len taška s jedlom, no už som nelovil v pamäti kde som ju nechal. Poobzeral som sa okolo seba. Kde som to ? Vlak v pohybe a každý spal, len oproti mne sa usmial odvenec, ktorého som nepoznal : ?Ahoj,? ozval sa, ?bol si dobrý, stále si len chcel hrať karty, nakoniec to vštkých zmohlo,? hlavou pokynul na ďalšieho odvedenca, ktorý bol spal na dlážke pod nami. Pretrel so si oči a porozhliadal sa okolo po ďalších štvormiestnych sedadlách. Za sebou som zbadal kamaráta z môjho mestečka Zdena (dnes už nebohého), ktorý bol úplne triezvy (nad čím som sa na chvíľu začudoval) a taktiež sledoval zrakom osadenstvo vagóna. Pozdravili sme sa a vymenili pár slov, kto kde rukuje. Čoskoro sme boli v Pardubiciach a okolo 5.00 v Prahe, kde ma odvedenec, ktorý sedel pri mne presvedčil aby som vystúpil ak rukujem do Českých Budejovíc. Naveľmi som nechcel, veď tento vlak ide do Č.B. a ukázal som mu povolávaci rozkaz, kde bol zaznamenaný len tento vlak a žiadné iné prestupovanie, no nechal som sa presvedčiť, že ten vlak ide do Plzne. Bolo divné, že žiadný sprievodca vtom vlaku nebol a ak bol tak bol ukrytý niekde na toalete. Zobudili sme spiacich pýtajúc sa kto ide do Č.B. Vystúpili sme asi štyria. Uličkou oproti stanici bol už otvorený obchod, kde sme si nakúpili kto čo potreboval, najmä alkohol, ja okrem toho som si kúpil liter mlieka a 2 rohlíky, čo som hneď aj vypil a zjedol.
Okolo 6.00, sme nastúpili na vlak do Č.B. Vo vlaku sme sa spriatelili s ďalšími odvedencami, tu som už konečne mohol rozdávať karty a hrať. Nálada bola dobrá, nemysleli sme na to čo nás čaká, hrali sme karty vypili to čo ešte ostalo a rozprávali vtipy. Zopakujem aspoň jeden : Zo života : ešte nikdy nikomu sa nepodarilo vyhrať nad alkoholom ? len východniari remizovali..
Stanica České Budějovice, bolo okolo 11.00, pred stanicou stálo množstvo autobusov, ktoré čakali na svojich odvedencov, pri ich zadných kolesách , bolo položených desiatky fliaš tvrdého

alkoholu, lampasáci asi piati, stáli neďaleko nich a oči im žiarili šťastím.. Autobusy boli označené číslom brigády : PS 5343. Nejaký lampasák sa ozval : ?Kto je branec PS do autobusu ! Alkohol vyložiť vedľa autobusu. Do kasáren, žádny alkohol.!? Niektorí chlapci vykladali z tašiek alkohol, no iní odvedenci ich začali prehovárať : ?Kašlite na to, ešte máte 4 hodiny slobody a môžeme si prísť do kasárni o tretej, načas jak to určuje povoláci rozkaz.? Polovička chlapcou sa otočila od autobusov a vybrali sa hlbšie do centra, bolo ich asi 50, no 60 sme ostali, presné počty si už nepamätám, no mohlo to byť asi tak. Niektorí, ktorí položili fľaše alkoholu vedľa kolies si to zrazu rozmysleli a išli si ich vziať, že ešte majú skutočne času, no keď to zbadali lampasáci začali vykrikovať : ?Nastupovat ! Jedeme !? A tak poloprázdne autobusy sa vydali do kasárni, kde sme boli už za štvrť hodiny. V kasárni sme dostali takmer slávnostny obed, potom sme až do prísahy taký obed nemali. Po obede nasledovali vyzliekanie, hádzanie civilu do papierového vreca na ktoré sme napísali adresu domou. Strihanie, mnohí starší vojaci si strihanie užívali a s poznámkami strihali dlhé vlasy odvedencov : nech si dlhé vlasy užívajú ešte pár sekúnd ! Predo mnou sedel odvedenec, ktorý mal dlhé vlasy až po plecia a pri strihaní mal slzy v očiach. Ja som sa už v civile nechal ostrihať takmer až na ježka, takže so mnou nebolo veľa roboty.. Obliekanie do uniforiem prebiehalo takmer v pochode, z miestnosti do miestnosti a v každej sme dostali niečo iné. Za desať minút sme boli vystrojení ako správny vojaci, pozapínaní všetkými gombíkmi. Pri východe z poslednej miestnosti nás na schodišti čakali staršie civilné pracovníčky, ktoré nás vyzvŕtali pred obrovským zrkadlom, ktoré tam schválne doniesli a chválili nás ako krásne v uniforme vyzeráme, ?fešáci!?. Z výstrojného skladu sme s obrovskými kuframi nastúpili do autobusu a z Č.B. sme odfrčali do Suchdolu nad Lužnicí. Cesta ubiehala pomaly, nikto z novučičkých

vojakov sa nepozrel a ani neprihovoril k svojim spolubojovníkom, každý bol nejaký otrasený ako keby sme všetci šli na pohreb..
V Suchdole v kasárňach po vystúpení z autobusu sme sa zase postavili do radu a prevzal nás najprv tučnejší fúzatý nadporučík, ktorý bol veliteľ 1. čaty psovodov, mne pripomínal tými svojimi fúzami starého dobrého mroža. Čoskoro som sedel na PVS (politicko-výchovná síň) pred ním. ?No již mám plnou četu a tak ty budeš v 3. četě.? Zavolal si k sebe čatára Hálu, ktorý bol ZVČ (zástupca veliteľa čaty) a vysvetlil mu nech mi ukáže moju izbu a nech mi ukáže kde zložím veci do veľkej a malej skrine. Mal som obrovské šťastie, že som bol prvý, čatár mi uložil výstroj do veľkej skrine pekne do komínku, snažil som sa sním veľmi nehýbať, aby sa mi komín nejak zvlášť neporušal a vydržal mi takmer 3 týždne až kým mi nejaký velder nepovyhadzoval na chodbu celú skriňu. Tak isto mi uložil na izbe malú skrinku do komínka, no tá mi vydržala len týždeň, kým som nedostal príkaz prestavať komínky. (Mimochodom v civile som dostal radu doniesť si na vojenčinu vysiace zámky, no mal som len 2, takže som večer ešte šiel jeden zámok dokúpiť : 1., na uniformy, 2., na obuv, 3., izbová).
Na izbe mi Hála dal vybrať posteľ kde chcem okrem dvoch miest pri dverách, kde spali veldri, slob. Cvengroš a slob. Červenka. Vybral som si spodné miesto pri okne a radiátoru. Hála odišiel a ja som zostal na izbe sám. Pekne som sa vyzul, prehodil som si cez vrchnú posteľ sako, stiahol kravatu a natiahol som sa na posteli. Asi 1. hod. som bol sám na izbe, až došiel ďalší mladík v uniforme a opýtal sa ma kde sa môže zložiť, ja stále natiahnutý som mu odvetil : kde chceš okrem dvoch pri dverách. Môj nový spolubojovník bol Hamár, ktorý mi neskôr povedal, že svojim chovaním som ho presvedčil že som mazák.. Začali prichádzať ďalší spolubojovníci : Škopek, Piskura, Eiben,Mráz, Demján, Půží, Pálinkaš, Horváth a ďalší. O hodinu prišiel na izbu ďalší veldr, ktorý ma z**dal ako si dovoľujem so svoj

so svojim miliónom takto ležať na posteli. Niečo som zahundral upravil som sa a sadol si na peľasť postele, ostatným na izbe bolo iste do smiechu, no nová situácia ktorá postihla nás všetkých nedovolila nikomu zasmiať sa. O 18.00. bola večera - šošovica s klobásou. Večer sme už rýchlo zaspali, no budíček ? to bolo prekvapenie, rozcvička. Nohy sa mi podlamovali v kolenách..

Nazdar Santus, na tohle všechno si pamatuju taky velmi dobře. Když se vešlo na pokoj, tak Hála spal vpravo od dveří. Samozřejmě dole. Já vlevo. Samozřejmě nahoře :-). A ta první rozcvička v Suchdole se nedá zapomenout...

První oběd,nebo večeři v Budějovicích jsme měli "guláš 730".Ahoj.

Prvá rozcvička to nebola rozcvička,ale stredoveké mučenie.Kliky,fúriky,kačáky,žabáky,beh...Vtedy som si povedal,že keď to bude také každý deň,tak mi z toho hrábne v gebuli.No našťastie na druhý deň už začali tie známe rozcvičky podľa hudby a predcvičovania od majora Faktora.No proste pioniersky tábor.No trvalo to len pár dní.Po odchode na PŠ-ku Zadní Chodov sme v tom uranovom lágri na rozcvičkách "znovu potili krv".Ahoj.

Ahoj Santus,
Chci se tě zeptat jestli nevíš,kde se nacházel:Tuberák 14,Buldozérka 22,Javor 41.Nejlépe by bylo kdyby jsi mi poslal na e-mail mapku a do ní jsi to zakreslil.Měj se krásně a těším se na odpověď.

Ahoj Santus ještě nám schází 10 první průsek a stanoviště Javor je kóta 699,2 , ale kde to si nepamatuji.Díky za info.Petr

Ahoj Canke, Peter,
neviem si teraz vybaviť tie priestory, pred časom možno.. no budem rozmýšľať, snáď na to prídem, držte sa

Ahoj Hynku
Zdravím Tě
Z těch míst co jsi psal ,si pamatuju akorát Tuberák.
Je to táhlý kopec,když se šel průzkum od styku s Tichou,tedy alespon za nás.Myslím že to byla L6 ale už si nevzpomínám nebo tak nějak,kdo to ví přesně, at´ mě opraví. KP tam přecházelo z roviny do kopce.Dokonale prověřil naší fyzičku a nahoře jsme někdy sotva dechu popadali. .Jinak díky za krásné fotky,z míst, které ještě tady nebyly zveřejněny tedy kromě těch z našeho srazu.Udivila mně i ta pozorovatelna,vůbec si nepamatuju, kde stála.
Tak se měj , Zdar Tygrům Erny

Já se připojuji,skvělé foto prostorů podél hraničních patníků,dále rakouských baráků poblíž čáry,které jsme prakticky viděli jenom něco částečně ze špaku strážného anebo jenom jako nováčky při zavádění na demarkaci.Vůbec jsem netušil,že poblíž roty je kopec Florián a už vůbec si také nevzpomínám na dřevěnou pozorovatelnu.Asi jsme se kolem ní nepohybovali.Dále starý kamenný můstek,asi je to můstek poblíž patníku a památniku finanční stráže,no na nový most si nevzpomínám,že tam byl,možná je to focené někde jinde.To foto roty č.36 je pěkně vidět rotu a za ní muniční sklad.To byl takový uměle vystavěný kopeček a kolem něho byla mini Sis.Foto č.37 je tam pěkně vidět prostor kotců,překážkovou dráhu a za ní rotní Sis.Bylo to focené asi z věže kostela ještě za plního provozu,protože to všechno bylo zachovalé jako i za naších časů 86/88.Ahoj.

Ahoj a díky všem zúčastněným.Pevné zdraví všem Tygrům Petr

Zdravím ťa,
cením si, že si ma takto oznámkoval, zo začiatku som taktiež ako mnohí iní bral službu na ŠH skôr povinne, no časom som už slúžil aj s potešením, zvlášť keď ma ťahal na vodítku Rival, ktorý mal vtom čase skoro takú váhu ako ja..
Samozrejme, že ma potešia fotografie z týchto oblastí, kde som pred mnohými rokmi slúžil, stále si rád poprezerám fotografie aj z iných miest, ktoré boli vtých časom pre človeka nedostupné. Po krátkej odmlčke ešte napíšem aj iné postrehy zo svojej služby,
pozdravujem všetkých Cetvinských tigrov

Ahoj Santus!Chtěl bych Ti zaslat videa ze vzpoury Věznice Leopoldov.Hned v začátku2.snímku je vidět zřejmě naše vejtřaska.Nevěděl jsem,že tamPSbyli.Ahoj Bonyszr@seznam.cz

Ahoj kluci, copak je to svami že se nikdo neozvete. Bylo by dobrý kdyby se někdokonečně ozval a zazpominali na dobré azlaté čsy na Cetvinách. Ahoj L.K.

Je tam pár fotek z 9. roty z Cetvin. Věřím že se najdou kámoši a na fotkách se poznají. L.K.

Je tam pár fotek z9. roty Cetviny.Věřím že se najdou kámoši a na fotkách se poznají. L.K.

Nazdar tygři,
zúčastnil jsem se srazu na Cetvinách,který se konal od 2.-4.9.2011.Byl to neformální sraz a atmosféra byla parádní.Na srazu jsem byl nejmladší,ale jako bažant jsem si vůbec nepřipadal.Trochu mě mrzelo,že se nedostavil někdo z našeho ročníku 88-90.Nejstaršími účastníky srazu byl sloužící ročník 59 ... a nejpočetnějším 81-83.Spali jsme na bývalé rotě Černé údolí v hotelu U Pralesa i zde se o nás starali velice milí lidé.Foto ze srazu se objeví jakmile se nepřebernou hromadou fotografií prokouše Petr Sudík.Doufám až bude příště sraz tak účast našeho ročníku bude větší.
Ahoj Hynek.

Nazdar kamarádi,
Už se nám to pomalu krátí,sraz Cetvinských Tygrů
příští týden klepe na dveře.
Touto dobou se už možná zase budeme spolu a s naší rotou Cetvinami ,vzpomínkami z vojny a dojmy ze setkání loučit a rozjíždět domů.
Proto Všem připomínám,.....Kdo můžete přijedte..
Vezměte s sebou, co kdo máte z památek na vojnu,fotky a různé věci, na oživení.
Hlavně fotoaparáty ,kamery at´ se pořádně zdokumentuje tento sraz.
Takže kamarádi at´, týden uteče, setkáme se
na Cetvinách, Všem přeji, at´v pořádku dorazí na místo našeho mládí.
Štastnou cestu těm,kteří to mají dál než já a přesto se rozhodli přijet a obětovat svůj volný čas.
Zdar tygrům Erny

áno,
asi som bol pre VR sympatický... Nakladacia skupina vzala len muníciu...
Aj za nás bol ten istý postup pri poplachu : 1 guľomet pod špak, a celé mužstvo zaľahlo do priekopy vedľa cesty smerom na Janovku s odstupom asi po 50m. pri guľomete a pancierovke po dvoch .. zbrane boli namierené na zahraničie. Náš posledný poplach trval po zaľahnutí asi len 1/2 hod...

Santus my jsme měli kromě pohran.a boj. poplachu ještě poplach zvanej KOREKCE a NEVOD.Říka ti to něco?Vyhlašovali se pokřikem DR,asi jednou za půl roku.Korekce i klaksónem,přerušovanej tón jako u pohr.poplachu.

Vedľa zbrojárky, bola veľká čierna tabuľa s nápismi, Korekce, Nevod, Taras.. a ešte nejaké iné názvy - vedľa názvu sa písali kriedou mená kto aké má služby, veľmi som si ich nevšímal, lebo sa to už za nás veľmi neprevádzkovalo. Myslel som si o nich, že sú to skupiny (mená vojakov bolo asi 5 , asi toľko čo vojdu do UAZu), ktoré v prípade nejakých nepokojov zasahovali s VB. Našťastie sme to za nás - nevyskúšali ! Občas som sa na tabuľu pozrel a aj moje meno sa tam striedalo...

Na tu černou tabuli si vzpomínám i já.Křídou tam bylo napsané BORO,NEVOD,KOREKCE atd.Myslím,že se to četlo i u rozkazu.Na korekci jsem byl celkem dva krát.Nastupovalo se jako na pohr.poplach a s V3S-kou jeli asi 5 dvoučlenné hlídky na D.Dvořište a tam se zalehlo do příkopu podél silnice,která vedla na hran.přechod.Byl to nácvik na zabránění násilného přejezdu vozidla s narušitely.Na nevod se nastupovalo jenom s opaskem a bodákem a přilbou.Malo to být na potlačení demonstrace.To jsme jenom nastoupili před rotu a pak se to rozpustilo.Ahoj.

Ahoj Santus,
Vzpomínáš na poplach "obrana roty"?Na ten se mohlo nastoupit třeba v pižamu nebo v trenkách podle toho v čem jsi zrovna byl,ale každý musel mít přilbu,opasek a osobní zbraň případně kulomet nebo pancéřovku.Každý měl také svoje místo při zaujmutí pozice na obranu roty.
Bylo by fajn,kdyby se na srazu tygrů objevil také někdo z ročníku 88-90.
Těším se na sobotu 3.9.11 v 10 00 hodin místo Cetviny.

Ahoj Canke,
matne si spomínam, na to, no zdá sa mi, že som na ňom bol len raz, stále som mal službu.. :((, na sraz, nebudem môcť prísť - mám toho viac.
drž sa a reprezentuj dobre náš ročník :))

V lete 90 roku, prišiel na Cetviny ďalší ročník, (chlapcovi z tohto ročníka som predal Rivala). Vždy po príchode nového ročníka sa asi do týždňa na to, prevádzkoval bojový poplach, aby nový ročník videl ako to na rPS vyzerá, náš ročník mal asi 2 mesiace do civilu. Na rote každý vedel, kedy bude, a mnohí si už večer balili plnú poľnú - len ja som si povedal : za pol hodiny aj niekoľko krát zbalím plnú, aj malú poľnú. Vstával som ráno o 5.30 h., no obliekol som sa do montérok a šiel som do kotcov pripravovať pre psov jedlo. Na šatni som zbadal pár ľudí už oblečených v maskáčoch. Zasmial som sa, že sú nejaký poplašení, veď možno ani poplach nebude.. Pre istotu som sa predsa len ozval na ústredni, nech mi pojítkom zavolajú do kotcov, že je poplach (bedňu mal niekto z môjho čísla Miro Poláček, alebo Jaro Bartoš). Prisľúbili mi, že mi dajú echo. A tak som varil pre dvadsiatku psov, ba som im aj nadelil do misiek a rozniesol. Zdalo sa mi, že už je na rote zhon, asi už je poplach, volám na bedňu, no nikto mi nedvíha.. Poplach ešte iste nie je, veď by mi chlapci volali ! No mýlil som sa. Znova som zavolal asi po 10 minútach na bedňu, až keď prví mladí začali behať do kotcov po psy. A tak som znova zavolal : No kamoši moji, čo mi nevoláte, že je polach ? ?Ach, zabudol som? ?No dík, dal si mi času..!? Rozbehol som sa dole medzou (kotce boli nad rotou, asi nejakých 70m.) Mnohí už stáli v plnej poľnej pred rotou, a tak ja z najstaršieho ročníka som bol medzi poslednými, ktorý sa balil. Vybehol som na 1.posch. až celkom na konci chodby, všade na posteliach už boli iba čisté matrace a tak posledný som zbalil spacák a šiel na šatňu prezliecť sa do maskáčov. Na šatni už nebol nik a tak som sa rýchlo prezliekol: maskáče, kanady, na ľavú stranu malá poľná, na pravú maska, na opasok do stredu ženíjnu lopatku, na chrbát batoh s plnou poľnou a tak idem do zbrojárky po svoj samopal. Nikde nikto, len pred zbrojárkou VR - Klícha : ?No tak Sante, jedu, jedu , jedu !!?!!?

!!? Vbehol som do zbrojárky , vzal si svoj samopal a svoje ostré a odchádzal. VR sa mi postavil do cesty : ?A co to ostatní ?? ?Ako co ?? ?Nevidíš, že už tu není žádny samopal ..? ?Áno? ?No ostalo tu ješte hodně zbraní, kulomet, pancéřovka...? ?Ale ja nie som guľometčík, ani pancierovnik..? ?Vidíte, že to tady někdo nechal a jste poslední, tak to musíte vzít vy...!!? Remeň zo samopalu som popustil celkom, aby som ho mohlo prehodiť, cez chrbát, kde som mal batoh. Remeň na guľometu sa bohužiaľ nedal popustiť, tak som ho držal na ramene k čomu som pridal pancierovku a odchádzal som, no hneď ma aj VR vrátil ?V pouzdře je taky munice do pancéřovky !? Vzal som 3 hlavice a snažil som sa ich nejako prehodiť na chrbát.. Železná prilba mi zavadzala na opasku, tak som si ju dal na hlavu a maskáčovú šiltovku som ako vreckovku zložil do vrecka ! Otočil som sa hovoriac si : dúfam že mi ešte nepovie aby som vzal dokonca aj bedničky s muníciou ,už s týmto tu mám trampoty ...! VR : ?Proboha Sante, jak chcete střílet z pancéřovky bez zaměřavače ?!? ?Do čerta !? Znova som sa vrátil, no optický zameriavač som už nevedel kde dať, tak som si roztrhol na hrudi maskáčovú blúzu, gombíky s plačom leteli na všetky strany a zameriavač som si dal za košeľu. Konečne sa mi podarilo vybehnúť zo zbrojárky ! A teraz rýchle po Rivala. Rival netrpezlivo skákal po celom kotci : Ako to že ho v kotci nechali samého, všetci psy sú preč a on tu tvrdne ! Dalo mi prácu dať dať mu obojok, zvlášť keď som bol ovešaný zbraňami , už, už chcel byť z kotca preč, a predbehnúť všetkých psov. Rival vyrazil ako šíp a vtedy bol nebezpečný, keď sa mi vytrhne z rúk, už ho tak skoro nechytím.. rýchlo som si vodítko priviazal k opasku. Ťahal ma, ako keby bol zapriahnutý do voza, v ten deň by potiahol aj plne naloženú V3S, a tak pri behu dole kopčekom od kotcov ma pekne stiahol na zem, tvárou do blata a ťahal mňa aj výstroj celej čaty. Na rohu roty pri kuchyni, samozrejme stál VR a pozeral sa ako zvládam svoj

posledný boják.. Samozrejme s úsmevom .. Ovešaný zbraňami a plnou poľnou sa mi po 3 metroch ťahania po zemi podarilo zadržať Rivala, že som sa mohol postaviť. Tvár zamazanú od blata a ovešaný zbraňami a ťahaný Rivalom som sa ako posledný zaradil do pochodu z roty smerom na Janovku..

Popisuješ ako si sa nabehal, no nebolo by pre teba jednoduhšie a ľahšie, keď si bežal od kotcov na rotu zobrať so sebou Rivala a ušetril by si jednú cestu a svoje vlastné sily ? A nemusel si sa pri tom umazať.

No jo,ale kde by ho u roty uvázal.Když si vzpomínám, tak nebylo něco na uvázání psů při plechovém plotu,mezi rotou a kostelem?Myslím nějakou železnou rouru,kde psovodi uvazovali psy.Tam jsme nastupovali na poplachy,Při pohraničním tam překrytí naskakovalo na korbu V3S-ky.

No hej, ale ako som písal, nielen ostatní psy, ale aj Rival mal raňajky, a vtedy som mu doprial, vládal spapať 3x viac ako ostatní a aj tak mu to bolo málo, a cesta z roty do kotcov bola pre nás v pokluse len pár sekúnd. Pri plechovom plote pred rotou boli kolíčky na uviazanie 2 psov.. no kto mohol tušiť, že na dovelenke bude pancierovník, guľometčík, nabíjač...

Za nás byla určená nakladací skupina,která naložila všechno co zůstalo,včetně kulometů,pancéřovek,bedny s náboji atd.Jeden kulometčík běžel do okopu pod špak strážnýho,strážný běžel se převléci do maskáčů a na poplach.Ostatní jsme zalehávali od kašny směrem na Janovku do příkopu a mířili na Rakousko.Pak jsme se buď vrátili na rotu anebo pěšky,nebo V3S-kou jeli na Janovku do operáku,kromě těch co měli toho dne službu a tam jsme prováděli taktickou přípravu.Ahoj.

Ahoj Zdeněk,
človek vtedy sotva 19 ročný (ešte chlapec) bol vystavený takmer dennému nebezpečenstvu zlého rozhodnutia, vlastnej intuícii. Možno aj tvoj polročák urobil dobre, že sa v poslednej chvíli rozhodol tak, ako sa rozhodol a tým možno zachránil aj život a to nie len svoj, ale aj iný život, či viac životov..
zdravím ťa

Niekedy koncom zimy (február ? Už to nechcem počítať !) 89 roku sa chlapci z môjho ročníku začali živo zaujímať o štáty sveta, a písali si nejaké štáty na papieriky a keďže som bol na rote dosť málo, väčšinou v kotcoch, kde som skoro každý deň čistil psom ich príbytky a vyváral, nejak som sa o to nezaujímal, ba aj keď som sa ich chcel opýtať, nejak mi to nevyšlo.. Príčinu prečo sa zaujímajú o štáty som spoznal rýchlo.
Jeden deň po razkaze, celá rota okrem služieb , chodili do šatne, kde sa zväčša vyzúvali z kanád a dávali si na nohy papuče, ma pristavil môj mazák Ámos (Malík) a vraví mi : "spívej". Pozerám sa na neho : (čo mu preskočilo ?), nechápavo som sa na neho pozrel. Zopakoval : "Spívej !" No nebol som nejak hudobne nadaný, no keď "starý Cetvinsky tiger", chce , tak dobre. Začal som : "la la lá, lá ...!!" Ámos nejak pobledol : "On si znás dělá srandu !" Ja : "veď si chcel aby som spieval !" On : "Tak ty nevíš kde jsme ? " Ja : "Na Cetvinách". On : "Do čerta, ve kterém státě jsme ?" Ja : "v Československu !" Myslem som , že ho na mieste trafí šľak ! On : "Rychle, nebo mi utečou všichni mladí .. Ve kterém státě jsme ?" "V Československu" On : "Dost ! Víš i jinej stát ?" Ja : "Vymenujem ti ich podľa abecedy : Andora, Anglicko, Albánsko..." Zastavil ma : "Takže stát kde jsme - nevíš ! Hlavní město toho státu - nevíš ! Město v Československu ??" Ja : "Cetviny.." On : "Nevíš ! Takže dostaneš celkem 3 krát parohy!!!" Vzal zo svojej otvorenej skrine vešiak a 3 krát ma ním ovalil po čele.
Odišiel o meter ďalej tak tiež k spolubojvníkovi - môjmu číslu, a pýtal sa ho na štát no ten už vedel, ktorý bol posledne očíslovaný štát na mape sveta aj jeho hlavné mesto, dokonca aj vedel mesto v Československu podľa počtu obyvateľov (1 bola Praha, 2 Bratislava atď.)
Vtedy to bol nejaký okolo 200 štát v Oceánii..
Takže to : "Kde jsme ?" to trvalo až kým neodišli naši mazáci do civilu. Najprv bolo zvolanie : (trebárs 200 - to boli dni do civilu), potom ohlas : (530 - toľko dní

..už boli v zelenom ) a tak nasledoval štát, hlavné mesto vňom a mesto v Československu, ktoré z menej obyvateľov rástlo na viac - až k Prahe...
A tak som sa na Cetvinách naučil zemepis...

To si měl ještě dobrý.Někde mazáci dávali sníst kousek z metru na kterém bylo číslo,které dotyčný mladej nevěděl.Ahoj.

Dával se sníst začátek metru,ale mazák zato mladému koupil tatranku a kofolu,aby ten metr lépe strávil.Marian na vyklepání parohů si pamatuju jednomu klukovi dokonce valila krev.Ještě přeci byla sportka ,každé číslo znamenalo sport plavání apod.JO a Langošovi sem musel říkat ukolebávku na dobrou noc.Já černo černá ovce to mám za moc a moc a proti přeju dobrou noc o' jak ti závidím,ato závidím sem musel říkat velmi procítěně.Jako ,že závidím jak má malé číslo.

V jeden večer, v júli, alebo v auguste 89, som mal službu : ľavé KP. Z roty sme vyštartovali peši o 18.30, aby sme z Janovky vyšli presne 19.00. Trasa z roty na Janovku bola cez 2 km dlhá, a z Janovky pozdĺž SiS až na styk s 5. rotou cez 6 km.Veščer bol teplý a Rival ma ťahal na vodítku, tak že som sa ani nesnažil dať do chôdze nejak viac námahy. S Rivalom mi každá služba prešla ľahúčko (Rival mal takmer 40 kg. a ja ani nie 60. Rival ma ťahal a keďže som mal vodítko zapnuté za opaskom, ani som ho nedržal. Ako jednoročný pes chcel byť Rival všade prvý a ja som mu v tom nebránil, v ten večer som predpokladal že chce mať službu už skoro za sebou a preto, že sa nášmu ročníku už uľavilo a šikan staršieho ročníka už ustal keď na našu rotu prišiel nový ročník, nedbal som už ani ja. Strelca mi robil mladší polročák Šimurda, ktorý bol na rote už 2 mesiace, potom robil u nás kuchára. Na styku s 5. rotou sme boli už pred 21.00 a tak sme sa vydali späť týlovým prieskumom, ktorý bol označený po stromoch bielou farbou. Už sa celkom zotmelo keď sme na Horním Přibráni vyšli z lesa, najprv Rival, ja a za mnou Šimurda, oproti vo vzdialenosti 200m bol malý hustý lesík o priemere asi 1,5 km, keď oproti nám z lesa zasvietila baterka. Zasvietil som aj ja a dal som 2x prerušovaný signál (naše znamenie, že je všetko OK, hliadka bez furťáka). Odpoveď taká istá 2x zabliknutie. Otočil som sa na Šimurdu, že je všetko OK, a to budú naši z predsunutej hliadky na Dolnom Přibráni. Aké bolo naše prekvapenie, keď na tom mieste, kde predtým svietilo svetlo nebol nikto. Vošiel som z Rivalom do lesa, ktorý bol hustý a dal som príkaz Šimurdovi, aby si nabil a odistil samopal a aj sám som tak urobil a Rivala som posúril nech hľadá stopu. S Rivalom som vošiel hlbšie do lesa, no nezacítil nič. Vrátili sme sa a urobili prieskum okolo lesa ,zas nič. Šimurdovi som povedal, že nás asi len klamal zrak a nebudeme tu nikoho naháňať, zvlášť keď Rival nechytil žiadnu stopu, ako keby som vedel, že v lese nemôže byť

žiadný furťák. Rozhodol som sa nerobiť poplach. A tak sme z Horného Přibráni zostúpili k Dolnému Přibráni čo nám trvalo asi10 min. V pikete bol starší polročák psovod, druhý psovod bol asi moje číslo, šofér UAZu už neviem, v pikete som sa opýtal či chlapci náhodou nesvietili smerom k nám. Mohli, nemohli.. Mohlo to byť, že zo špaku cez 1 km zasvietilo svetlo. Na špaku bol ďalší mladý. Dohodli sme sa na tom, že to bol on.. Pokračovali sme ďalej na rotu a Rival chcel byť prvý. Asi kilometer za Janovkou, bolo počuť z roty brechot psov. Okolo nás prešiel UAZ z roty, poplachovka ! Už som vedel, že to 100% idú na Horné Přibráni. Ďalej plná V3S , clona ..

Z vysielačky, z rozhovoru medzi D.Přibráním a rotou som vyrozumel o skrate na SiS na úseku asi 26 priamo oproti tomu lesíku, kde zablikalo svetlo. Hliadka z D.P. prenasledovala narušiteľa, prekrytie Š.H. už bolo v plnom prúde, keď prvá hliadka z D.P. stratilo stopu. Znova vyhľadavali.. a nič. Aj ďalší psovod .. nič. A taktiež aj poplachovka z roty. Veľmi rýchlo sa zrušilo prekrytie a zainterosované hliadky sa zhodli na tom, že skrat na SiS urobil zajac, ktorý chcel prejsť do slobodného Rakúska..
Ani v nasledujúce dni nič nepotvrdilo, že by niekto prebehol...

Asi jste tam měli na Cetvinách nějaké mátohy,nebo co.Anebo tam procházeli nějakí chytří narušitelé,kteří za sebou dokonale likvidovali stopy,včetně pachových např. nějakým kořením.

Ahoj Karel,
ťažko zhodnotím teraz či tam skutočne niekto bol (ak bol, tak mal šťastie - aj narušiteľ aj ja, veď to mohlo skončiť aj streľbou). a ktomu lesíku bolo potrebné prejsť cez otvorenú lúku min. 2 km a hliadka zo špaku z D.P. by ho musela spozorovať, zvlášť keď nastúpil nový ročník, ktorý sledoval okolie pozornejšie ako starší. Ak bol niekto cudzí, musel prežívať najväčší strach vo svojom živote..
Najskôr sa od SiS vrátil a už ho k tákemu to kroku nepriviedlo nič na svete. Počkal si na slobodu na slobode, veď už SiS netrvala dlho..

Ahoj Santus.Něco podobnýho jsem zažil na Cetvinách i já.Byl jsem členem noční poplachové čtyřčlenné hlídky na Přibrání jako střelec,když nám bylo oznámeno,že úsek č.11 nebo 12 na Janovke zaznamenal krátkodobý zkrat,který máme prověřit.Při prověřování úseku chytnul pes stopu do vnitrozemí.Po asi 150-200m jsme doběhli se psovodem pod dřevěný myslivecký špak,kde pes se zastavil a pár krát zaštěkal.Začli jsme svítit nahoru baterkama do pozorovatelny a křičet:opusťte úkryt!No nic se nedělo,tak starší půlročák začal vycházet po žebříku pomalu nahoru,svítil tam baterkou a pár krát ještě zařval opusťte úkryt.Bylo to pořádné napětí.Předpokládali jsme,že tam bude nějaký furťák s rukávem.No starší půlročák ani nevyšel úplně nahoru,už říkal,že tam nikdo není.Asi si to v půlce žebříku rozmyslel,co když je tam ozbrojený narušitel a vpáli mi kulku do hlavy.Tak jsme mu to uvěřili a začli jsme znovu vyhledávát stopu v okolí posedu,no už žádnou jsme nenašli,tak jsme to zabalili.Já si ještě dosud myslím,že tam někdo byl.No furťák to nebyl,protože to by jsme měli z toho pořádný problém.Ahoj.

Hledám kamarády co se mnou sloužili, budu rád když napíšete já jsem měl psa SATO.

bolo to asi v auguste 89, noc asi 23.00, detaily mi už dávno vybledli v pamäti, no na vystrašeného staršieho polročáka neviem zabudnúť. Mal prezývku Gorol (?), neviem už isto, bol to obrovský 2 metrový chlapina, psovod a mal psa Hasana. V tú noc skratoval úsek SiS za Leopoldovom asi 38 alebo 39, z Dolného Přibráni vyrážala poplachovka, ktorej velil Gorol. Poplachovka prišla na miesto, no už z diaľky videli členovia poplachovky svetlá za SiS, ako keby svietili z baterky. Hliadka urobila prieskum a za SiS chytil Hasan stopu. Pes Gorola doviedol asi lem 100 m. k mierne rozmočenému , bažinatému úseku, kde pes zaľahol a nechcel pokračovať ďalej, Gorol ho ťahal, no nič, ba ešte Hasan ešte aj zavýjal. Hliadka bola strašne prestrašená, aj druhý pes, ktorý bol v hliadke nevedel vyštartovať po stope ďalej ako Hasan (vypadlo mi z pamäti kto bol ďalší v hliadke).
Nakoniec celú tú patáliu zachraňovala poplachovka z roty, ba aj prekrytie a clona. Chlapci z hliadky mali až zježené vlasy na hlave keď som ich videl. Psy ďalej nešli ani iné. Na mieste bol aj veliteľ roty, ktorý po čase rozhodol zrušiť akciu. Aká bola príčina sa nikto nedozvedel. Zdá sa mi že som bol v 2 poplachovke, ktorá štartovala z roty...

Ten chlap sa volal Stonavski bol z Jablunkova.

Nech to neznie smiešne,
v prvej polovici 90 r. sa na Cetvinách skutočne vyvolávali duchovia, furťáci už nekryte po rozkaze odchádzali domou a v tedy velenie už prakticky prvezal náš ročník, no jednotlivcom to už bolo jedno,skôr chceli pokojne doslúžiť a ďakovali bohu, že ročník 87 sa stratil, čo sa okolo nich deje a praktickú starostlivosť zväčša bez výzvy vzali na seba naši mladší polročáci a keď že sa už neopakovalo to ako vo vyšších komentároch spomínal náš mazák Kubo alias Floriš : "ústami čistiť podlahu", činnosť na rote pokračovala nerušene.
Asi vo februári 90, možno že až keď odišli st. polročáci (a to mohlo byť v marci), sa rozbehli na našej rote seansy, ktorým som neprikladal nejakú zvláštnu pozornosť, no myslím si že aj to by som mal uviesť do koloritu 4. roty. Neuvediem nejaké konkrétne mená, no v týchto krúžkoch bol zapletený môj ročník a ročník ml. polročákov, na prehováranie ktorých som sa podujal zúčastniť takej to seansyˇ, aj keď som sa z prvu zúčastnil ako pozorovateľ - no odpovede na moje otázky boli skutočne pravdivé, a tak som pokračoval asi na 2-3 sedeniach, aj keď sa to u nás pokračovalo ďalej, už som sa na seansách nezúčastňoval. Seansy vždy trvali vo večerných hodinách, zatmené svetlo, všetci v kruhu a prsty na pohári..
Jedno meno však musím podotknúť, aj keď je to pre tu osobu nepríjemné : ml. polročák Rener, (radšej nehovorím podrobnosti - to môžu z r.89/1)
on chcel silou mocou z tej vojenčiny výtlcť kapitál a tak sa aj snažil, na seansách sa zúčastňoval noc čo noc, a na púoslednej na ktorej som bol, už len ako pozorovateľ, sa pýtal ducha na nejaký blízky poklad, na čo mu duch z radosťou odpovedal : mierky, parametre, vzdialenosti - a to všetko sa písalo na papier (najprv to boli skladačky abecedy). postup bol: meno ducha - vždy to znelo nejako zvláštne a smiešne a nakoniec či si za odpoveďe niečo želá - odpoveďe boli vždy smiešne : ktoré sa nikdy nevyplnili.. No horor Renéra len čakal, keď po seansy si žiadal osobne jeho..

Poklad Renér aspoň počas môjho pobytu na Cetvinách nikdy nevykopal, no pamätám si polnoc po tej seanse, bol bledý a ako bez duše a cieľa pobehoval po našej chodbe vyhrážajúc že ho nikdy nedostanú..! Nakoniec sa rozhodol, že zmluvu z diablom (papier na ktorý sa písali poznámky zničí)!
A tak pred polovicou roty verejne priamo o polnoci podpálil 2-3 strany poznámok, zakričiac že ho diabli nikdy nedostanú !
No nemal pravdu, ďalej prichádzal na rôzne spôsoby ako získať aký taký úžitok, a keď sa už otvorili hranice kropáčom vysekával zo stien kostola tehly a predával ich 1 ks za 20 mariek, a neci v tom čase prichádzali ako na slepačom bežiacom páse (na tehlách bol pri tom vypálený znak - neviem či už s názvom kostola, alebo tehliara). Ďalej priamo na demarkačke asi 2 km od Pohoří vyvieral prameň vody,bolo to už na rakúskom území, maličká obhospodarována studienka, prikrytá altánkom a vôkol lavičky, priamo pri žriedle bol pekný sklenený pohár, z ktorého pili všetci pocestní, dokonca aj my, pohraničníci - no v jeden deň sa pohár objavil na jeho izbe. Počul som, že dokonca prešiel malšu a vtrielil do 1 chalupy za čiarov so samopalom a ponúkal na predaj svoju brigadírku, ktorú z trhol z hlavy (ak sa dobre pamätám získal za ňu 100 šilingov). Dalo by sa ešte viac rozprávať, no kto by si to všetko pamätal...

Když je to všechno Santus pravda,tak se to tam po revoluci pěkně zvrhlo a Renér byl zralý do blázince.Apropo za nás měl přes noc vždy jeden furťák službu na rotě,DDR anebo tzv.hotovost v případě,že DDR sloužil poddůstojník záklaďák.

no, furťák by mal byť, no ešte pred revolúciou po 16.00, odchádzali furťáci domou, skutočne len veľmi málo sa na rote zdržiavali a tak na rote vládli len mazáci... a čo sa týka Renéra.. zbytočné slová..

Ja som nastupoval na rotu PS tesne po revolúcii a DDR slúžili poddôstojníci - záklaďáci, ale sporadicky aj furťáci hlavne počas víkendov. Santus máš pravdu u nás to bolo podobne , že mazáci mali voľnú ruku. Šikanovalo sa aj u nás ale nebolo to až také brutálne že by sa to nedalo vydržať. Bolo po revolúcii a myslím že ten režim už bol všade voľnejší.

som rád, že už ten šikan za tvojho pobytu u PS nebol brutálny, asi jeden z dôvodov bol ten že Cetviny boli za drátami, skôr to bolo také väzenie a staršie ročníky : kápovia.. Otvorením hraníc sa už aj otvárali vzťahy medzi ročníkmi ..

To co píše Santus je pravda sám sem se zučasnoval seancí taky bych mohl povídat co se přesně dělo na seancích když Santus nebyl přítomen.Ti odvážnější co nemněli strach každý večer vyvolat ducha at satana nebo někoho jiného, dokonce jsem u toho jak jsme dali povel duchovi aby rozeštěkal psy v kotcích a tak se stalo.Nebo jsme jdnoho večera chtěli utopit satana pod skleničkou třepala se sklenička jak pominutá a tak jsme stím rači přestali.To ještě zapomněl na tu scénu na špaku jak se mladas odpráskl.Nebo na babu co sejmula 2 vojákůn hlavy kosou.

No koukám na tu fotku a vidím sebe v přijímači! No to je fakt bomba. A k tomu ještě všechna ta jména, která se mi za 20 let vykouřila z hlavy. Máš teda paměť. Já jsem šel na Kámen a se mnou Marian Mráz, který nakonec skončil jako kotelník. Pak k nám přišel z psovodské PŠ Jano Kovalík, který dělal kundoše. Později k nám za trest převeleli našeho bývalého VD Cvengroše. Původně zůstal v Suchdole, ale měl nějaký průšvih. Já jsem to "dotáhnul" na staršího psovoda. Zdraví tě Honza Dupal.

Ahoj Honza,
skutočne si ťa pamätám, aj keď detaily si musím dlhšie vybavovať v pamäti. To , že idem na Cetviny som sa dozvedel na poslednú chvíľu, kontráš - major Novák mi to nepovedal, aj keď niektorím to oznamoval (vlastne by som s tým aj tak nič neurobil) a tak sme si do V3S posadali z našej čaty : Marek Červenka - robil veldra, Radek Mihola bol tak tiež starší psovod, Míra Padalík - psovod, Radek Půža prišiel k nám z PŠ - bol kundoš, Peter Vintrlík - pátrač.
V našej 3 čate sme boli správna parta a často odznievali vtipné hlášky napriek tomu, že prijímač bol zaťažujúci..
Drž sa.

Ahoj Floriš,
pamätáš si aj ty na nočné úkazy,(alebo či si ich nezažil) ktoré sa diali v lete 89, najmä pri KP pravá strana - ožiarovalo to oblohu a dosť dlho, ako keby u susedov bolo vojenské cvičenie (červeno-žlté a iné farby svetelných efektov, ktoré sa tiahli oblohou, v šírke niekoľko 100 metrov), efekty boli bez zvuku.. V prvom rade som si myslel, že je to vojenské cvičenie. A tak som volal na rotu, že asi poblízku môžu mať cvičenie rakúski vojaci. Hlásil som to Sádovskému, on na to, že nič sa nedeje, aby som len šľapal KP ďalej, asi to už poznal.. V ďalších službách sa to opakovalo, bolo to ohromujúce, no už som tomu nevenoval pozornosť a zabudol som na to, až v nejakom 95 roku som uvidel jednú časť Pobrežnej hliadky s Dávidom Haselhofom, kde tie to efekty boli totožné..

Ahoj Santus.Tak tohle to,cos viděl v létě 89 na noční obloze byla polární zář.Astrologové o tom psali i v novinách.

Ahoj Vlasta,
skutočne, mohlo to byť tak, neprijal som tézu filmárov o UFO a na Cetvinách som to videl možno 5 až 6 krát a na Slovensku v 90 rokoch, už po odsledovaní spomínaného filmu asi 3x, no predsa to bola na 1 krát zvláštnosť, ktorej som sa aj zľakol..

Kamenský pes zdraví Cetvinský tygry. Na tyhle úkazy z léta 89 si pamatuju taky. Měli jsme zrovna výjezd poplachovky na naši levou stranu a čuměli jsme na to všichni jako telata a nevěděli co si o tom máme myslet :-)

Zdravím Kamenských psov,
tak ďalší ktorí to môžu potvrdiť, ja som to potom na rote nerozširoval, aby nepozerali na mňa ako na blázna, ani ďalší člen hliadky, no keď sa to opakovalo, skutočne som si to už nevšímal..
ahoj, Cetvinský tiger

Na dotazy, ktoré som mal, či si pamätám použitie zbrane, tak je to v našom portáli(vojensko - rôzne, v sekcii dokumenty, je to druhé foto), no odprezentujem povinnosti veliteľa hliadky, otázky ktoré som dostal v polovici apríla 1989, aby som vzal za seba zodpovednosť a za svojích členov hliadky (asi o mesiac na to som som dostal 3 na 3) tri dni podmienku na tri mesiace - no to je už iný príbeh. Skúška veliteľa hliadky pozostávalo ako vojak pozná svoj terén a všetky náležitosti, no ináč to bolo prevzatie zodpovednosti. Tu skúšku si pamätám ako keby som ju robil včera, trvala pol hod. u por. Klíchu a po jej skončení som si na schodoch "Barovej poskočil : už ma starí konečne nebudú buzerovať ! (predsa len ešte niečo ostalo).
Povinnosti Veliteľa hliadky:
-1., VH je povinný prevziať zbraň a strelivo od DR a špeciálnu techniku a prekontrolovať prevzatie výzbroje a výstroje.
-2., riadiť vybíjanie a nabíjanie zbraní a nedovoliť svojvoľnú manipuláciu zbrane počas služby.
-3., presné prevzatie bojového rozkazu, a dobrú organizáciu k ochrane ŠH v stanovenom úseku.
-4., dbať na súčinnosť signalizácie a dodržiavať stanovený hovorový poriadok, mať spojenie s rotou a susednými hliadkami a každé dôležité poznatky hlásiť na rotu.
-5,. pri zadržaní narušiteľa je VH povinný narušiteľa sputnať a urobiť osobnú prehliadku, podľa situácie volať na rotu a čakať na eskortnú hlidku, alebo podľa rozkazu priviezť narušiteľa na rotu sám.
-6., VH je povinný dbať na dodržiavanie maskovacieho poriadku.
-7., VH je povinný prideliť rozkaz členom hliadky a prehlbovať ich znalosti o úseku roty.
Pohraničnej hliadke je zakázané:
-1- prekračovať a viesť paľbu na územie susedného štátu.
-2 - Naväzovať rozhovor s osobami susedného štátu a s úradmi,okrem pozdravu
-3 - naväzovať hovory s miestnym obyvateľstvom.
Pokračovalo to aj ďalej, no už si nepamätám...

Bol som na Cetvinách cez 2 mesiace, keď mi ochorel Rival, pri jednom výcviku, keď sa "hral" s inými havkáčmi ho udrel náhubkom do ucha iný pes, mohol to byť Don, pes Karla Červinku, no boli tam aj iní havkovia. Na ľavom uchu sa mu vytvoril veľký pľuzgier.. a tak na druhý deň som s Rivalom mašíroval na brigádu do Č.B, kde sme mali veterinára. Do Kaplíc ma vzali naši UAZom, a odtiaľ autobusom do Č.B. Cesta prebehla rýchle a Rival sa držal dobre, keď som vystúpil na stanici pobrali sme sa obaja smer - centrum , pobrali.. skôr ma ťahal, ako keby len on poznal cestu.. Prvý semafor - to bol fór, ako čakáme na zelenú, všade plno ľudí.. Rival je kľudný.. Zelená.. ľudia sa rozbehnú na zo všetkých strán aj Rival, oranžová, červená, Rival sa zasekol v strede cesty a pokrčil zadné nohy, ja ho ťahám a on nie a nie sa pohnúť, ľudia sú už na oboch stranách cesty a autá nás obchádzajú.. To bola tá najdlhšia psia potreba akú som kedy zažil. Rival sa pohol až bola ďalšia zelená..

..veselý Rival po potrebe ma ťahal po námesti v Č.B, hoci som mesto nepoznal a ani Rival, nechal som sa sprva viesť aby som bol čo najďalej od inkriminovaného miesta, celý červený (nebodaj by ma niekto poznal !) :-), až po pol hodine som sa spýtal ako sa dostanem do PS kasárne.. a tak som sa musel otočiť a vrátiť sa námestím na druhú stranu (ešte som sa obhliadal či ma niekto nespozná).. Po 2 hodinách som sa dostal na brigádu, kde som sa stretol s Tomášom Vavrečkom, ktorý tam bol so svojím psom Bobešom, jeho pes bol tiež chorý, no už sa nepamätám čo mu bolo. Ošetrovateľ Rivalovi narezal pľuzgier na uchu a rozhodol,že Rival ostane na brigáde na zotavenie a ja sa môžem vrátiť na Cetviny.
Tomáš ma ešte zdržal v kotcoch, už tam bol asi týždeň a samému mu tam bola dlhá doba, a tak som z kasárne vyštartoval o niečo neskôr. Tak sa stalo, že som zmeškal posledný spoj do Malont .. Bude prekrytie ŠH ? Vyženú chlapcov do zimy, aby som nebodaj neprešiel SiS ?
To by bola smola ..

Musím pripomenúť, že v ten deň, som prešiel v Č.B. okolo sochy Lenina asi 3x. Večer keď sa stmievalo, som prechádzal zo žel. stanice na autobusovú, no nič už nešlo tak skoro, najmä do Malont, a do Kaplíc až o 2 hod. Na žel. stanici bolo ohromne veľa ľudí, a tak nevediac čo mám robiť (zvlášť keď som nevedel žiadné tel. čísla - ako sup (starí u nás tak volali nováčikov, nielen psov), neskúsený, nevedel som sa skontaktovať nikde ! Rozhodol som sa ísť na stanici na pivo do krčmy, kde ma oslovil mladík v civile, ktorý sa ma začal spovedať, dozvedel som sa že je pátrač a môj st. polročák. Neviem jeho meno, no veľmi mi pomohol, u VB obvolal brigádu, prápor, rotu a vybavil mi cestu autobusom do Kaplíc, kde som mal spať. Skutočne ma už asi o 20.00, čakal v Kapliciach ďalší pátrač, ktorý ma odprevadil na prápor, kde som prespal so svojím suprákom. (Zaujímavé je že som počas svojej odysei nenarazil na žiadného furťáka, a všetko riešili len záklaďaci.) Ráno som vyrazil pešo smer Malonty, aj tu v Kapliciach som trocha poblúdil a do miesto Malont som sa vybral na Benešov, keď som prešiel asi 2 km. tak ma civili vrátili na správnu cestu, že sa musím vrátiť a odbočiť... V tú chvíľu mi prišiel na um Josef Švejk, ibaže on šiel pešo do Č.B. z Benešova - nejaká hlúpa irónia..
Prešiel som Malonty, ba aj Bělu a už som bol takmer na Tuberáku, keď u mňa zastal UAZ, (plný mazákov a jedného polročáka K.Červinku), ktorý vraj šiel po mňa (bola už 13.hod.), no nešli sme zasa na rotu, ale zas do Malont, kde čakalo na Červinku dievča, (neviem, či sme ich neodviezli až do Kaplíc - starí mi prikázali na to zabudnúť.)..
Aby som sa až tak veľmi neulieval, čakalo ma po rozkaze ľavé K.P. (aj bez Rivala) ...

Co se týče psa Bobeše ?? Zdhnul ze stopy a zaběhl se za liškou já ho chtěl potrestat jak jsme to dělali přidusit na obojku přes rameno ale on se nedal a vyjel po mně ,no já se nasral a jebnul sem sním o zem špatně dopadl a zlomil si nohu , byl to pes od velitele roty (Dušan Klícha) a ten mi rozkázal at mu tu nohu sešrubují no a tak potom sem ho učil chodit a stejně to bylo k ničemu vyfasoval jsem nového psa a tím byl Birk a taky jsem si ho odvezl domů

Ahoj Tomáš, neviem či si bol ten správny človek na psovoda, keď si sa správal ku tomu psovi ako tyran, až si mu zlomil nohu, zrejme Ťa to neučil Váš kynológ roty ? Až to bude čítať bývalý VR Klicha bude Ťa spomínať ako prinajmenšom ako primitíva...
Zamysli sa nad sebou či si to mal uverejniť...

Myslím že by teraz už nemal byť problém že to chalan uverejnil sú to už roky...... za zamyslenie ale stojí či pes pochopil za čo bol potrestaný. Z logického hľadiska pes to vnímal tak, že bol vlastne potrestaný za to, že prišiel k svojmu pánovi, nechápal súvislosti ale bitku si spojil so svojím príchodom k pánovi. U nás sa tento spôsob trestu psa ( zdvihnutie psa za obojok do výšky, prudké trhnutie k zemi a pritlačenie ) využíval vtedy keď pes mal tendenciu byť dominantný a neochotu podriadiť sa. Potom nasledovala poslušnosť a poradovka. Pes si potom uvedomil kde je jeho miesto

Ja som mu vyčítal Vavrečkovi, že tomu psovi zlomil nohu Maťo...
Dúfam, že mi uznáš, že to nebolo normálne.
Zlomená noha u psa je totálna likvidácia psa, kde nasledovalo utratenie u PS v tom čase.

co to je za blbost, psa nemusíte vůbec takhle trestat, pokud to s nim umíte, není třeba vůbec takových násilných kroků, jestli je dominantní je jedině dobře, koukněte na lidi, u nich je to milionkrát horší, a taky Vás škubou za vodítko????? To, co popisujete, udělat Vám ztrhnu Vám vaz, a už tu nepíšete takový hovadiny. Pejsky chováme pro policejní výcvik, a každý se dá zvládnout, jen to musíte umět, a sbíráme medaile po celém světě, a stačí na psa jen pokyny rukou, nebo grimasy, musíte jen vědět, jak na ně, a to je velké umění,

no teda, chudák pes, můj muž byl taky ps, ale takhle pejsky netýral, nedivim se, že vyjel, já bych Vám ukousla hlavu, říká se, že kdo nemá rád zvířata nemá rád lidi, tam to bylo a je pořád zváštní, lidi se tam udávali, obzvlášť za komunistů, a měli vše, bydlení, bydlíme taky na samotě, ale jsou tu lidi milionkrát lepší, jeli jsme tam na kolech, ale tam skončil svět, vypitý mozky, tlustý přežraný, líný lidi, prostě hnus, tak nám berou v cizině, podle téhle sorty pablbů, nevzdělanců, budte rádi, že tam nejste, je to tam horší, muž byl v šoku, co tam viděl, co tam bydlí, to jste museli mít žaludky, jestli máte pejska, doufám, že mu neubližujete,

Nějak nerozumím o kom to píšete,kdy a kde bydleli anebo bydlí lidi o kterých tak ošklivě píšete?

Ahoj Vojto patrí to Tomášovi Vavrečkovi, ktorý tu dal príspevek čo praštil ze psem, až mu zlomil nohu... vztahuje se na rPS Cetviny...

Je mi tě,líto!Nezasloužíš ani vykání!Buď rád,že jsem ti tehdá nebyl poblíž!Cos to udělal!!!A proč to tu píšeš?
!Máš děti?Měli by tě mít pod lupou!A ještě dnes by tě měli potrestat za vědomé odsouzení psa na smrt!

Floriš,
ten prípad prečo začal slúžiť Langi pomocníka DDR je usmievavý : Keď slúžil bedňu Langer, stále sa pri dvihnutí telefónu ozýval :" Derick, prosím." a k tomu ani nevedel kto je na druhej strane pojítka..
To prevelenie na zbrojárku, hoci nemal pridelenú služobnú zbraň bol (ak sa dobre pamätám) dôvod, že v našom teréne bol v niektorý deň nejaký funkcionár z práporu, alebo brigády (to už neviem) a pojítkom sa ozval na rotu (v tom čase mnohí z gúm nosili pojítka a mohli sa napojiť na sieť, ba aj počúvať rozhovor medzi hliadkov a ústredňou) , a Langi sa ozval : "Derick".. Bola z toho nejaká menšia mela, no čo už mohli dať Langimu za trest ? a tak Langimu dali kľúče od zbrojárky.. Bedňu už začal slúžiť z môjho čísla Marián Baran..

Ahoj Marián.Čo sa týka Langiho by sa mohlo povedať,že ho tým PDR,spravili capa záhradníkom,ale on mal ozaj,už aj tým predstavovaním na bedne pod menom Derick veľký zmysel pre humor.Keď som mal DR,tak som chodil fajčiť vedľa hl.vchodu k oknu bednistu.On veľa krát otvoril okno a hodili sme pri cigaretke debatu.Rozprával mi rôzne humorné zážitky.Keď slúžili operákov záklaďáci,tak to bednisti mali trochu voľnejšie,mohli si niečo prečítať,či lúštiť krížovku.Myslím,že pochádzal z nejakej obce zo Slovenského raja.Humor ho neopúšťal ani vtedy,keď mu popálilo tvár a vlasy v kotolni,keď chodil asi mesiac po rote ako Niki Lauda.On bol zvláštny prípad,zbraň mu odobrali po nejakej udalosti,keď mal stojku na špaku na J.Vsi,no nechali ho na Cetvinách slúžiť služby na rote bez zbrane.Neviem čo sa tam presne stalo,vtedy bol asi ešte nováčik.Zdravím.

Ahoj Floriš,
nemusel byť 1 dôvod, ale mohlo ich byť viac prečo Langimu odobrali zbraň, to by mohol vysvetliť on, alebo z vášho ročníka chlapci, ktorí s ním prišli na rotu. Nebudem rozoberať možnosti prečo to tak bolo, no najviac pravdepodobne to bol nejaký neopatrný výstrel, (dôvodom mohla byť aj šikana a on si povedal dosť !).. Ako si už vyššie písal na Cetvinách bola bola rozšírená šikana, z tvojho ročníka boli totálne spadnutí na hlavu dvaja, traja chlapci a potom niektorí zo starších polročákov, v našom ročníku sa o nich hovorilo, že keď boli mladí tak ich starí šikanovali jedná báseň..
Langi bol správny mazák, zväčša sme pri ňom len vynášali popol z kotolne, no on bol vždy viac zamazaný od popola ako my, asi sa snažil popolom zamaskovať svoju popálenú tvár..
(Apropo Floriš - spomínaš si na spolužiaka Záhradnika ?)

Tak to si ma Marián prekvapil.lebo spolužiaka menom Záhradník som mal štyri roky na učňovke.Volal sa Pišta a pochádzal z Lemešian.Som zvedavý odkiaľ ty ho poznáš.Priznám sa,že ja som ho nevidel už asi 24 rokov,no odkedy sme zmaturovali.Už ma raz tak niekto prekvapil ešte na Cetvinách,že poznal môjho spolužiaka.Bol to tvoj ročník a volal sa Kondula a bol z Ružomberka.Čo sa týka tvojich bývalých mazákov,tak predpokladám,že ako mladí psovodi ste asi museli robiť nejaké práce za nich v kotcoch.Preto možno máš na nich ťažké srdce.Zdravím.

Ahoj Floriš,
práve naopak, na psovodov nemôžem povedať krivé slovo, a práca v kotcoch bola relaxačná, nemusel som byť na rote. Kondulu som poznal, myslím že sa volal Henrich, bol futbalista, narukoval v lete 88 , tak že nepatril ani k mojim polročákom ani k nám a tak sa snažil zaradiť k menšiemu číslu...
Pišta pracuje so mnou, na mail ti môžem napísať podrobnosti, ahoj

Ahoj Floriš,
samo, že ten Operák, ten tajný, ktorý bol cestou z roty smerom na Janovku, bol ešte v tom čase tajný a vedeli o tom len spojári, ktorí držali jazyk za zubami..
V tom operáku stále vaše číslo vegetilo, TH hliadka.. keď odišiel váš ročník už tam psovodi veľmi nechodili na výcvik, alebo skôr ja som tam nechodil.. Tá posledná rozlúčka , tam bola skutočne posledná, Sis už vtedy nebola a tak sme sa niektorí nad ránom vybrali peši na rotu, iní ešte tam spali..

Ahoj Floriš,
spomínaš si ešte na ten rapčavý zvuk, ktorý bolo dlho počuť a nič nebolo vidieť, často sa ozýval údolím Janovky ? Po dlhšom čase sa objavil maličký mužík na starom pionieri, ktorý hrmotal na kilometre od Bělé a na ňom Petko Angelov. Niekedy v januári, februári 89 na rozkaze VR oznámil, že mu Petko povedal, že bol by vydlami prešpikoval 2 pohraničníkov, ktorí boli v senníku zahrabaní v sene a spali tam cez službu, keď nepočuli jeho príchod a prehádzanie sena z kopy na kopu.. že trielili zo senníka div si nohy nepolámali..

Ahoj Marián.Kto by nepoznal Petka a jeho jawu 250.Každú chvíľu sa zjavil ako prízrak na Janovke na motorke čiernej farby alebo v zimných mesiacoch na starej Oktávií,myslím že modrej farby.To priezvisko Angelov som už nepamätal.Ja som mu nikdy nerozumel čo hovorí.Bol asi rumun a hovoril zlátanou rečou rumunsko-česko-slovenskou.Bol tmavšej pleti a večne neoholený obličaj.Chodil do kravínov na Janovke,ale sme ho aj prepúšťali za dráty do kravína medzi Janovkou a Cetvinami.Volalo sa to tam seník,bola tam taká stará budova aj kravín.Pamätáš si aj na auto Klíchu,mal jasno červenú škodu 120?Sádovský bordovú škodu 105 so značkou CKB 19 89,my sme si to číslo prekladali Civil Kur...ky Blízko 1989.Zdravím

Červená 120, a bordová 105, keď sa tie to farby blížili, hneď sme vedeli kto v nich je. a echo sa posielalo ďalej, buď pojítkom, alebo vysielačkou. Niekoľko krát som zažil, že mal Klícha vysielačku u seba a ešte vo vysielačke z**dal toho , kto posielal echo ďalej. Naproti tomu, keď sme v UAZe išli sním, sám dával príkaz vodičovi nech zabliká svetlami proti idúcemu UAZu, ako že nie je žiadna guma v aute, a potom sa im škeril do okna..
Ja som zas počul, že Petko bol Bulhar, aj priezvisko tomu mohlo nasvedčovať, vždy keď sme ho postretli, tak sa nám zlepšila nálada : Aspoň nejaký normálny civil :-), kde široko ďaleko bolo všetko zelené !

Pamätáš si na leto 89,keď sme vyfasovali na nosenie do služby k bundoške také zeleno-hnedé čapice so šiltom podobné tým maskáčovým?Po vyfasovaní som na druhý deň ráno mal prepúšťanie na Leopoldove.Keď prišiel prvý nákladniak,tak šofér myslel,že to otočí,lebo si myslel,že prišiel na poľské hranice.Bola to obrovská zmena oproti klasickým brigadirkam.Tá nová čapica bola ľahšia no úplne menila náš celkový vzhľad.Ten Petko Angelov mohol byť aj bulhar.A ešte čo si minule spomínal,nevolali sme džipsiho ppor.Žváčka?Na školu odišiel aj nrtm.Svatoň niekedy koncom zimy v marci 89.Ten býval v Bělé oproti kapličke.

Hej, bol to on, keď sme mali rozlúčku nášho čísla, asi týždeň pred civilom, celý náš ročník mal na Operáku rozlúčku (sud pifka, tvrdý chlast - pár fliaš, pri taboráku a plno žrádla, že sme už z ničoho nič nevládali). Boli tam aj naši velitelia : nadp. Klícha, Svatoň už bol tiež ako podp. na našej rote, a prišiel sa k nám rozlúčiť už aj Džipsy - no už ako civil, rozprával nám, že si otvoril živnosť a podniká v stavebníctve, pri tom posedení, ktoré trvalo celú noc, mu náš ročník oznámil čo sa stalo s jeho psom ..
K tej čiapočke, na rozkaze keď Sáďa (zdá sa mi , že on , vydal rozkaz nosenia tej čapice), niektorí pohraničníci šmarili brigadírku na zem, pred Sáďom si to mohli dovoliť a prvý bol Masár.
Krátko pred civilom sa upratovala rota a mladší polročák tú novú čapicu našiel, nechal si ju ako suvenír, zdá sa mi že sa tá čiapka nenosila ani mesiac..

Marián ten operák myslíš operný bod,kde sa išlo po bojovom poplachu?Bol to ten lesík s bunkrom medzi rybníkom a kapličkou na Janovke?Ahoj.

Ahoj Jozef,
reagujem na tvoj komentár, veľmi sa hanbím, že som mal takého kolegu psovoda, no ako som už povedal nebol som svedkom utýrania psa, a tak sa mi to zdalo neuveriteľné, zvlášť keď po všetkých stránkach mal J.S. všetky klady a nepamätám si, že by niekoho (či už z nášho ročníka) aj šikanoval, (možno sa niekto ozve a vyvráti to..). Ak sa to nedalo zastaviť priamo, môžem povedať pri tom zločine, bonzovanie na našej rote nemalo zelenú.. a boli tu velitelia, ktorí mohli lepšie zhodnotiť úhyn psa a keď uverili tvrdeniam J.S. ?
Dotyčný už mal svoj čistý štít zašpinený a tak sme sa aj naň dívali, už nikdy nebol to čo predtým...

Bývalý pohraničiar Santus, Ty v takomto prípade hovoríš o "bonzovaní"? Keď som čítal Tvoje doterajšie príspevky mal som o Tebe inú mienku....

Je dobře,že Santus si to nenechal pro sebe a zveřejnil to utýrání. Ať se ten dotyčný stydí za svůj zlý skutek.Zdravím.

Súhlasím s Tebou Pavle, ale ten gauner mal pikať už vtedy! Samozrejme Santus za to nemôže, vie to len z rozprávania.

Myslím si, že aj také prípady treba zverejniť.. Nebolo všetko medzi pohraničníkmi ružové a priateľstvo až za hrob..
Mnohé situácie riešilo postavenie čísla, čím menšie číslo do civilu tým viac vymožeností a domýšľavosť že sú na úrovni VR. Prečo sa mnohí pohraničníci nehlásia na naších stránkach prezývkov alebo menom, no sledujú naše príspevky, nechajú sa oslovovať : Rovesník, alebo podobne ?
Chcem ešte povedať, že 19 roční chlapci veľmi skoro vstúpili do života dospelých a prevzali zodpovednosť nie len za svoj život..
Ani na hraniciach neboli všetci hrdinovia..

Když tak se bavíte o psovi který byl utýrán ,ví vůbec někdo jak se to stalo ja vím jak to bylo a kdo to byl .Typne si někdo kolikrát přeskočil bariéru a proč ji musel přeskakovat.Co bylo heslo furtáku ohledně psů.

Myslíš Jana Svobodu z Frýdlantu nad Ostravicí ? Nebyl to jen mizerný psovod ale i bonzák a provokátér.V každém čísle byl jeden. Za každou informaci ať už ze služby, nebo jen to co zaslechl mezi vojáky, předanou VR Klíchovi, následoval opušťák, přinejmenším vycházka. Na toho pacholka mám již dlouho políčeno...Boží mlýny melou pomalu, ale jistě!!!!

Svoboda dělal svazáka na rotě.Takoví lidé jako on mněli různé funkce od svazáka až po pátrače.Hlavně zdraví do nového roku přeji vám všem!

Tak ešte k tomu básnickému črevu na Cetvinách, od kapra H... som počul viac básničiek, no tá to bola tiež super :
Nad Cetvinama táhnou mraky,
tak jsem šel a natáhl jsem se taky,
vymakl mně Fúzo,
ta guma s dvoma hvězdama,
řekl mi : Ješte je nejak brzo !
Vem si bendžo s kýblama,
Na Barové teď smutně sedím
a blbě civím do kýblu,
bendžo jenom pod zdí leží,
vůbec se nemá k úklidu.
Z operačky otevřou se dveře,
Sáďa se nahne ven z dveří..
No to bendžo nepoleží
a udře Sáďu do hrbu..
jako zvíře zareval,
že jsem nechtěl - neuveří,
a hned na mně bonzoval !
Před KVR teď tiše stojím
a třesou se mi kolena,
vím co mně čeká, neobstojím..
basa bude odměna !
Tie verše boli pravdaže dlhšie, no snažil som sa ich parafrázovať..

Ahoj.Tak kapr Horký okrem maľovania skúšal aj básniť.Marián,keď si bol psovod tak hovorí ti niečo meno nprap.Matějka?

Kto by zo psovodov nepoznal Matějku, aj mne našľapal stopu na SiS, hoci už bol za mňa asi 60-tnik, bežať vedel. Bol práporny kynológ. Najviac sa vyžíval na Jaro-letkách (to boli previerky psov)..

Bol si už na Cetvinách,keď uhynul raz cez víkend pes?Myslím,že to bolo v jeseni 88.Tiež bol privolaný Matějka.Prišiel to vyšetriť a vzal si potom uhynutého psa so sebou.Už neviem čo to bol za pes a ani kto ho mal,ba ani čo sa mu stalo,Vraveli,že už bol dosť starý.Ahoj.

Ahoj Floriš,
nie, nebol som, prišiel som až 15.01.89 .. Pamätáš si svojho mladšieho polročáka J. S..., nechcem ho menovať, bol predseda SZM, asi už ste boli v civile, (mohlo to byť asi október 89, možno september , nejak mi to nejde zaradiť) - mal pekného a najlepšieho psa na rote, ktorý bol v zálohe vel. brigády, skupiny P-2, vyletelo mi meno z pamäti. Toho psa mal ešte ako záklaďak, jeden náš veliteľ podporučík, ktorý niekedy v lete 89 odišiel, neviem či na inú rotu, alebo do školy (volali sme ho Džipsy - Gibson), tak ho J.S. utýral k smrti, nebol som toho svedkom, no chlapci čo boli v kotcoch o tom rozprávali, že sa ho nedalo zastaviť.. Pes na prvý krát vraj neuposlúchol jeho povel a za trest ho nechal skákať cez bariéru v pred, späť a tak dokola ,
vraj vydržal as 97,98 a vysílením uhynul. Nebolo žiadne vyšetrovanie, veď bol funkcionár SZM a svedkovia sa tiež neozvali..
Vidíš boli aj smutné prípady, no boli to len ojedinele , no sa stavali aj také to prípady .. Niektorí psovodi nemali žiadny vzťah k svojmu zverenému psovi, v prvom rade to mohli byť tí, ktorí už dostali vycvičeného psa a neprehĺbovali jeho znalosti, skôr len udržiavali jeho kondičku.
Ja som mal strašne veľa práce s Rivalom, no keď už finišoval celý výcvik a vedel takmer všetko,( stopy mi robil 2,5 hodinové ), koncom marca - začiatkom apríla mi ochorel a bol vyše mesiaca na brigáde, keď sa vrátil , tak už nevedel nič čo sa predtým naučil. Musel som ho znova učiť, čo už bolo ťažšie, zvlášť keď už psovodský výcvik môjho ročníka skončil a prišli služby.. No podarilo sa mi to, najprv N, potom H-1, pred civilom mi robil 3 hodinové stopy.
Ahoj..

Myslím si Marián,že vy psovodi ste to spolu aj napr.so šoférmi mali na jednej strane zaujimavejšiu službu u PS,no na druhej strane to bola väčšia zodpovednosť oproti strelcom.Pre niekoho bola starosť o psa alebo vozidlo obohatením služby a záľubou,no pre niekoho možno príťažou.Niektorým preto z rôznych príčin niekedy rapli nervy.Vycvičiť psa alebo udržať ho dobre vycvičeného a v kondícií bola zodpovednosť a šikovnosť psovoda.Spomínam si na niektorých psovodov,že pri neposlušnosti psa to riešili tak,že ho oboma rukami zdrapili za srsť na chrbáte,zvihli nad hlavu a hodili o zem.Pes riadne zaskučal a stiahol chvost.Spomínam,že ste pri kotcoch mali kuchynku,kde ste varili ráno a večer psom žrádlo,zaujímalo by mňa čo ste im vtedy varili.Vždy nejaký psovod to mal na starosti.Dnes je v obchodoch plno všelijakých konzerv a granulí.Ten podporučík nebol náhodou Žváček,lebo Jelínek asi nebol záklaďák,prišiel ako mladý absolvent dôstojníckej školy.Ahoj.

Nedá mi nereagovať na to utýranie toho služobného psa tým funkcionárom roty SZM. Čo to bolo za človeka, keď toto dokázal. Aj po tých 20 rokoch by sa mal hanbiť za vykonaný skutok, a mal by byť pekne pomenovaný plným menom, zrejme musel mať sadistické vlohy. Ako i to dvíhanie psa za kožu a hádzanie o zem, to museli byť ozaj vymetené hlavy, keď toto robili, no musím dať otázku, kde boli spolubojovníci keď to vedeli a nezasiahli...
Bol to i nevhodný výber na funkciu psovoda, zrejme i chyba kynológa a funkcinárov roty.

vážení, co tady píšete, tak vemte toho povedenýho, a ať Vám osobně ukáže, jak bude skákat přes překážky, doufám, že najde spravedlivý trest, je to prostě h***l, jestli to tomu pejskovi udělal, lidi jsou horší jak zvířata, měli by se moc a moc koukat, a učit od přírody, tohle mi udělat někdo na cvičáku, tak tam lítá sám, a ještě 100x navíc, ten neni normální ten člověk, toho bych u nás ráda viděla, ale radši, ať se ani neukazuje, dostal by po papuli,

vážení, co tady píšete, tak vemte toho povedenýho, a ať Vám osobně ukáže, jak bude skákat přes překážky, doufám, že najde spravedlivý trest, je to prostě h***l, jestli to tomu pejskovi udělal, lidi jsou horší jak zvířata, měli by se moc a moc koukat, a učit od přírody, tohle mi udělat někdo na cvičáku, tak tam lítá sám, a ještě 100x navíc, ten neni normální ten člověk, toho bych u nás ráda viděla, ale radši, ať se ani neukazuje, dostal by po papuli,

Nepleteš si Karla Čáslavského s Rušínem? Ten měl přece Nera. Jo a Komárci měli Efa a Chroma. AHOJ

Môže to byť, Čáslavsky mohla byť prezývka..
Ahoj

Ahoj chlapi,
Tak to musím upřesnit,vojenskou přísahu jsem skládal
4.5 1991 v suchdole nad lužnicí,po přísaze nás
přeložili do Kaplice na výpomoc VB,tam jsem strašil asi pul roku,pak nás dali na cetviny.odchod do civilu
byl konec léta nebo podzim 92. Na rotě byli většinou kluci z moravy.jen asi 4 z čech
Tak zatim čau

Ahoj Milan,
tak to sme sa už nevideli, Ak si zažil koniec roty, iste si už chodil do služby na demarkačku, ale nuda to určite nebola .. Môžeš napísať aké už boli tie posledné služby, myslím si , že už sa to dalo vydržať, ba aj častejšie doma..
Drž sa

Spomínam si na tie to priestory, všetky som vedel na spamäť, ba aj pohybovať a vyznal som sa v teréne :
1 - hraničný medzník III/38
2 - Celňák
3 - Trojdomek, III/40
4 - Pomník Finančnej stráže,III/42 (až dotykom toho medzníka sa pohraničník stal Cetvinským tigrom)
5 - rozvod HM , IV/4
6 - Fuksuv mlýn, (taktiež priamo u ŠH)
7 - Sklípky, Lom (boli tam zbytky starej SiS)
8 - križovatka SAFARI
9 - HM III/47
10 - První prusek
11 - Čapica
12 - Ovčín
13 - Seník
14 - Tuberák
15 - Strelnica
16 - Dolní Přibráni
17 - KP - pravá strana
18 - KP - pravá strana - stred
19 - KP - ľavá strana
20 - KP - ľavá strana - stred
21 - Janová Ves
22 - Buldozerka
23 - Koňská cesta (z Bělé na Přibráni)
24 - Malšovna - Jednoty
25 - Križovatka - Rapotice
26 - Osada Bělá
27 - Stanovište Školka
28 - Bukovsko
29 - Malonty
30 - Meziřičí
31 - VS (naša rota)
32 - Debky (už si nespomínam kde to bolo)
33 - Leopoldov
34 - Stanovište 854,2
35 - Vrata : Uhlištský rybník (úsek SiS 38)
36 - Vrata u Vysokého napětí (úsek SiS 39)
37 - Vrata Uhlište- Píla (úsek SiS 41)
38 - Ulrichov (asi oproti úseku SiS 38)
39 - Radčice
40 - Pohoří na Šumavě
41 - Vrata 4 (kóta Javor)
42 - Horní Pŕibráni
43 - Pohorská Ves

Čo sa nedá zabudnúť, to sú volačky Sazky :
221 - poplachovka z roty
222 - (asi späť na Reginu - Regina bola rota)
223 - nácvik psovodov
224 - priestor Škôlka
225 - motoprieskum
226 - prieskum týku
227 - poplachovka 1 (z Dolního Pŕibráni)
232 - KP - pravá strana
233 - KP - ľavá strana
236 - Janova Ves
237 - Dolní Pŕibráni
238 - 854,2
239 - Leopoldov
240 - TH - spojári
254 - pátrač
270 - clona
914 - veliteľ 1. čaty
260 - veliteľ 2. čaty
280 - veliteľ 3. čaty
251 - DDR
318 - veliteľ roty
212 - náš pasák DT
kamzík - bol presun (na Reginu - na rotu, radšej bez pripomienok..)

Pamatuješ co znamenolo ,když jsi řekl slovo šakal do vysílačky?

Slovo Šakal sme nepoužívali, asi to znelo príliš americky ...

Slovo šakal znamenalo proryv do zahraničí,narušitel zdrhnul,ale použití zbraně už nemužeš znát?Ja znám ,že bylo s výstrahou a bez výstrahy.Ahoj

To je neuvěřitelné,že si to všechno pamatuješ,čísla a prostory,volání po vysílačke atd.Nemáš ten sešit,kde to bylo napsané doma?Pamatuješ i šifrovanou řeč po vysílačke např.při zásahu na skrat na Sis.Co znamená když se do vysílačky řeklo želva nebo ondatra atd.Já si na to nemohu vzpomenout.Ahoj.

Ondatra je narušenie SiS a prenasledovanie cez SiS smerom na ŠH, želva : prenasledovanie do vnútrozemia. Vybavuje sa mi to matne, no môže to byť tak.. Skôr veľmi málo sme používali vysielačku, ak bol dosť silný signál, najviac sme vyslovovali regina - čiže presuny, a potom boli tie pojítka..
Ahoj

Ahoj Marián.Mne sa to zdá tiež neuveriteľné,že si to všetko pamätáš.Ja si spomínam akurát na volacie znaky po vysielačke Sáska: VR-318,D.Přib.237,DDR-251.Myslím,že 236 mal aj ZVP rovnaké s J.Vsou.Po telefóne to bola Bělucha.Čísla a priestory som tak podrobne nikdy všetky nevedel,len tie základné najčastejšie používané.Z hraničných pätníkov si spomínam na pätník finančnej stráže,čo bol poblíž toho kamenného mostíka.Pri demarkačke sme sa tam zastavili na dlhšie.pozreli sme si aj ten pomník toho padlého financa.Vy keď ste začali slúžiť po nežnej demarkačku častejšie,tak ste hran.pätníky museli poznať podrobnejšie.

chcem pripomenúť všetkým spolubojovníkom , že 11.júla je dňom PS

POZVÁNKA
60. výročí přijetí zákona o ochraně státních hranic Československa
Na setkání ochránců státních hranic Československa, 15.bPS v Českých Budějovicích a všech, kdo vykonávali svou hraničářskou službu v Jižních Čechách, všech příznivců, kamarádů a jejich rodinných příslušníků, civilních zaměstnanců a pomocníků PS.
Setkání se koná 9. července 2011 od 14,00 hod. v přírodním areálu památníku Jana Žižky z Trocnova v Trocnově. O příjemnou zábavu se postarají pořadatelé a hudba pod vedením Slávy Čtveráčka. Občerstvení pro každého zajišťují služby přítele Miloslava Hrušky. Jestliže přijmete naše pozvání pak. zajisté organizátorům přispějete kulantní peněžní sumou 60 Kč, za což Vám předem děkují.
Na Vaší účast se těší pořadatelé JčKR KČP

Ahoj Luboš, ozvi sa mi na mail

V Leopoldově jsi byl ,když tam byla ta vzpoura věznů?Ahoj

Z Cetvin tam išla služba Taras - asi 6 ľudí, ja som mal vtedy 24 poplachovku, naši tam robili 5 koleso, tak že málo videli, málo počuli.
Ahoj

Nechce se mi uvěřit,že Cetviňáci byli povoláni na pomoc při té vzpouře vězňů v Leopoldove v 90-tém roce.Vždyť to byla obrovská dálka.Poblíž bylo dost jiných kasáren.Ahoj.

Ťažko sa mi odvráva, no PS-áci tam skutočne boli, stači si pozrieť archívne snímky. Nemám dôvod si vymýšľať, zvlášť keď som tvrdil, že ja osobne som tam nebol, no chlapci z Cetvin áno. V tedy som chcel byť hrdina a skoro sám som sa chcel prihlásiť, no rozum mi našepkal aby som nebol hlupák.. Na to nás na rote bolo zase málo a slúžili sme viac služieb. Neviem už či z každej roty PS išli chlapci, môžbyť ten TARAS, alebo len určitý počet z praporu.. Pri príchode naspäť , moji mladší polročáci (zdá sa mi , ako by len oni tam išli..), rozprávali že tam zväčša vykonávali len strážnu činnosť, gro prácu robili len jednotky MV.
Ahoj

Zdravím a velice cením Tvojí paměť a přístup ke službě!Mohu poslat zajímavé záběry s Leopoldova.Bony

V tej dobe už začínali jednotlivé brigády PS vyčleňovať VZS na výpomoc pre Slovenskú republiku do priameho výkonu služby na vtedajšie oddelenia OŠH s Maďarskom, Ukrajinou a Poľskom a nejaká časť z týchto chlapcov bola aj vyčleňovaná k slovenským Obvodným oddeleniam Policajného zboru SR. Títo " československý" chlapci potom postupne odchádzali do zálohy a po rozdelení republiky tieto záležitosti prevzal Útvar vojsk HP / Bratislava ,/ ten už zreorganizoval vtedajšie posilové roty na akčné s tým, že vojaci už rukovali k tomuto útvaru. V Leopoldove určite PSáci BOLI, ako to už hore spomenul - niekde v 5 línii / ďaleko v okolí väznice /overené od jedného z veliteľov veliaceho PSákom v Leopoldove/ - a mohli to byť aj práve chlapci z Cetvín, na brigády sa odveľovali potrebné počty pre Slovensko práve z rôt PS.

Zdravím Cetvinské tygry :-)))
Jen k tomuto tématu : sloužil jsem na 15. rPS a této akce s kódovým označením "Slunečnice" jsem se osobně účastnil....
Nebylo to zase pro mne tak zábavné , jel jsem po 24 přímo z červené a vezl jsem véesku plnou lidí, zbraní a naložen byl i motocykl "350" ...
Bylo to se srazem v Suchdole, kde kolem druhé ráno se vyrazilo na přesun směr Leopoldov...
Nikdo nevěděl, co tam budeme dělat...
Nezapomenutelná cesta v koloně, velitel vozu chrápal, vzadu také celé osazenstvo....
Praporní zásobovací V3S měla poruchu po cestě, takže nebylo co žrát.
Po příjezdu ubytování v kasínu plným bigošů, kteří z nás byli úplně hotoví, zbraně jsme měli normálně se zásobníkem ve zbrani pověšený na bidle a kulomet se hodil pod postel....
Pak bratření s paragánama a klukama od URNa a hned šup pod zdi Leopoldova.
Nemůžu souhlasit s 5 lajnou, já osobně zalehl po příjezdu v té první a při prověrce od neznámého důstojníka PS jsem dostal rozkaz nedodržovat použití zbraně, rovnou, pokud by někdo slezl z těch kolmých zdí, tak se po nich mělo bez výstrahy střílet....
Pak noc na bidle a ráno zase zpět, nad věznicí kroužící vrtulník Mi - 8 , střelba z brokovnic a "58" do věznice, slzáky, bylo to jak ve válce...
Naštěstí nás nikdo nenahnal dovnitř, tam naběhla URNa a pak si tehdejší p. Burešová chrochtala, že tam nikdo nezemřel ... hahahaha...kecy !
Kluci od PS byli pouze v maskáčích, žádné rozlišení podle místa služby, jen paragáni si nenechali vzít své červené barety...
Nikdy nezapomenu na pochavalu, že zásah byl profesionální a nejvíc mne dodnes baví to, že nejvíc tam bylo vojáků PS, těch nenáviděných třídních nepřátel, kteří měli zachránit první velký průser tehdejší "demokratické" vlády....
Jo, jo život někdy tropí hlouposti :-))
Pak cesta zpět, získaná bedna slzáků od kluků z URNa a před Bystřicí jsem to předal svojí mladší půlce a ten vůl nás málem vyklopil hned do škarpy ...
Pak krásný volno a všichni kdo tam jeli dostali hned opušťák....

Ahoj Santus.To som ja Kubo(Floriš).Mňa by zaujímalo ako sa to postupne po revolúcií na Cetvinách menilo.Ktoré služby sa rušili,ktoré zasa pribudli,kedy sa asi signálka odpojila od signálu,nechali ste otvorené vráta kým sa nezbúrala,alebo ako to bolo.Ako sa správali furťáci,prijali ten fakt,alebo boli sklamaní z tých zmien.Asi ste ich už neoslovovali súdruhovia ale asi páni?Môžeš to v krátkosti opísať?Dokonca som počul,že pri rotných vrátach na J.Ves niekto otvoril bufet,kde predávali aj pivo?Povedal mi to ešte asi v roku 1990 môj krajan a tvoj rovesník Miro Polaček zo Širokého.Bol na Cetvinách kuchár.Zdravím.

Ahoj Floriš, po revolúcii sa ešte dlho udržiaval starý režim, aj keď už nebolo toľko výjazdov a menší skrat na signálke sme riešili ešte asi v marci 90 na rozkaz veliteľa (asi Jelínka) len pohovorom, v apríli, alebo v máji sa už rušila SiS, čo bolo raz dva, potom už boli nejaké pomiešané hliadky improvizované, najmä na demarkačke, najčastejšie na Pohoří a civili už chodili aj k čiare, boli to také promenády zvedavých ľudí kde sa až môžu dostať. Vytvorili sa umelé stanovišťa, trebárs Smrek, pri demarkačke na Pohoří.. Zväčša UAZom si prišiel k demarkačke, niekedy sa UAz vrátil a ty si zaľahol pod strom a sledoval terén. Niekedy som slúžil cez noc sám, trebárs od 9 večer do 3 rána.. služby už boli improvizované zväčša od mája 90.
Od polovice decembra 89 už sme sa oslovovali páni. Páni vojaci, pán poručík, zvykli sme si rýchlo.
V apríli ešte bola SiS pod prúdom a posledný záchyt mal nad Janovkou Vavrečka, (moje číslo) iste si ho pamätáš ! Nejaký mladík preskočil na 17 drôty, myslím že Vavrečka dostal hodinky, no o týždeň na to už SiS bola vypnutá..
Ešte sa ozvem, pozdravujem Cetvinských tigrov,
Ahoj

Čo sa týka bufetu, to nebolo na Janovke, ale asi 100 metrov od našej roty smerom na Janovku, tam si náš welitel roty, vtedy už nadporučík Klícha, rozložil stan : mal na ponuku sortiment občerstvenia.. To piwko nášmu ročníku asi týždeň pred civilom daroval, keď sme na rozlúčku celý ročník prešiel V3S-kou po našom úseku, skutočne poslední supráci, ktorí zažili a spoznali ostrahu SH, chod a celý úsek nielen pred SiS, ale posledné mesiace aj za SiS..
Môžeš sa mi ozvať na mail : sandtmarian@gmail.com,
ahoj

Zdar Tygři
Zdraví Vás Erny, hoši nesloužili jste náhodou s Milanem Pistulkou?Dělá se mnou v práci a byl taky poslední na Cetvinách než je zavřeli.Shání kamarády z ročníku.
Díky Erny

Zdar Erny,
už som čítal komentár od Pistulky, skutočne sa mi nevybavuje v pamäti, náš ročník odchádzal 2.augusta, 2 mesiace pred riadnym odchodom, tak že mohol som byť jeho super, mohli sme sa vidieť len pár dní, to je veľmi málo na vylovenie si postáv v pamäti..
Zdravím všetkých tigrov

Díky Marián za podrobné vysvetlenie.Ja som si myslel,že ste to tam už koncom roka 89 otvorili,nech si ide kto chce a kedy chce na západ.Ono kto chcel ísť vtedy do Rakúska resp.Nemecka,tak už mohol ísť legálne na pas hran.priechodom.Takže ste to tam rušili postupne.Kde si som čítal,že rotu Cetviny opustil posledný pohraničiar až v roku 92 alebo 93.Už minule som si z tvojich fotografií spomenul okrem teba ešte na Vavrečku,no ďalších nejak nespoznávam.Ta rozlúčka s V3S-kou pred odchodom do civilu po celom úseku roty asi bola tradícia,mali sme to s Klíchom aj my.Takže VR začal vtedy asi s tým občerstvením podnikať.Takže nové služby ste mali demarkačku a strežení pri Pohoří a pod.služby.Jasné že ľudia boli zvedaví na Cetviny,Pohoří a Rakúsko,veď predtým to bolo zakázané pásmo za plotom.Signálku ste rušili na jar 90.Mali ste ju vyfotiť úsek po úseku,teraz by sme si to pozreli a spomínali na tu zadrátovanú pakárnu.Ono po odchode mazákov to už až taka pakárna nebola.Inak foto máš pekné.Chováš doma teraz nejakého psa,alebo po vojenčine si si povedal že stačilo?Na psa Dona a jeho psie maniére napr.pri jazde v úaze si spomínam aj ja.Neraz som vystúpil z uazu oslintaný pre jeho zvedavé čumenie cez predné sklo.Díky za mail,niekedy sa ozvem.Zdravím.

Kubo to som si myslel aj ja, že hranice sú otvorené nech si každý ide kam chce. Ja som SiS už nezažil. Ale slúžilo sa normálne ďalej, boli stanovištia, poctivo sme šlapali demarkačku. Furťáci chodievali na výkamy, spomínam si na jedného pacienta ktorí sa chodieval prechádzať s rodinou do hraničného pásma a sledoval ktorá hliadka si ho všimne.... Taktiež ako spomínal Santos všade davy zvedavcov aj u nás

Rivala sam odovzdal svojemu mladému, meno mi vyletelo z hlavy, no po čase , teraz neviem či od Tysona - som sa dozvedel že ho zas dostal v Malontoch jeho pôvodny majiteľ, jazdil v tom čase na ARE, mal krátke priezvisko (neskôr si iste spomeniem)..
ahoj

Prvý deň čo som došiel na rotu, som vo svojej prázdnej skrinke, ktorú som mal až do civilu našiel tú to básničku, ktorá mala asi novým ročníkom evokovať čo môžu na vojenčine očakávať. Posúďte sami :
Ráno, raníčko rota vstala,
plní polní si nachystala
,,Na cvičák jdete vojáci,
vy budete dnes chudáci !"
Vojáci hlavou ani nehnou,
jen tváře jim trocha blednou.
Na cvičák často takhle jít !
Musí to vúbec vlastne být ?
Řady se z místa pomaly hnou,
nohy se lámou v kolenou,
"plná polní," kdosi vzdech,
"ó, jak si težká na zádech."
Jenom co ušli třista kroku,
lopatky polní jdou jim z boku,
na líce padl temný stín..
"Nasadit masky ! Máte plyn !"
Mužstvo už masky nasadilo,
kroupej potu vypustilo,
každý chtěl filtr zase sejmout..
"Zelená k zemi ani nehnout !"
Tráva se láme pod těly,
jako by přeorat ji chtěli,
přes pole, blato, kaluží,
tělo se prý tím otuží.
"K zemi, vstyk, k zemi, vstát,
do brašen masky rychle dát !
Ku předu, k tomu potoku,
udědlejte dvacet přískoku !"
Zase k zemi, vstyk a klusem,
onuce se stávaj hnusem,
samopal - taková nevinná hračka
teď překáži a trocha mačká..
Na poli ztracená výstroj leží,
a přesto vojáci běží, běží,
na nohy si šlapají, na zem padají,
únavu na sobě znát ale nedají.
Procházka skončila, den se končí,
musíme vše napsat, hlava se nám točí..
Máme už večer, brzy pujdem spát,
abychom zítra svěží mohlí vstát.
Ať všichni vojáci co po nás přídou,
ví, že na vojne neztloustnou nudou ..
Na chvíľku čo som mal ten papier v rukách som sa pozastavil a rozmýšľaľ aké to bude, no pravda bola ešte horšia !
Zdravím všetkých Cetvinských tigrov.

Nuže na Cetvinách sloužili také vojáci s básnickým střevem.Ahoj.

Myslím si, že ho mal každý..
Ahoj.

Ahoj Jozef,
3 mesiace v Suchdole, urobilo z nováčikov vytrvalca "Cvičme v ritme" a na rote 2 mesiace psovodský výcvik kde bol pri mazákovi od rána až do večera jediná zábava beh , sa mi tie KP služby zdali ako prechádzka ružovým sadom a tak som docela rád išiel ráno o 4 do služby, či už na ľavé KP, alebo o 5 na pravé. a večer o 7 znova, aj keď som sa vrátil na rotu o polnoci
, nemusel som na rote robiť rajóny, ktoré sa robili na rote práve v tom čase, keď som šľapal KP, a môj pes Rival, bol celý šťastný, že nemusel byť zavretý v kotci, veď som ho dostal na starosť keď mal len 8 mesiacov a po KP ma takmer sám ťahal, ostatní spolubojovníci (psovodi z môjho čísla), ktorí boli so mnou na výcviku sa po určitom čase behu už sťažovali mazákovi, že to nie je spravodlivé , oni musia psov v behu ťahať a mňa ťahá Rival. A tak som dostal príkaz behať behať bez psa. Rival až besnel že nemôže behať, potom mal toľko síl, že pri výbehu ma pár krát sťahol na zem, bradu som mal v blate a podarilo sa mu ma ťahať pár metrov. Na služby musím povedať že boli 10 hodinové, ráno som mal ľavé, večer pravé, a tak striedavo.. Čo sa týka dažďa, tak Rival bol skutočne skôr suchší ako ja a po daždi som ešte 3 dni chodil vo vlhkej uniforme..

Ahoj Jozef
KP bolo u nás rozdelené na ľavú a pravú stranu. Naša rota bola za SiS a tak sme išli peši z roty na rozdeľovacie stanovište Janovka približne 3 km, č. ú.15, pravá strana po SiS bola asi cez 4 km, späť zas cez vyznačení chodník okolo lesa, no snažili sme sa tomuto prieskumu vyhýbať priamou cestou pre vozidlá, ktorá kopírovala SiS. Návrat k Janovke bol dlhý asi 6 km, a od Janovky zas peši na rotu, tak že KP pravá strana mohla mať 16 km, no môžem sa mýliť. KP ľavá strana zas bola dlhá cca 7 km, späť terénnym prieskumom asi 9 km. Kontrola KP bolo skoro ráno a neskoro večer, v daždi, v snehu, terén bol vrchovitý, neraz som prišiel na rotu riadne premočený a zablatený..

Ahoj Santus.Tak až pri mene Sandt a tvojích fotkách sa mi rozjasnilo.Už si na teba spomínam.Nie si náhodou zo Spiša?Bol si správny chalan.Slúžil som s tebou ako psovodom viac krát služby v teréne a veľmi dobre sa mi s tebou debatilo.Spomínaš si keď sme mali strežení na špaku na sedmičkách a rozoberali sme kadejaké otázky zo života a pod.Vtedy sa nám ani nesnívalo,že za vyše pol roka socík krachne.Ten slobodník bol ozaj Ličko a na kynológa čat.Masára si tiež dobre spomínam,bol moje číslo,keď ste prišli zo Suchdolu tak s vami mal ten kynologický výcvik.Presne, Červenka bol tvoj polročák,bol taký vyšší blonďák psovod.Mám tiež pár fotiek bankoviek,z Cetvin len dva individuálne spoza kotcov kde ma tam sfotil Illeš,keď som odskočil od dozorčího stolku a ďalšie mám z prvého dňa v civile z Kameňáku.Je tam s nami sfotený aj tvoj kolega provianťák,neviem meno,mal tiež blond vlasy.Zatiaľ sa mi nedarí ich poslať,možno mi poradíš ako na to.Škoda,že tie stránky nenašli moji rovesníci,oni musia mať habadej fotiek.Napr.býv.psovodi Cieslar,Ševčík,raz keď som mal DR tak som im dal zo zbrojárky samopaly, kulomet s náb.pásmy,pancierovku,ďalekohľad a fotili sa v sobotu poobede za kotcami so psami a aj na D.Přibrání mali foťák.Potom,keď prišla nežná,tak sa to asi začalo radikálne všetko meniť.My sme už boli mesiac v civile.Muselo to byť pre vás zaujímavé.Zatiaľ ahoj,už je neskoro,nejak ma zmáha únava.

Ahoj Floriš, hej viac krát som s tebou slúžil KP-čka, volali ma vtedy KP-čkový kráľ, jeden celý rok som chodil peši kontrolovať SiS, až keď váš ročník odišiel, začal som aj ja slúžiť poplachovky. Červenka bol skutočne môj polročák, no on bol môj veldr, psovod bol Červinka. Inak som na facebooku jeto ľahšia komunikácia. Ešte sa ozvem, ahoj