Vojensko.cz

Objekty bývalé PS a ČSLA

Nacházíte se: Dobové foto » Dobové foto PS » Cetviny r. 1988-90 podzim
Předchozí 1 fotografie M.Sandt z 119 Další
Foto 1

Ja na Janovke pri Rybníku so psom (Don) svojho staršieho polročáka Karlom Červinkom, myslím že to bolo fotené v októbri 1989.

Foto 1 Foto 2 Foto 3 Foto 4 Foto 5 Foto 6 Foto 7 Foto 8 Foto 9 Foto 10 Foto 11 Foto 12 Foto 13 Foto 14 Foto 15 Foto 16 Foto 17 Foto 18 Foto 19 Foto 20 Foto 21 Foto 22 Foto 23 Foto 24 Foto 25 Foto 26 Foto 27 Foto 28 Foto 29 Foto 30 Foto 31 Foto 32 Foto 33 Foto 34 Foto 35
Autor: M.Sandt | Pořízeno: 1988-90 | 35×
Foto 36 Foto 37 Foto 38 Foto 39 Foto 40 Foto 41 Foto 42 Foto 43 Foto 44 Foto 45 Foto 46 Foto 47 Foto 48 Foto 49 Foto 50 Foto 51 Foto 52 Foto 53 Foto 54 Foto 55 Foto 56 Foto 57 Foto 58 Foto 59 Foto 60 Foto 61 Foto 62 Foto 63 Foto 64 Foto 65 Foto 66 Foto 67 Foto 68 Foto 69 Foto 70 Foto 71 Foto 72 Foto 73 Foto 74 Foto 75 Foto 76 Foto 77 Foto 78 Foto 79 Foto 80 Foto 81 Foto 82 Foto 83 Foto 84 Foto 85 Foto 86 Foto 87 Foto 88 Foto 89 Foto 90 Foto 91 Foto 92 Foto 93 Foto 94 Foto 95 Foto 96 Foto 97 Foto 98 Foto 99 Foto 100 Foto 101 Foto 102 Foto 103 Foto 104 Foto 105
Autor: Canke | Pořízeno: 1988-90 | 70×
Foto 106 Foto 107 Foto 108 Foto 109 Foto 110 Foto 111 Foto 112 Foto 113 Foto 114 Foto 115 Foto 116 Foto 117
Autor: M.Sandt | Pořízeno: 1988-90 | 12×
Foto 118 Foto 119
Autor: M.Kabuďa | Pořízeno:  | 2×
Sekce:
Dobové foto PS

Cetviny r. 1988-90 podzim

(119 fotografií)

Dobové fotografie z 4. rPS - Cetviny (Budějovická brigáda).

Autentický komentář k fotu č. 15 od majitele snímků:
"Môj pes Rival na Janovej Vsi na rybníku. Keď sme sa viezli v UAZu, tým svojím veľkým košíkom poudieral hlavy mojím mazákom, ktorí sedeli na predných sedadlách. Jeho veľká hlava musela byť takmer prilepená na prednom skle a sledoval všetko čo sa pred autom hýbalo, tak že jeho hlava s košíkom lietala z ľava do prava. Pamätám si, že raz mi za to dal môj mazák silný úder do brady až som mal modrinu. Chcel som pravda že dať košík dole, no zväčša sa toho spolubojovníci báli..."

Komentář k fotu č. 25:
Za kotcami, v popredí slobodník - Radek Mihola so svojím psom Cyprom, vedľa neho vleže Břeťa Nováček. Druhý rad za Radkom Miholom leží Jaro Hudec (ktorý hneď po príchodu na Cetviny v januári 1989 spadol zo špaku na D. Přibráni v nočnej službe a utrpel ťažké zranenia, liečil sa až kým neodišli do civilu naši mazáci), ďalej vedľa neho leží Roman Brunovský. Vrchný rad zľava: Hynek Cakl so Samom, Radek Půža v strede, vľavo drží Dona - psa Karla Červinku (nášho polročáka, ktorý si Dona vzal do civilu) a v pravo drží Rivala. Celkom v pravo je Tomáš Vavrečka, ktorý drží vľavo Centa a vpravo svojho psa Birka. Fotené to bolo asi v jeseni 1989.

Komentář k fotu č. 29:
Vrchní stojací rad zľava: Špaček, Okál, Bujaček, Hamár, Minařík. Druhý stojací rad zľava: Kovalík, Škopek, Piskura, Eiben, Merva, Vintrlík, Belay, Mihola, Půža, Dupal, Zapletal, Kollár, Nestrojil. Tretí sediaci rad: Pálinkáš, Špaček, Jakš, slob. Cvengroš, slob. Červenka, rtm. Sýkora, slob. Petko, Mráz, Demján. Spodný rad: Horváth, ja, Půží, Pellionis, Chvál, Juran, Padalík, Košut, Nejezchleba. Celkom 6 z našej 3. čaty sme sa dostali na Cetviny.


Okres: Český Krumlov


Vaše komentáře...

Santiágo
Santus | 28.9.2018 16:18 | id 132031 | nahlásit

Spomenul som si na leto 89´, pred popoludňajším "Rozkazom" som bol na šatni, kde prišiel i Radek Mihola, psovod z môjho "čísla" a prihovoril sa mi : "Santiágo, dnes tě mají !!" (Niekedy si moji spolubojovníci prispôsobovali moju prezývku podľa okolnosti). "Có ???" pozrel som sa na neho.. "Dneska tě mají !! "Starí" tě dnes mají !!!" Mozog mi začal pracovať na 190 %, no ani za mak som si nemohol spomenúť, čo som urobil zle.. "KP" som ráno prešiel poriadne, rajóny som urobil tiež, no čo som tak mohol vyparatiť ??! Niekde ma niekto videl ?? Alebo, že by včera ? Radek ma nenechal dlho trápiť a po pár sekundách mi povedal : "Santiágo.. Dnes jsou "starí" v Chile !" Odľahlo mi....
Granáty.
Santus | 28.3.2015 10:06 | id 88245 | nahlásit

V prijímači ako nováčikovia sme hádzali R-4. Všade hrubé betónové zákopy hlboké a vysoké. V strede zákopu nejaké pódium, aby mal hádzajúci granátu prehľad kam ma granát hodiť, pri nováčikovi stál veliteľ roty major Michalík, ktorý každého oboznámil s manipuláciou ostrej munície. Vytrhnúť poistku, postaviť sa bokom, pravú nohu zaprieť dozadu, ľavú dopredu, ohnať sa granátom nad hlavou a vymrštiť ho pred seba. Prišiel čas na môjho spolubojovníka Kollára (na to meno nezabudnem )... Medzi hádzajúcim a ďalšími vojakmi, ktorí v rade čakali na pokyn majora Michalíka bol odstup asi 2 metre.. Kollár vytiahol poistku, ruku s granátom zdvihol nad hlavu.. v momente vypustil granát z ruky, ktorý spadol Michalíkovi k nohám.. Ja som sa v okamžiku otočil a zrúkol na tlačiacich spolubojovníkov: "Naspäť !" No predsa som sa díval čo bude nasledovať. Major zblednutý v zlomku sek***y dvihol odistený granát a hodil ho na predpokladaný cieľ hodu. Ohlušujúca rana blízko pri zákope. Kollár pritisnutý na zemi a major Michalík čupiaci pri ňom. Na šťastie sa nikomu nič nestalo....
 
Re: Granáty.
Jožo | 28.3.2015 18:58 | id 88279 | nahlásit

Kdo byl házet RG-4 tak věděl ,že dokud se neodmotá a nevypadne ta žlutá páska tak granát neexploduje. Popsaný příběh se snad stal při každém házení granátu, někteří z nich měli strach a není to nic přijemného ,takový zážitek. My jak házeli tak v okopu byl jen házející a dozor- VR,VČ,ZVP se střídali. Ostatní byli v okopu za rohem. Mám jiný zážitek. Při vyhlášení BOPO již rota stála připravena k přesunu. Čekalo se jen na naložení Vetřiesky materiálem. Naložili ji a jen zbývalo zavřít čelo, ale to musela kousek popojet.řidič to nějak nezvládl a V3Ska cukla a protože poslední byly naložené bedničky s granáty tak ty cuknutím začaly padat z korby na zem. Někdo zařval "K zemi" a celá rota ležela v prachu buzeráku. Než nám došlo, že jsou zajištěné. Pomalu jsme vstávali.Pak se ozvalo"Který blb to zařval?". Bedynky byly pak uložené zvlášť, protože byly podle voj.předpisu již nespolehlivé. Při úderu zajištěné RG 4 docházelo k ohnutí jehly a pak byly selhávky, granát nevybuchl. Právě ty nespolehlivé se pak použily k cvičným hodům, které byly asi za měsíc.
 
Re: Re: Granáty.
gustav | 29.3.2015 17:55 | id 88329 | nahlásit

házeli jsme granáty RG 4 ve výcvikáči v Suchdolu na podzim 1972 na střelnici Dračice. Tam házející voják musel dát dopravní pojistku po vytažení z granátu do krabičky na okraji okopu a granát odhodit. Tradovalo se, že někdo to udělal opačně, do krabičky dal odjištěný granát a pojistku odhodil. Ten, kdo se chtěl dívat jak jeho granát vybuchne dostal klackem po přilbě od řídícího, aby se schoval do okopu. Granát, který neexplodoval, z různých důvodů, tak se chvíli čekalo, pak musel odpálit rozbuškou.
 
Re: Re: Re: Granáty.
Jan | 29.3.2015 18:03 | id 88332 | nahlásit

Ukwww.novinky.cz/kokte…
Takhle házejí granáty v Číně
vzpominky
Lenka | 27.12.2013 17:51 | id 68414 | nahlásit

kdyz tu vudim ty pohlednice vama namalovani ci ne tech mam spousti a pritom uz to jsou jen vzpominky na nej
vzpominky
Lenka | 27.12.2013 17:47 | id 68413 | nahlásit

ahoj tak mam stre fotky po tatovi kdyz jeste slozival na cetvinach jako psovod
 
Re: vzpominky
Santus | 28.12.2013 17:38 | id 68489 | nahlásit

Ahoj, veľmi rád by som ich videl ... ak sa bude dať...
 
Re: Re: vzpominky
Zdeněk Burdík | 1.3.2014 11:40 | id 71610 | nahlásit

No a kde jsou ty fotky?
 
Re: Re: Re: vzpominky
Santus | 1.3.2014 11:48 | id 71611 | nahlásit

Ahoj Zděnku,
bohužiaľ zatiaľ Lenka neposlala nič....
 
Re: Re: Re: Re: vzpominky
Zdeněk Burdík | 1.3.2014 11:59 | id 71613 | nahlásit

Myslel jsem si to, že zádrhel bude tam.
Měj se hezky Marian
AHOJ
Posledný KP kráľ
Santus | 20.3.2013 15:50 | id 58417 | nahlásit

Posledný kráľ KP.
S odstupom poriadne dlhého času sa už aj predo mnou otvára poriadne hlboká priepasť od dávnych čias slúženia na štátnej hranici. Čo raz viac si uvedomujem, akoby v pamäti som sa nedíval na seba.. Zdá sa to neskutočne, no ako keby som TAM v lese, na Cetvinskej rote videl niekoho úplne iného človeka... ako keby som kedysi dávno videl nejaký film a snažil sa spomenúť na jeho obsah.. To už nie som ja, ale ako keby to bol hociktorý iný chlapec ? či chlap !
Mohol to byť marec 1990, služby na Cetvinách boli ešte stále po ?starom?... Naši starší polročáci už asi pred dvoma mesiacmi odišli do civilu, a nad Cetvinami už dlšie obdobie svietilo a celú rotu hrialo slniečko... Znova som najviac slúžil KP. Moji spolubojovníci Radek a Tomáš slúžili poplachovky na rote a Dolním Přibráni a ich striedali mladšie ročníky, ktorí mali už vycibrenejších psov. Míra a Canke, psovodi z môjho ročníka, zas asi viac Leopoldov so svojimi havkáčmi.. Ja som si už na KP ?kontroly už zvykol ,ba najviac sa z toho asi tešil Rival, ba dalo by sa povedať, že bol asi najspokojnejší .. Kontroly KP, ľavej, či pravej strany začínali postupne, najprv sa vypravila ľavá strana, ktorá vyšla z roty (strelec so psovodom) podvečer tak, aby za polhodinu bola na stanovišti Jánova Ves, od brány ? SiS č.15, a vizuálnym kontrolovaním orného pásu a dráteného zátarasu, prešli signálnu SiS úsek až na 41 a plus 1 úsek z vedľajšej roty, kde sa taktiež nahlásili na rotu č. 5. Hoci to bolo takmer 7 kilometrov aj s kontrolou čas cesty trval približne 2 hodiny, aby sme na styku s 5 rotou ukončili kontrolu SiS ešte za bieleho dňa pred zotmením a späť sme na Jánovu Ves prešli tylovým prieskumom, zväčša chodníčkom po kraji lesa, kde sme mali po stromoch bielymi bodmi naznačenú celú trasu. Chôdza tylom nám trvala zo 2 až 2,5 hodiny na Jánovu Ves, no neboli sme ani v polovici a už za Leopoldovom nás stihla hustá tma. Na Dolním Přibráni sa každá hliadka zastavila na kus reči, no hneď aj pokračovala po tme ďale
 
Re: Posledný KP kráľ
Santus | 20.3.2013 15:51 | id 58418 | nahlásit

Na Dolním Přibráni sa každá hliadka zastavila na kus reči, no hneď aj pokračovala po tme ďalej, veď z Přibráni na Janovku to bola polhodina a ďalšia na rotu. Čiže služba ľavého KP bola 6 hodinová.
Pravá strana KP kontroly taktiež začínala z roty pešo na Jánovu Ves polhodinu a odtiaľ úseku SiS 15 na úsek 1 plus 1 úsek kontroly z vedľajšej roty č. 3. Čas tohto pochodu trval 1 hodinu a na styku pri hlásení sme taktiež boli pred zotmením. Späť sme taktiež šli označenými bielymi bodmi na stromoch tylovým prieskumom, ktorý trval 2 hodiny na Jánovu Ves, ktorú sme prekonávali v hlbokej tme a polhodina na rotu.. Tu služba pravého KP trvala 4 hodiny, takže väčšinou sa služby KP striedali ráno ľavé, večer pravé...Dokopy to vždy dalo 10 hodín denne . Ranné kontroly boli zas opačne šľapané, najprv tylový prieskum a tak SiS..
Pamätám si mnoho krát, ako Rival pri šľapaní KP, či tylového prieskumu sa zastavil, dvihol hlavu upreto hľadiac na jeden bod v diaľke, nastražil uši (aj keď mal jedno ucho presne v polovici sklopené), stále hľadel do diaľky a nepohol sa mu ani jediný sval na celom tele, ako keby bol skamenel. Vetril... Zdá sa mi s odstupom dlhého času, že to robil pravidelne, každú službu. Ja som sa za ním taktiež vždy zastavil a zahľadel som sa smerom, ktorý Rival označoval ako nebezpečný a uhol pohľadu sme mali rovnaký. Málokedy som vtom smere jeho pohľadu niečo zbadal, buď sa vtom priestore objavila objavila srnka, či srnec, no niekedy bol v tráve učupený zajačik, za ktorými by Rival veľmi rád vyštartoval, alebo som nevidel nič a to mohol byť schovaný nejaký hlodavec. Musím povedať že Rivalov pohľad bol viac upretý do diaľky, až na niekoľko desiatok metrov...Párkrát sa mi stalo, že takmer pár krov od nás stála srna a mi sme šli lesom a Rival sa za ňou vrhol až keď od nás vyštartovala preč opačným smerom, prekvapená, že sme k nej tichučko došli, takmer iba na 10 metrov. Ja som bol viac prekvapený z Rivala, že ju nezavetril a zbadal ju až keď sa pohla. No vrhol sa za ň
 
Re: Re: Posledný KP kráľ
Santus | 20.3.2013 15:52 | id 58419 | nahlásit

No vrhol sa za ňou iba na dĺžku uvoľneného vodítka, keby som nemal silu v nohách, tak by ma ťahal po zemi cez popadané suché konáre, tŕstie, skaly a mnoho ďalších prekážok, nehovoriac o tom, že by som každé dva metre vrazil hlavou do hrubých kmeňov borovíc a iných stromov..
..k tomu zastaveniu.. pri takýchto zastaveniach čas rýchlo ubiehal, a Rival si asi myslel, že ten niekto, alebo niečo- keď takto ho bez pohnutia sleduje ako kobra pripravená na útok, a dával vedieť eventuálnemu narušiteľovi jeho teritória, že v tomto kraji je jediným pánom ?On?...
Čas rýchlo ubiehal a tak po minúte, keď som sa presvedčil, že v jeho zornom uhlu nie je žiadny človek, zľahka som ho dlaňou tľapol po zadku. Vtom pokrčil všetky štyri nohy, hlavu stiahol dozadu, ja som mu v momente riekol : ?fuj je to !? a ďalší povel na to : ?V pred !? Vtedy Rival sklonil hlavu ani sa na mňa nepozrel a pokračoval v rýchlej chôdzi s ňufákom takmer pri zemi a tváril sa, že chytil stopu nejakého narušiteľa, no po 5 ? 10 metrov sa znova zastavil a hľadel na inkriminovaný smer, kde by mohla byť jeho eventuálna korisť. Znova som mu dal povel : ?Vpred !? Rival sa tváril ako urazený, znova sa na mňa nepozrel a začal ma vodítkom ťahať ďalších 5-10 metrov a takto sa to opakovalo asi štyri krát, až ho to prestalo baviť..
Vrátim sa k ?onej? službe. Mal som večerné pravé KP. Z roty som možno vyrazil podvečer za vidna (keďže okolo 18.00 som mohol byť na styku s rotou Kammená) takže z roty som mohol vyštartovať s Rivalom a s mladším vojakom okolo 16.30. Z Janovky sme začali kontrolu KP asi o 10 minút skôr, ešte pred 17.00, s Rivalom mi služba ubiehala vždy rýchlo, no chudák strelec ? ten už aj od brány roty bol unavený, a strelec okrem toho, že šiel za psovodom, ktorého ťahal pes, ešte aj mal na chrbte vysielačku.. Celá kontrola KP prebiehala dosť rýchlo, Rival šiel predo mnou po vyšľapanom chodníčku okolo SIS, ja za ním a strelec asi 5 metrov za mnou. Sledoval som orný pas vo vnútrozemí, no aj v zahraničí, kd
 
Re: Re: Re: Posledný KP kráľ
Santus | 20.3.2013 15:53 | id 58421 | nahlásit

Sledoval som orný pas vo vnútrozemí, no aj v zahraničí, kde mohli našľapať stopy ? jedine furťáci, potom SiS, kde mohla byť tiež nejaká záludnosť, podhrabaná zväčša od zveri, alebo konárik na drôtoch, ktorý mohol niekedy úsek skratovať. Taktiež som nesmel zabudnúť na DZ (drôtený zátaras ? či skôr oplotenie). Vždy som sa snažil celú kontrolu obhliadnúť sám, človek nikdy nevie... Až na styk s 3.rotu služba ubehla v poriadku, no pri kontrole ich jedného úseku, pri veľkej bráne, ktorou pohraničníci z Kamennej prepúšťali za SiS zväčša pracovníkov lesa, či družstva, som narazil na množstvo stôp, akoby tade prešlo stádo volov a to vo vnútrozemí i zahraničí. Pojítkom som sa napojil na ústredňu susednej roty a nahlásil, že tu majú stôp ako na promenáde.
?Ježíšku ! Měli tam služby naši kluci, asi zapoměli zahrabat.. Uděláš to .??
?Samozrejme. Zahlásim na našu rotu ukončenie kontroly, potom otvorím bránu a zahrabem všetky stopy.. Potom sa ozvem.?
?OK?
Pojítkom volám z iného miesta na našu rotu. Ozval sa mi asi Sádovský, ktorému som oznámil negatívny prieskum..
?Dobře Santé..?
..ale ja som zas dostal hlúpy plán...
?Pán podpraporčík, teraz zahrabávam stopy v zahraničí na Kamennej, mohol by som urobiť prieskum priamo od brány z Kamennej a prišiel by som priamo na rotu z Tichej, že by som nemusel ísť na Janovu Ves..? Chvíľu rozmýšľal a tak mi dal súhlas...
Mladší vojak, ktorý bol so mnou zahrabal stopy na ornom páse vo vnútrozemí, volal som na ústredňu na Kamennú, že je všetko zahrabané, a či majú dobrý signál na SiS.
?Všetko v poriadku ..?
Kľuku som vložil späť do sumky a s mladým som sa prvý krát vybral cestou na rotu z Tichej, no nešiel som ako normálny človek po ceste, ktorá krásne viedla priamo na našu rotu, ale nechal som sa viesť intuíciou podľa slnka smer juhovýchod... Môj mladší strelec bol ticho a strašne bledý mi neodporoval. Slnko dávno svietilo na Rakúskej strane a dalo sa rozoznať že pomaly zapadá za rakúske vrchy. Vzdušnou čiarou na rotu to mohlo byť ni
 
Re: Re: Re: Re: Posledný KP kráľ
Santus | 20.3.2013 15:55 | id 58422 | nahlásit

Vzdušnou čiarou na rotu to mohlo byť niečo cez 3,5 km, a tak som dúfal, že budem na rote ešte skôr.. No nebola to pravda ! Skôr som si zvolil neschodnú cestu, cez trasoviská, lesy a pastviny, ktoré neboli mnoho rokov využité.. Tráva sa už dávno zelenala, pretože druhá polovica zimy nebola až taká chladná... Rival ma ťahal cestou - necestou vo vysokej tráve, okolo močarísk a cez lesy.. Sem tam som pozrel na oblohu a na miesto kde ešte svietilo slnko a potiahnutím vodítka som Rivalovi určil smer chôdze. Rival sa na mňa pozrel a hneď vedel kade ma ísť, ibaže on keď sme boli v kroví , hravo cez ne prešiel, iba ja som sa musel podplaziť, a to isté aj môj strelec, ktorý si musel dať z chrbta dole vysielačku, aby ho dlhá anténa vôbec cez krovie pustila. Mladší strelec iste v duchu na mne nenechal ani kvapku čistú ? musel ma vtedy preklínať .... Pár krát sme sa museli troška vrátiť keď sme narazili na nejakú bažinu, či močiarik ? no radšej som sa o tom nechcel presvedčiť. Žiadna cestička v týchto miestach tam nebola, a už som aj oľutoval, že som radšej nešiel naspäť na Janovu Ves, alebo radšej po ceste na rotu. Najkrajšie na tomto mojom pochode bolo, že na tejto trase sme objavili krásne priezračné čistulinké jazierka, alebo skôr jazerá s veľkou plochou. Bolo to nádherné a boli asi tri, či štyri, odhadnúc aj viac ako stometrové. Priam samé volali aby som do nich vošiel, no čas utekal rýchlo a slniečko na rakúskej strane už takmer zapadlo...
Hádal som , že už, už bude rota na dosah, keď sa konečne vytiahneme už takmer z tmavého lesa, no za ním bol ďalší les !.
Vo vysielačke zachrapčalo a ozvalo sa známe :
?Sazka 237, Sazka 237, zde Sazka, příjem..?
Rýchle som prevzal od strelca slúchadlo vysielačky a zapol ho:
?Sazka, Sazka, tu Sazka 237, príjem..? (Sazka ? to bol volací znak našej roty a 237 to bola kontrolná hliadka KP pravej strany, spomínam si , že 236 bola Janova Ves, 238 asi kontrola KP ľavej strany, 318 bol veliteľ roty, bolo ešte veľa volacích znakov, no teraz
 
Re: Re: Re: Re: Re: Posledný KP kráľ
Santus | 20.3.2013 15:58 | id 58423 | nahlásit

318 bol veliteľ roty, bolo ešte veľa volacích znakov, no teraz je nepotrebné ich spomínať).
?Kde se nacházíš ??
?V priestore medzi Tichou a VS. Vykonávam reginu na VS .? (VS bola rota, regina bola presun).
?Dobře, vykonávej reginu na VS?.
Už sa zotmelo, keď sme vyšli z lesa a v údolí pod nami sa objavilo svetlo. Hurá, bola to rota..
Keď sme prišli na rotu meškali sme asi 20 minút a už v riadnej tme. Táto moja služba skutočne stála za to.
Pointa je vtom, že o pár týždňov, už takmer pred zbúraním SiS, sa skutočne po ukončení KP na Tichej chodilo na rotu týmto smerom.. No iba po ceste, a už nikto iný nezopakoval moju trasu..
Na záver na stránkach Vojenska som čítal, že pohraničníci zväčša len, sa snažili každú službu odfláknuť, no nie je to tak. Stávali sa prípady, že občas vojak musel zo stereotypu troška odbočiť aby mu služby jedna za druhou nepripadali až také všedné a aby sa jeho vnemy viac rozpracovali, a vtýchto prípadoch sa stali ostražitejší, (ono to skutočne pomáhalo). Skutočne každý pohraničník bral svoje služby viac s rešpektom a dôsledne, veď nikto nechcel byť v kasárňach nejaké tie dni navyše - nasluhovať.
Zde již nelze dále reagovat
 
Re: Posledný KP kráľ
Maťo | 6.4.2013 22:52 | id 59432 | nahlásit

Nemýliš sa? V marci 1990 ste stále slúžili KP a signálka bola funkčná ?
 
Pre Maťa
Santus | 7.4.2013 09:39 | id 59437 | nahlásit

Áno, ešte stále..
Slúžim vlasti
Santus | 14.3.2013 16:33 | id 58119 | nahlásit

lúžim vlasti
Obraz... Nezainteresovaný divák v zime 1989 má pocit, že sa ocitol v akčnom filme, alebo v divom boji na život a na smrť. V Cetvinách na pohraničnej rote, ktorá sa nachádzala za SiS sa mlátia dvaja vojaci dlhými drevenými kôlmi, bolo to za stajňami, v ktorých už kone dávno neboli, no bola tam hŕba dreva, ktoré sa používalo na kúrenie.
Marek Červenka ? už čatár má funkciu operačného dôstojníka, aj keď bol o polrok dlhšie v zelenom nikdy sa netváril ako veľký mazák, ba keďže som bol sním od prvého dňa na vojenčine ? bol so mnou na výcviku v Suchdole ako veliteľ družstva, ba aj som vtom čase som bol sním na izbe náš vzťah bol viac ako priateľský, takmer bratský.. Spolu sme si písali s pár dievčatami ? ktoré sa ozvali na inzerát iných chlapcov, bolo to na jeseň, (vzor ako : dvaja pohraničníci výšky takej a takej, váhy takej a takej, farby vlasov blond a čiernej hľadajú na zoznámenie a písanie si dve dievčatá...). Na Cetviny prišlo viac ako stovka listov, a ?tí? dvaja pohraničníci si z nich vybrali svoj pár, keď sme prišli na bar s Marekom, našli sme na stoloch hŕbu listov o ktoré nikto nejavil záujem, barman nám povedal, že si môžeme vybrať aké chceme dievčatá na dopisovanie.. Slovo dalo slovo a vybrali sme si dve listy. Jeden pár dievčat bol zo Štenberku a druhý z Ostravy. Dievčatá zo Štenberku nám aj na odozvu nášho listu aj pogratulovali, že sa nám naše miery, výšky a farby vlasov takmer za mesiac zmenili ? a to skôr v náš prospech ! takže Marek mal ?operáka? a mal zaistiť rúbanie dreva pre potreby našej kotolne, keďže som bol kamarát a o Rivala bolo postarané po rannom ?kápičku?, tak som sa predsa len rozhodol, že pôjdem rúbať narezané polená. Pri tých polenách boli nejakí mladší polročáci a taktiež Jaro Hudec, ktorý na Cetviny prišiel asi len pred dvoma mesiacmi z nemocnice (Jaro mal úraz asi v januári tohto roka, bol z môjho čísla, spadol totiž z pozorovateľne na Dolním Příbráni). Tak som si vyhrnul rukávy a všetkým som povedal nech odo mňa odst
 
Re: Slúžim vlasti
Santus | 14.3.2013 16:34 | id 58120 | nahlásit

ak som si vyhrnul rukávy a všetkým som povedal nech odo mňa odstúpia, zvlášť keď som videl ako to všetkým neuveriteľne chabo ide. Moje rúbanie sa dalo prirovnať asi len k filmu ?Postřížiny? k rubačovi Hanzlíkovi, ľavú ruku som mal na kláte a pravá ruka sekala polená v mžiku, ako keby som krájal cibuľu, ostatní len stáli obdelač a otvárali ústa. Ani nie za hodinu bolo narúbaných toľko polien, akoby po iné dni rúbali dvaja pohraničníci dva dni. Mladší polročáci nemali prakticky čo robiť, tak som ich poslal na rotu, nech si tam robia čo chcú.. Po rýchlom narúbaní dreva mi Hudec navrhol nech sa troška pomlátime dlhými kôlmi o priemere takmer desať centimetrov, a znova slovo dalo slovo a sme si na počet desať, nacvičili údery kôlmi... Na jedna úder Hudeca na moju hlavu, ja sa kolom kryjem. Dva ja udieram na jeho bok v pravo ? on sa kryje. Tri Hudec udiera na môj bok v ľavo - ja sa kryjem. Štyri ja udieram na jeho hlavu- on sa kryje. Päť ? on na môj pravý bok .. Šesť ? ja mu podrážam zľava nohy ? on nadskočí.. Sedem on mne... a tak ďalej.. O pár minút sme si celý ten boj kôlmi nacvičili ? a už to išlo.. Mladí polročáci k nám prišli asi hodinu, či dve a keď nás videli byť sa kôlmi neverili vlastným očiam, takú akciu nevideli ani na videu u Bruce Leeho, a neuvedomili si že prakticky sa točíme len vtom jednom poradí okrem našich samurajských výkrikov.. Nie len mladí nás videli byť sa, ale aj hliadky, ktoré odchádzali z roty, či prichádzali... Nakoniec prišiel aj Marek, ktorý nám zatlieskal. Uvidel hŕbu narúbaného dreva a hovorí mi : ?Mal by som dať niekomu pochvalu za vykonanú prácu, to by mala byť povinnosť operáka.? Ja mu na to : ?Daj pochvalu mladým..? Nestál som už od ?letnej podmienky 3 na 3? o ďalšie pocty, aj keď som sa niekedy skutočne snažil, no už to nebolo ono! Nebol som vzorom pre mladých, ba pamätám si v lete 89 som sa našiel na ?barovej? na chodbe na nástenke, ktorú som si do vtedy takmer nikdy nevšímal ako najslabší pohraničník (nepamätám si či už to bola us
 
Re: Re: Slúžim vlasti
Santus | 14.3.2013 16:38 | id 58121 | nahlásit

?barovej? na chodbe na nástenke, ktorú som si do vtedy takmer nikdy nevšímal ako najslabší pohraničník (nepamätám si či už to bola ustrojenosť, skôr asi kázeň, alebo niečo také, no nebol som tam sám a z môjho ročníka tam visel aj Tomáš). Na jar v 90. Roku sa prehnala Cetvinami poriadny uragán, ktorý zmietol mnoho stromov a posedov, dokonca aj ten na ktorom so odfotený ako držím samopal v pravici, najhoršiu paseku však urobil na stanovišti Dolní Přibráni, kde strhol strechu z dvoch kotcov a z prístrešku pre autá. A tak som sa jedno popoludnie pustil do opravy striech, kde som plechy pripevnil a poviazal drôtmi, ktoré som povyťahoval z drôteného zátarasu pri SiS, chcel som dokonca dať pocvalu svojmu mladšiemu polročákovi, ktorý keď som ja robil sedel v pikete. Nakoniec som ako vždy povedal pri hlásení o ukončení služby ?nič zvláštne sa nestalo?. Aj keď som viac ako štyri hodiny vo vetre ležal na streche a kde tu som sa na rukách od plechu porezal. Pri odchode do civilu som išiel s čistým štítom bez ohodnotia ?Vzorný vojak?, či ?Vzorný psovod?, aj keď som mesiac pred odchodom do civilu na popoludňajšom rozkaze počul ako zverili odznak ?Vzorný psovod? , ba aj som vyhlásil: ?slúžim vlasti?, no ako je to u mňa zvykom, (že samá smola), nik mi to do vojenskej knižky nezapísal...
Starý vojak si vždy nájde výhovorku
Santus | 13.3.2013 18:17 | id 58065 | nahlásit

STARÝ VOJAK SI VŽDY NÁJDE VÝHOVORKU
Posledné mesiace, čo som slúžil na Cetvinách, dni už začali ubiehať veľmi pomaly, a to zvlášť aj preto, že vojakom vedenie znížilo čas služieb z 10 hodí na 8. Tiež muselo veliteľstvo zmeniť služby a hľadať nové stanovištia, keď už SiS neexistovala. Čím viac sa znižovalo číslo do civilu, tým starší vojak mal zrazu stále viac a viac voľného času, ba už ani s Rivalom som nebol tak často a o čistotu v kotcoch sa staral najmladší ročník. Vedel som, že už svojho služobného psa čoskoro opustím, tak som sa nechcel ešte viac pútať, aj keď som sním bol každý deň viac ako 10 hodín, okrem jedného dňa v týždni keď sme mali Hraničné voľno. A tak keď som ja nešiel k Rivalovi do kotcov, tak Rival išiel za mnou.. Hľadal ma a to buĎ na PVS, alebo v bare. Párkrát utiekol nejakému mladému z kotca, buď ho kŕmil, alebo mu čistil kotec.. Vždy si vedel nájsť nejakú škáru vo dverách a niekedy si aj labkami vedel stlačiť kľučku a svojou váhou sa zaprel do dverí, ktoré pod jeho viac ako 50 kilovou váhou povolili. Hneď bol kráľom roty a hľadajúc ma prešiel prízemie, suterén, ba aj poschodie. Všetci ktorí boli pri tom sa smiali, ba aj Rival, ktorý bol šťastný, že ma našiel...
Služby s Rivalom pokračovali, vždy som sa tešil, že ma bude ťahať a to najmä do kopcov, i keď som už vládal bežať takmer ako on, no Rival bol aj tak rýchlejší.. Posledné dva, tri mesiace na Cetvinách, aj keď so samopalom na chrbte, keďže už neboli poplachové hliadky, či KP sa služby stávali len improvizované stanovištia a len ľahšie dá sa povedať prechádzky na dané stanovištia. Na daných stanovištiach som už zväčša slúžil sám s Rivalom, a keďže ešte bolo zvykom dávať nočnej službe chleba s čínskym ?landšmítom?, ktorý chutil výborne ohrievaný na ohni, postupom času som či už od kuchára, ba aj mladšieho provianťáka poprosil, či nemá nejaké kúsky mäsa, že si ich opečiem na otvorenom ohni. Samozrejme, že mi dal nejakých dvadsať deka u nás chovaného prasiatka. Na operačke som sa zah
 
Re: Starý vojak si vždy nájde výhovorku
Santus | 13.3.2013 18:19 | id 58066 | nahlásit

Na operačke som sa zahlásil na službu, ktorú som mal na demarkačke niekde pri styku s 3 rotou pri rieke Malše, ktorej stred bol aj štátnou hranicou, tam som sa rozložil a urobil oheň na ktorom som si opekal kúsok bravčového stehna, musel som ho opekať dlhšie, no stálo mi to za to opekať si dva metre od štátnej hranice mäsko, na ktoré sa tešil aj Rival a spapkal ho viac ako ja..
Vtom čase som mal aj službu od 22 hod. do 3 rána, sám s Rivalom asi dva kilometre od roty niekde oproti Farskému vrchu názov (stanovište : Breza ? Smrek ?) Tam som sa zložil pod tým stromom, keďže už bola dávno tma, pozeral som sa na hviezdnu oblohu, Rival si položil hlavu na moje brucho a o pár minút začal hlasno chrápať, že ho muselo byť počuť až v rakúskych domčekoch, ktoré stáli popri rieke Malše. Ako odozvu na monotónne Rivalove chrápanie som neodolal a o chvíľu ešte pred polnocou som zachrápal aj ja. Cez hlboký spánok akoby z obrovskej diaľky som počul vysielačku: Sazka Smrek, Sazka Smrek, tu Sazka príjem.. Opakovalo sa to pár krát, no vnímal som to iba matne.
O štvrtej som precitol : ?Do frasa !? Rival sa strhol. Pomaly svitalo. Pozrel som na hodinky : ?No toto !? Rýchlo som vzal do ruky svoju vysielačku PR : ?Sazka, Sazka tu Sazka Smrek, príjem.? Z vysielačky sa ozvalo : ?Sazka Smrek, tu Sazka, príjem.? ?Zaspal som.? ?Nevadí preveď reginu na VS? Hlas na ústredni bol môjho mladšieho polročáka ?Sagvana?. Na rotu som to stihol ani nie za 10 minút. Sagvan mi povedal, že ma vyvolával vysielačkou a asi som ju nepočul. Operáka mohol mať asi Sádovsky a ten asi tiež ešte spal, takže som ukončil službu iba u ?bednistu? a rýchlo dal samopal na zbrojárku.
Jeden deň asi tri-štyri dni potom, čo prišiel najmladší ročník na našu rotu, čiže necelé dva mesiace pred mojim odchodom do civilu, bolo sychravé počasie a pršal dá sa povedať ľahší dážď, mal som službu s Rivalom a nejakým mojim mladým niekde na úseku pri starom prekrytí SH, ba pred tým tam viedol aj starý EZOH, bolo to v lese za Farským vrc
 
Re: Re: Starý vojak si vždy nájde výhovorku
Santus | 13.3.2013 18:20 | id 58067 | nahlásit

bolo to v lese za Farským vrchom, keďže som v lese zbadal suché drevo, dal som sa do jeho zbierania a hneď som ho aj podpálil, mladý nosil ďalšie a ďalšie drevo, ktoré hádzal na vatru. Raz, dva a plameň bol dvojmetrový. Pekne sa nám pozeralo na vatru a ohrievalo. Bol to na kraji lesa, no dával som pozor, aby sa oheň nešíril. Mladý vojak, ktorý bol so mnou nanosil na kopu riadnu hŕbu suchých dosák, ktoré sa tiahli okrajom lesa a boli padnuté na zem, ba aj Rival, ktorého tešilo , že som pustil z vodítka, mi doniesol konár, ktorý ťahal z väčšej diaľky po zemi. A tak sme mali pripravené drevo na horenie takmer na týždeň. Bol tu ale malý problém. Vedel som, že terén roty si pôjdu obzrieť najmladší ročník s nejakým dôstojníkom, riekol som na ústredni bednistovi, že ak pôjdu nech mi dá vedieť vysielačkou. Zas sa to nestalo. Vo vysielačke bolo ticho. Samozrejme pri najlepšom a najteplejšom ohni sa pod lesom na zákrute od roty smerom na prekrytie objavila V3S, aj keď pršalo a so zakrytou plachtou sa blížil ku mne najmladší ročník. Automobil zastavil neďaleko odo mňa, z kabíny vystúpil podporučík Jelínek. Ja s mladým som naďalej bol pri ohni. Jelínek sa priblížil k ohňu, a tak som podal hlásenie :
?Pán podporučík, veliteľ pohraničnej hliadky vojak Sandt, pohraničná hliadka sa nachádza pri plnení bojového rozkazu k ochrane štátnych hraníc Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, počas mojej služby sa nič zvláštneho nestalo..?
?Jak to nestalo, Santé, a co ten táborák tady ??
?Pán podporučík, boli sme mokrí...?
?Když skončíte službu, hlaste se u mne. A teď zahaste ten oheň !? Podporučík nasadol do V3S, a ja som hasil oheň. Asi o tri hodiny som došiel na rotu a hlásil som sa u Jelínka.
?Santé, co to mělo znamenat s tým ohněm ??
?Pán podporučík, boli sme riadne premočení a taktiež som služobného psa Rivala musel osušiť, keďže mal srsť celú premočenú...?
?Starý voják si vždycky najde výmluvu...?
 
Re: Re: Re: Starý vojak si vždy nájde výhovorku
Zdeněk Burdík 89-91 pes Garo | 14.3.2013 17:46 | id 58131 | nahlásit

Já si na ten tvůj táboráček vzpomínám. Bylo to na stanovišti Bříza a musel být vidět až na Janové Vsi.
Už si nevzpomínám, jestli jsem byl s Garem na té vésce jako doprovod při zavádění nováčku nebo jsme se vraceli z nějaké jiné služby. Asi ti muselo být dost horko. Ne z ohníčku, ale z té vésky.
AHOJ a piš dál!
 
Re: Re: Re: Re: Starý vojak si vždy nájde výhovorku
Santus | 15.3.2013 17:34 | id 58186 | nahlásit

Ahoj Zděnku,
tiež sa na Teba pamätám, ten ohníček neznamenal ani Jánošíkovské vatry, či nebodaj vatry "Zvrchovanosti", o tom sa vtedy ani len netušilo, zvlášť, keď som bol zástancom spoločného štátu, to už boli prichádzajúce podnety na civil. Pri každom odchode staršieho ročníka (od supr., mazák., ba aj polroč.) mi bolo dosť otupne, stále mi niečo a niekto chýbal, nebol to len domou, ale aj blízky ľudia, ktorých denno denne stretávame - a zrazu sú preč.. Boli dobrí chlapci, ba aj zlí, nikto sa sám nevie ohodnotiť... Hodnotia ho iní, a tiež skutky.. Nie každý prešiel sitom hodnotenia bez nejakej jazvy, ktorá sa liečila odchodom..
Čo sa týka stanovíšť, vtom čase sa menili všetky pomenovania nielen stanovíšť, ale aj priestorov a boli nové čísla, ktoré som si pamätal pár rokov, no prišlo zabudnutie...
 
Re: Re: Re: Starý vojak si vždy nájde výhovorku
HoNzA | 14.3.2013 21:01 | id 58141 | nahlásit

Jako vždy skvěle napsáno!
Prísaha
Santus | 18.1.2013 16:24 | id 55200 | nahlásit

Pri Suchdole ešte ostanem..
Tá jeseň v 88 bola zdá si mi chladná a pršalo zväčša v noci, cez deň si nespomínam, keď bolo mokro ráno, tak to bola len srieň, či už vlhko z nočného mrholenia.. No napriek tomu som mal niekoľko krát mokrú uniformu (vtom čase sme nosili ešte maskáče), a to bolo len k vôli, našim starším polročákom (ktorí neboli z našej čaty ? no v rote sa našlo v inej čate dosť nadbohov ? ktorí nám na Blatách dávali plaziť sa aj cez hlboké mláky a bažiny). Sušiť svoje jediné oblečenie nebolo kde.. Pamätám si ešte noc, a zvlášť ráno, keď veliteľ našej psovodskej roty major Michalík hlboko v noci, keď každý vojak unavený zo namáhavého dňa, chrápal ako keď v hore režú stromy (čo som neraz počul ? keď som pár krát šiel cez chodbu okolo izieb môjho unaveného ročníka na toaletu), a potichučky všetko čo bolo na radiátoroch, čo si vojačkovia na ňom sušili povyhadzoval z okien cez plot kasárne do záhrad susedných domov (kým to chlapci ráno pozbierali a zvlášť tortúra na bráne kasárne ? kým ich služba von pustila a búchanie na bránu susedných domov, ráno o šiestej, aby si mohli pozbierať svoje veci (najviac to boli mokré kanady, ktoré im tým pádom z okna znova ostali mokré ? ešte že tam neboli záhradné jazierka, pretože by ich Michalík celkom určite trafil), a služba ich samozrejme bez povolenia Michalíka nechcela pustiť... Čo sa týka mojej uniformy ? maskáčoch, tie som raz nosil na sebe štyri dni mokré s hrubou vrstvou čierneho blata, až si to všimol náš veliteľ čaty rotmajster Sýkora, ktorý po niekoľkých týždňoch nám celej čate vybavil výmenu prádla ? čiže aj uniformy.. Po dlhých, ťažkých, prepotených týždňoch nám po dvoch mesiacoch drilu vymenili naše špinavé oblečenie za čisté...
Čo sa týka rajónov ? v tomto čase rýchleho pohybu, si každý vojak z môjho čísla chcel nechať svoje rajónové pôsobište ? asi si každý myslel už po dvojdňovom pôsobení, že asi jeho bude to najľahšie... no keď som prešiel všetky od dlhej chodby, kde nám starší polročáci kopali do vedier
 
Re: Prísaha
Santus | 18.1.2013 16:26 | id 55201 | nahlásit

kopali do vedier s vodou, izieb, učební, toaliet a umyvárni, som predsa len najviac skúsil tú dlhú chodbu ? z každej strany štyria ? dvaja zametali a dvaja umývali ? a nebolo to len : čo je mokré ? to je suché, ale niekedy sme sa museli po kolenách vracať aj pár metrov naspäť.
Začiatkom novembra prišla naša prísaha, ktorej sme sa nevedeli ani dočkať, pretože niekto pustil hlášku, že po prísahe môžeme dostávať vychádzky (ktoré sme tam nikdy nedostali, okrem inkriminovaného dňa, a to slávnostnej prísahy, na ktorú prišlo mnoho ľudí zvítať sa so svojimi novými obrancami vlasti.
K tej prísahe..
Každý vojak sa musel na prísahe vytŕčať a pochodovať nielen pred dôstojníckou elitou, ale aj pred vlastnou rodinou. To by bola hanba, keby vojačik pred svojou rodinou zle pochodoval... A tak som sa nedal zahanbiť a snažil som sa aby som nemusel na prísahe pochodovať a nerobiť pred svojou rodinou defilé. Dokonca som si myslel, že sa dám vypísať a skutočne s teplotou 38,2 stupňov som sa na rozkaze nechal napísať na ošetrovňu, no keď som tam na druhý deň s pár podobnými chlapcami ako ja, ktorí boli optimisti, mi ošetrujúci záklaďák (ktorý celkom iste nemal nie len že zdravotnú školu, ale ani hodnosť sestrička) mi dal na teplotu jednu tabletočku acylpirínu a na odchod miesto pozdravu mi oznámil, že keď ho ešte raz budem rušiť, že ma tak nadopuje, že budem chcieť radšej s palicami pochodovať ako prísť ešte raz k nemu...
Pri veľkej príprave na prísahu, keď každá čata na buzerpľaci pochodovala od rána do večera, aby sa nikto nepomýlil, pozoroval našu čatu veliteľ roty major Michalík, ktorý ma po pár hodinách trápenia vytiahol z radu a ešte asi siedmimi poslal preč.:
-Běžte odtud vojíne, vy tady moc vody nenamútite ...
Tak nás poslal na učebňu, kde sme si s úsmevom šťastní vydýchli. Otvorili sme si okno a dívali sme sa na celý prápor, ktorý pochodoval po celom buzerpľaci. Dva dni sme sa nezúčastňovali na prípravách na prísahu a nemali sme žiadnu poradovku. Ostatní spolubojovníci
 
Re: Re: Prísaha
Santus | 18.1.2013 16:27 | id 55202 | nahlásit

Ostatní spolubojovníci z našej čaty sa na nás dívali so závisťou.. No to netrvalo dlho, deň pred prísahou vošiel na našu učebňu veliteľ práporu:
-Co vy tady děláte ?
-Nám veliteľ roty major Michalík prikázal, aby sme sa poradovky nezúčastňovali.
-Asi jste byli nejlepší soudruzi vojáci.. Tak pojďte se mnou a budete dělat smerníky.
Zbytočne mu oponovať, už bol z učebne preč. A tak sme za ním pochodovali kto ako vedel..
Skutočne sme tí ôsmi, ktorým nám pochodovanie veľmi nešlo, pochodovali pred celým práporom na slávnostnej prísahe. Najprv sme na buzerpľaci pochodovali so samopalmi v rukách mi ôsmi po páru asi v dvojmetrových odstupoch a za nami viac ako päťstovka nováčikov- našich spolubojovníkov(boli to nielen psovodi, ale aj strelci a vodiči), a to pred prísahov, aj po prísahe (zdá sa mi , že som v tej osmičke bol prvý), cez to dlhé státie pri ceremónii sme mi smerníci stáli pri jedálni, kde sme po ceremoniáli prví vbehli do jedálne nečakajúc na našu rotu a utekali za svojimi blízkymi ? ja za rodičmi...
Ja v prednej lavici..
Santus | 16.1.2013 16:08 | id 55097 | nahlásit

Ďalší pobyt v Suchdole..
Na učebni našej tretej čaty, ktorú veliteľ roty major Michalík prvé dva mesiace nazýval : elítnou gardovou, pretože sme boli známi svojou dá sa povedať spurnosťou, i keď mne sa to nezdalo, ba zvlášť sme konali všetko aby sme boli najlepší (či už v poradovke, streľbách či štúdiu ? samozrejme bola tu niekedy prevaha výnimiek..), Až v decembri tento čestný titul od majora Michalíka získala piata čata a to zaslúžene, pretože členom tejto čaty bol Šopík, alias Šopén, ktorý v lete 89 roku sa dostal na našu rotu Cetvín, myslím, že to bolo na výmenu (niekto z nášho čísla bol prevelený na rotu Šejby a odtiaľ k nám došiel Šopén). Šopén bol skutočne číslo ? svojim svojským prístupom k vojenským záležitostiam a príkazov, tak tiež svojou intonáciou budil vo svojom okolí pozornosť.. Pri pochodoch roty na výcvikové stredisko Blata sa naši polročáci - veldri tešili na jeho spoločnosť a nikdy nesklamal ich očakávania, či už svojim spevom, alebo konaním.. Pamätám si jeho pesničku, ktorú spieval na melódiu Lucie Bíle ? Neposlušné tenisky :
..neposlušné kanady ja mám,
koupil mi je k svátku major sám,
Jdou, jdou, jdou,
Na Blata a spět,
může mi je každý závidět...
Raz na Blatách preskakoval riečku, bolo to v prvej polovici decembra, nebolo vtom čase až veľmi zima ako v druhej polovici mesiaca, keď si pamätám až -20 stupňov mrazu, v ten deň mohlo byť 0 max. -2, a Šopén pri preskakovaní padol do riečky a keďže jeho výška bola nejakých 160 cm, ocitol sa vo vode až po prsia.. Ešte že mal tuhý koreň a nebol z toho chorý ? stretával som ho na chodbách roty..
Na učebni.. Sedel som v strednom rade v prvej lavici v ľavo od dverí a predo mnou už len lavica, takže mojou úlohou bolo denne vidieť skúšaných spolubojovníkov, ktorí mi gúľaním očí a natiahnutými rukami dávali vedieť že nevedia odpovede na otázky, tak som im musel často napovedať, niekedy ma skúšajúci poslal von z učebne, aby som si šiel zapáliť, že ma tam už nepotrebuje. Raz sme mali PŠM, na stene bola ve
 
Re: Ja v prednej lavici..
Santus | 16.1.2013 16:09 | id 55098 | nahlásit

..Raz sme mali PŠM, na stene bola veľká mapa Československa a náš veliteľ čaty rotmajster Sýkora vyvolal môjho spolubojovníka:
-Vojíne s kterými krajinami sousedíme ?
Dotyčný otváral ústa a gúľal očami. Rotmajster sa na neho díval, neveril svojim očiam že nevedel odpovedať na najľahšiu otázku, alebo či to pred ním len hrá ?!
-Tak vojíne, ukažte mi na mapě, kde je Československo ?
Vyvolaný vojak zbledol.. Pred ním dvojmetrová mapa Československa, a ja v prvej lavici.. On sa ohol ku mne a hlasným šeptom (ktorý muselo počuť až za zatvorené dvere) mi vraví :
-Ukáž !
Dvihol som pred seba obe ruky a ako keby som babenke masíroval prsia, som nimi naznačoval celú veľkú plochu mapy.. Akoby to nepochopil a neveriaco pozeral na moje dlane, ktoré ešte stále masírovali prsia virtuálnej babenky. Rotmajster sa ho dotkol za rameno:
-Tak ukažte mi už naši vlast.
Spolubojovník sa obrátil k mape a neveriaco ukazovákom trafil miesto v blízkosti Dečína.
-Dobře, ale ukážte mi celé Československo.
Spolubojovník sa zas pozrel na mňa, ja som mu zas pravicou naznačil masírovanie pŕs. Konečne urobil to isté, ibaže do územia Československa zahrnul aj územie Poľska a NDR.
Rotmajster ho už viac netrápil a ukázal mu hrubú čiaru :
-Tohle je hranice Československa..
Jeseň 1988 v Suchdole
Santus | 15.1.2013 16:07 | id 55066 | nahlásit

Jeseň 88 v Suchdole..
Dni v tom čase ubiehali veľmi pomaly, už ráno po budíčku sa mi zdalo, že čas rozcvičky ubieha veľmi, veľmi pomaly a vydýchaný z 15 minútového behu a prepotený v chladnom počasí, s rýchlymi raňajkami v žalúdku : dva tvrdšie rohlíčky s maslom a brómový tmavý čaj, kde som pri odpití polovice hrnčeka zbadal veľkého desaťcentimetrového pavúka, ktorý pôsobil ako usadenina ? či skôr klinčekový proteínový prídavok, že som už viac nemusel piť ani jesť.. Najnenávidenejšie dni boli pre mňa nedele, zvlášť keď končil obed a nastúpilo športové odpoludnie, skoro každý môj spolubojovník musel za dve hodiny dostať aspoň tri predkolapsové stavy a tlak aspoň 220 na 120.. Drepy na desať doby, kačáky, a iné olympijské disciplíny.. Polročáci ? veldri mali výdrž ? hoci aj oni sami birovali z posledného..
Po športovom popoludní sme všetci zasadli na vlastnú učebňu ? či PVS čaty a písali listy, ešte pred tým než začali rajóny. Spomínam si na jedného kolegu, ktorý písal svojej babenke : ?prepáč mi, že ti píšem pomaly, no ja tu rýchle písať neviem...? spolusediaci z lavice nepísal list nikomu a tak mu čítal z papiera a oznámil to celej čate..
Večerné nástupy pred skriňami na chodbe pri odchode na buzerák, pred večerným rozkazom, každý sa bavil ako vedel,(kde kto si odpľúval, iný odkopával smetie pod skrine, keď tu si môj spolubojovník Nejezchleba tajne odhryzával kôrky chleba, ktoré si vo vreckách maskáčovov tajne prepašoval z jedálne ? náš veliteľ družstva slobodník Cvengroš to zbadal a zrúkol : ?v Afganistane sa bojuje a Nejezchleba tu žere chleba !? Vyprskli sme smiechom, niekto z môjho čísla, ktorý si písal denníček poznamenal : ?to si musím zapsat !? Večer o deviatej keď sme mali rozkaz a kontrolu evidenciu(vždy nejaký veliteľ čaty, či politruk Vaněk, alebo sám major Michalík čítal mená vojakov a my sme museli odpovedať že sme tu. Neraz sme z recesie odpovedali Česi i Slováci ?tu?, inokedy ?zde?, potom zas naopak Slováci ?zde? a Česi ?tu?, až raz si to všimo
 
Re: Jeseň 1988 v Suchdole
Santus | 15.1.2013 16:09 | id 55067 | nahlásit

až raz si to všimol mladý poručík ? asi veliteľ 2 čaty a všetkých z**dal.). Večer okolo 16.00 bola už otvorená Arma pri jedálni, kde som si najradšej kupoval Salco.
Pri prvých nočných streľbách, keď sme už šli na tatrovkách späť zo strelnice do kasárne, šiel s nami mladými na korbe aj náš starší polročák Marek Červenka, ktorý bol so mnou taktiež na Cetvinách a niekto z nášho čísla sa naň obrátil: ?tak, teraz buď frajer chlape, keď si tu sám s tridsiatkov našich chlapov..? Marek mu na to odpovedal, aby držal zobák , a on na to :?len veľmi nevyskakuj, ja som si zo streľby nechal ešte nejaké ostré...? Vtedy vo tme na korbe som musel aj ja zasvietiť červenou farbou ? lebo som si skutočne jeden tiež nechal, a asi aj iní, lebo nikto nepočítal vystrelené dávky, či salvy...
bouřka
miroslav horký kapr | 17.12.2012 20:52 | id 53589 | nahlásit

jednou v myslím že to bylo v červenci 89 se strhla parádní bouře.ten den jsem sloužil DR.kolem poledne jsem byl vyprovázet některou z hlídek když jsem si všiml že od rakouska ze směru staré celnice uplně zmizel obzor.Bouře se hnala jako jednolitá stěna před kterou se vznášela oblaka prachu.Zašel jsem k okýnku bednisty a řekl mu atˇmipodá pojítko a dá mi špak.Nevím kdo byl na stráži to už si dnes nepamatuji ale řekl jsem mu ať to vezme šusem dolů.Potom jsem volal VR že bouřka která se blíží vypadá opravdu zle.Ptal se mne jestli už jsem stáhl strážného ze špaku.V tu chvíly se stážný už blížil k rotě,když do špaku udeřil blesk.Na rotu ještě svítilo slunce ale brána na Tichou už zmizela v dešti.VR obvolal všechny dostupné hlídky v terénu a varoval je před blížící se bouří.Bouře nebyla ani tak bohatá na vodu jako na blesky.Později jsem se od vracejících hlídek dozvěděl že udeřilo do SIS.Stěna se rozsvítila jak žárovkové vlákno i s oplocenkou.Na bedně vyletěli všechny pojistky,uazu na horním příbrání který stál 50 metrů od signálky vyhořela elektrika a byl odtažen na rotu.Půl hodiny po tom co se bouře přehnala jsem byl propouštět hlídku z janovky.přišel jsem k bráně ale v té běhal nějaký zapomenutý blesk.Tento úkaz trval asi pět minut.Po té co skončil jsem hlídku propustil na rotu.
 
Pre Kapra Mira Horkého
Santus | 18.12.2012 19:17 | id 53618 | nahlásit

..to leto bolo celkovo zvláštne, búrky a dažde, kde tu na oblohe sa objavovali čudné červenomodré hromobitia, ktoré sa ťahali takmer cez polovicu oblohy, a iné efekty.. Pamätám si jednu službu na Kp - pravej strany s tebou, keď sme ju šľapali večer a rozprávali sme sa o "týchto" veciach.. Hovoril si mi: "veď sa pozri okolo seba, táto oblasť je sama o sebe divná..." a ukázal si mi pred nami uschnuté stromy, ktoré vo svite Mesiaca vyzerali hrôzostrašne.. Ešte cestou z Janovky si mi rozprával čo si počul od starších - príbehy, ktoré sa udiali slúžiacim na Cetvinách (zvlášť tá skala kilometer od roty nad cestou..), keď sme prišli na rotu, po odovzdaní zbrane na zbrojárku - to už bolo len krátko pred polnocou som išiel odniesť Rivala do kotcov, (za ten čas bol uviazaný pri kolíkoch pred rotou), ešte stále mi myseľ utekala k nášmu rozprávaniu.. Všade tma, a na rote už každý spal, keď tu asi meter pred brankou od kotcoch sa objavilo niečo čo som nedokázal popísať.. V stotine sek***y sa Rival trhol, no držal som ho na vodítku..Ako keby to chcel prenasledovať, no na to sa sháčil a prišiel k mojej nohe. Povedal som nahlas : "Fuj potkan!" No dlho som ešte na to myslel...
 
Re: Pre Kapra Mira Horkého
miroslav horký kapr | 20.12.2012 20:59 | id 53732 | nahlásit

Ano o tom kameni sme se bavili.Kdysi na nem byl pomník na první světovou válku.V tom výklenku se občas objevily květiny chodil tam pravděpodobně někdo z rakouska uctít památku padlých.Ale historye toho kamene je pravděpodobně mnohem starší.Přes Cetviny vedla solná cesta a před tím jantarová a pazourková.Tento kámen podle všeho sloužil už Keltům jako objetiště a ukazatel cesty.Jednou jsem sloužil DR a v noci se mi vrátila hlídka nevím už kdo to byl ale byli pěkně vystrašení.Mluvili o tom že když procházeli kolem kamene,ten se náhle začal valit dolů,lámal stromy a že dopadl těsně za nimi .Hlídka co odcházela po nich mi pak z Janovky hlásila že na cestě nic není a kámen že je na svém místě.Kdo ví co se tehdy probudilo. Jo Sante mrkni na 87-89 na strašidelnou povídku.
Pre Kapra Mira Horkého - služby s Rivalom
Santus | 8.12.2012 11:43 | id 53247 | nahlásit

Čau Kapr,
spomínam na Rivalove ťahanie na KP - naša bola najčastejšie ľavá strana - v tých službách si ma učil vyslovovať hlásku "ř" a taktiež chodiť po štrkovej cestičke potichu - dalo mi to zabrať - a potom si recitoval dlhé básničky, ktoré sa mi utkveli v pamäti : ..ponížen, pošlapán a vyvržený z davu.. a iné..
 
Re: Pre Kapra Mira Horkého - služby s Rivalom
miroslav horký kapr | 8.12.2012 20:44 | id 53272 | nahlásit

tak tak levé KP bych mohl chodit poslepu.Což se vlastně někdy v noci stalo.párkrát nebylo vidět vlastní ruku před obličejem.Několikrát když jsem měl konflikt z Dušanem VR tak mi dal souběh služeb.10 hodin služby do rozkazu levá pravá rota levá.a od rozkazu to samé.Takže to vycházelo 20 hodin ostré chůze krát 5Km za hodinu a hned měl člověk 100 Km v nohách.A ten náš terén byl z velkým převíšením.Jednou jsem mluvil s klukem co sloužil u Mikulova ten si mi stežoval že někdy nachodí i 15 Km.KP měli dlouhý jako mi čůrky.tak jsem popovídal o naší rotě a nářky ho přešli. Zdar všem Tygrům.
 
Re: Re: Pre Kapra Mira Horkého - služby s Rivalom
Santus | 9.12.2012 12:41 | id 53289 | nahlásit

Čau Kapr,
keď sme boli dvaja na izbe, si raz v lete začal pospevovať : "..ja jsem dozorčí roty sám. A co jsi ty ?"
tak som ti zas spevom odpovedal :"..já jsem Kápičkový král.."
SUPY NA CETVINÁCH..
Santus | 10.8.2012 17:00 | id 48723 | nahlásit

SUPY NA CETVINÁCH..
Prvé dni na Cetvinách v januári 1989 som z počiatku bral nevýhodu, že som nováčik v Pohraničnej stráži a ako údel, ktorý sa raz musí skončiť a raz budem aj ja ?ten, ktorý má za pár?! Bohužiaľ, trvalo to dlho... Nás mladých nás vtom čase staršie ročníky prezývali SUPY, no nebol vtom náznak na Divé psy (ktoré na ťažko prechodnom úseku strážili vo svojej klietke zverený úsek a pri technickom skrate sa im samovoľne otvorili vrátka, cez ktoré psy prebehli cez ich úsek a keď bola v ich úseku diera, prešli ňou za narušiteľom, až kým ho nedohonili..), ale preto, že sup, ako vták mal podľa najstarších ročníkov najširšie krídla (nepoznali väčších vtákov, a to nehovorím o politikoch).. Ako Sup som spoznával všetky výhody a nevýhody Nášho údelu. Výhody mladých pohraničníkov bola súdržnosť (až na pár jedincov, ktorí radšej odišli z roty (viď skoršie opisy- nevydržali tlak na psychiku..), nevýhody ? všetci nám rozkazovali, ktorí boli starší (až na pár výnimiek, ako trebárs? Igen? a ďalší starší ktorí prišli zo Suchdolu s našim ročníkom ? menujem Marek Červenka (môj staršíá polročák), s ktorým sme spoločne v jeseni 89 začali dopisovať s dvoma dievčatami z Moravy, a to na základe inzerátu v časopise Pohraničník, i keď ten inzerát podal niekto iný ? zdá sa mi , že to bol Grnáč. Marek bol ako sa vtedy hovorilo Klasik a skutočne som ho viac ako za 1 rok nevidel ho nasrdiť... Ako mladí, keď sme chceli mať od starších ročníkov pokoj, tak sme sa schádzali na prvom poschodí na Knoflikárne, kde sme mali skutoční pokoj, aj keď to bola malá miestnosť, niekedy sme do nej vošli aj siedmi.. Hodiny sme sedeli na skladacích zelených železných stoličkách. Pamätám si, že vtom čase vyšiel aj album od skupiny Tublatanka a v jednej pesničke Prométheus sa spievalo : ?a každý večer supy sa zídu, všetko je dovolené...? skutočne som to bral ako nejakú paralelu, keď som si ju potichu pospevoval...
Vtom čase (január a začiatok februára) boli neuveriteľné dlhé večere, ktoré som registr
 
Re: SUPY NA CETVINÁCH..
Santus | 10.8.2012 17:01 | id 48724 | nahlásit

Vtom čase (január a začiatok februára) boli neuveriteľné dlhé večere, ktoré som registroval ako večer v pokluse.. Výcvik psovodov končil okolo pol štvrtej popoludní, a to sme už museli byť na rote, aby sme boli na popoludňajšom rozkaze, ktorý sa konal pred vchodom do budovy. Po rozkaze sme začali denne čistiť psom kotce a večer variť pre psov stravu. Už bola tma, keď sme mali po šiestej hod. večer navarenú stravu pre psov, nechali ju trocha vychladnúť a roznášali ju všetkým psom do kotcov ? najprv tým, ktorí išli v ten večer do služby, či už poplachovky, alebo KP. Každý pes sa nedočkavo vrhol na pariace sa misy, len Rival si občas nenechal újsť príležitosť pootvorených dverí na kotci, kým som mu chcel dať misu dovnútra, prešmykol sa mi okolo nôh a už behal v celom areáli roty. Darmo som mu dával povely a volal na neho (trvalo dlho, kým som ho naučil aspoň základ !), a tak som si len zanadával ? a poklusom za ním, kým ho prestala baviť hra na naháňačku. Rivalovi sa podarilo újsť cez škáru vo dverách len len pár krát a to len vďaka svojej váhe (taká ako ja) a samozrejme používal aj rozum ? vedel kedy má pritlačiť telom, aby sa dvere roztvorili. Pár krát, keď som bol už starší a moji mazáci už boli v civile, tak to utiekol z kotca aj psovodom z mojich mladších ročníkov, ktorí sa starali o kotce. Neraz keď som sedel na PVS-ke a pozeral TV, či som bol v našom bare a hrali Dostihy, ktoré boli vtom čase u nás v móde, či iné, tak ma Rival priamo vyhľadal. Nielen v službe chcel byť Rival so mnou, ale aj po službe...
 
Re: SUPY NA CETVINÁCH..
Karel Červinka | 13.8.2012 11:14 | id 48812 | nahlásit

SUP - samo upratovací prostridok,
psa Dona jsem do civilu nedostal, zůstal na rotě.
 
Re: SUPY NA CETVINÁCH..
Bony ridic 81-83 | 3.11.2012 09:27 | id 51721 | nahlásit

Konečně je čas si Tě přečíst!Bony
 
Pre Bonyho
Santus | 3.12.2012 16:05 | id 52998 | nahlásit

Prečítal si ?
 
Re: Pre Bonyho
Bony ridic 81-83 | 16.12.2012 17:51 | id 53527 | nahlásit

Ahoj ! To Víš,že jsem přečetl!Měl bys být spisovatelem.Perfektní!
 
Re: SUPY NA CETVINÁCH..
miroslav horký kapr | 9.12.2012 19:47 | id 53303 | nahlásit

na všech rotách se to malinko lišilo ale nejčastější názvosloví jednotlivích ročníků bylo-nejmladší-ptáci,proto se s toho vyvinuli supi.půlročáci byli paviáni protože měli modrou p***l po pasování na půlročáka.pak následovali parozi.ti ukazovali rukou parohy a supráci byli malíci,jako za málo a ukazovali vztyčený malíček.kapr.
TAJOMNÝ BOJOVÝ POPLACH.
Santus | 18.7.2012 18:41 | id 47917 | nahlásit

TAJOMNÝ BOJOVÝ POPLACH.
Myslím, že to bolo 28 októbra 1988 o 01.30, v prijímači v Suchdole sme sa zobudili na bojový poplach. Každý nadával, ja som nadávku utrúsil len pomedzi zuby, zroloval som si spací vak a bežal na chodbu ku svojej skrini, kde nás bolo tak veľa, že sme sa nevedeli pobaliť. Pre nováčikov to bola skutočne úzka chodba, kde boli naše skrine. So spacákom pod pažou som sa díval na chlapcov ako sa snažia nepanikáriť a natiahnuť na seba veľkú poľnú, malú poľnú, masku, ženijnú lopatku, prilbu na hlavu a bežať na zbrojárku po samopal. Zazýval som a ľavou rukou som si zakryl ústa. ?Jedu, jedu, ptáci !? ?Nečumím a jedu!? Počul som veldrov hlas za sebou, a tak som sa snažil prebiť až k svojej skrini, ktorá bola takmer až na konci chodby. Vtom zmätku sa až po čase podarilo prebiť ku svojej skrini. Keď som vošiel na zbrojárku už takmer celá moja čata stála na buzerpľaci a nejaký aktívny vojak z mojej čaty mi vzal môj samopal. Neveriaco som pozeral na moje číslo na stojane pre samopaly : 286..., a samopal - Nikde !! Neváhal som, ani som sa neobrátil na dozorčího, ktorý bol náš velder ? polročák z PŠ-ky, a vzal som samopal, ktorý bol v stojane pod číslom našej 3.čaty osamotený, no od čísla môjho samopalu bol nejaké päť, či šesť priehradky ďalej ? môj kolega sa musel riadne kopnúť... O chvíľu som už aj ja stál na buzeráku v sychravom a mrazivom počasí. Boli sme všetci, celá kasáreň, snáď asi 600 vojakov, psovodi, strelci, vodiči... Nikto nevedel čo sa deje, ba ani sami lampasáci a snami stáli v pohotovosti a ani nikto nevedel kto vydal rozkaz, V3S-ky naštart
 
Re: TAJOMNÝ BOJOVÝ POPLACH.
Santus | 18.7.2012 18:42 | id 47918 | nahlásit

V3S-ky naštartované, a nikto nevedel, či ideme na výjazd, a či je to len cvičný poplach. Prešla hodina, čo sme stáli na buzeráku, mal som skrehnuté prsty na rukách a zimomriavky v nohách, a aj tak bol každý ticho. Po tretej hodine už lampasáci začali odchádzať od svojich jednotiek a dali stretávky jedálni, kde sa napájali horúcim čajom a možno aj niečim lepším... Vojaci okrem triašky od zimy a niektorí nádchu, nedostali nič.. Už sa celkom rozvidnelo a mali byť raňajky, no na raňajky išli len absolventi, ktorých tam mohlo byť asi 50, no pre nich tento poplach neplatil, všetci sme im závideli a nespokojnosť sa začala šíriť už vo všetkých radoch, odvážnejší už hrešili a nadávali aj nahlas. V plnej poľnej sme stáli až do pol deviatej rána, keď Hlavná správa PS v Prahe bojový poplach odvolala. Myslím si, že sa nikto nikdy nedozvedel, čo tento poplach mal znamenať... Po odvolaní o 9.00.hod. boli raňajky a po nich zas bežná činnosť ? štúdium na PŠM. My nováčikovia sme potrebovali dospať tú noc, no bohužiaľ...
 
Re: Re: TAJOMNÝ BOJOVÝ POPLACH.
Marek | 18.7.2012 21:15 | id 47921 | nahlásit

Tak to bol ozaj tajomný boják.Nechať vás stáť vyše šesť hodín na buzeráku,tak to asi neviem čo tým velitelia sledovali.To už bolo pomaly mučenie.Možno hrozila opravdivá vojna.Veď cvičné bojové poplachy sa väčšinou vyhlasovali nad ránom asi hodinu dve nanajvýš tri hodiny pred budíčkom.Buď sa po nástupe to zrušilo,alebo sa išlo do operného bodu zaujať bojové pozície,zákopy,nacvičovali sa tam chem.poplachy a pod.Ahoj.
 
Re: Re: Re: TAJOMNÝ BOJOVÝ POPLACH.
Santus | 19.7.2012 18:28 | id 47940 | nahlásit

Snáď, sa veliteľstvo nejako dozvededi, že bude najaká reakcia na výročie vzniku ČSR, a chceli predýsť možným demonštráciam a ŠTB. zvolila za možné narušenie pokojnosti neschváleného štátneho sviatku za akútne, a tak pripravenosť vojsk MV bola namieste, a tak ostávalo len čiste na vojakov ako budú reagovať na možné rozkazy ....
 
Re: Re: Re: Re: TAJOMNÝ BOJOVÝ POPLACH.
Santus | 19.7.2012 18:45 | id 47941 | nahlásit

nebudem reagovať na hlášky, či sa niečo stalo, alebo nie, skutočne záleží na mojich spolubojovníkov, ktorí to potvrdia, alebo posunú dátum, zdá sa mi, že problém bol v dátume výročia ČSR a následujúca novinová tlač (asi v Rudom právu) ma upozornila na defrandanta a nepriateľa socialistickej spoločnosti, ktorý chce zmeniť socialistické zriadenstvo na chudobnú zem, kde žobravý ľudia chodia po odpadkových kontajnerov....
 
Re: Re: Re: Re: Re: TAJOMNÝ BOJOVÝ POPLACH.
Santus | 22.7.2012 16:07 | id 48024 | nahlásit

Nikto sa neozýva, hoci dúfal....
Zde již nelze dále reagovat
 
Re: Re: Re: Re: Re: TAJOMNÝ BOJOVÝ POPLACH.
HoNzA | 23.7.2012 07:21 | id 48043 | nahlásit

Ahoj Santus,
já si na to vzpomínám. Ale pokud mě paměť neklame, tak nás po několika hodinách na buzeráku poslali na učebny. Pospávali jsme tam obložení batohama a sapíkama. Pak přišel rozkaz všechno uklidit a odchod na snídani. Žádné vysvětlení, nic. Doteď jsem se nedozvěděl, jestli to souviselo s nějakým výročím nebo jen nějakej americkej vrtulník proletěl moc blízko čáry a někdo na HSPS OSH to vyhodnotil, že nám imperialisti jdou vykrást sklad s konzervama pro psy :-)
Zde již nelze dále reagovat
Po daždi...
Santus | 15.7.2012 18:52 | id 47802 | nahlásit

PO DAŽDI?.
Moje prvé služby na Cetvinách ešte pred psovodským výcvikom, ktorý začal asi týždeň po našom príchode, no ešte som nemal na rote svojho psa Rivala, ktorý na rotu došiel až celkom na konci januára, z výchovy od civila (dlho som vedel aj jeho meno ? zdá sa mi, že sa volal Malý, no už si nie som istý, prichádzal ako civil aj na našu rotu za veliteľom Klíchom so svojim bielym rumunským vozidlom ARO), takže, najčastejšie som mal na rote služby ako strážny. To som v noci prechádzal okolo rotnej SiS, v snehovej metelici, kde sneh sa mi priamo navieval do tváre a menil ma na deda Mráza, no stávalo sa to len pri poctivých starších mazákoch. Taký poctivý v službách bol môj mazák Igen, ktorý si každú službu odkrútil čo najpoctivejšie, druhý taký bol aj Floriš.. Taktiež ešte bez Rivala som ako strelec prešiel KP služby, čo som sa už po psovodskom výcviku ako veliteľ hliadok so svojim Rivalom stal KP-čkový kráľ.. Ráno KP pravé, večer KP ľavé, a tak dookola, a to taktiež či už pršalo, či bola hrozná búrka.. Premočený do nitky kráčal som či už v blate, alebo po kalužiach. Párkrát som už aj za chôdze v neskoro večerných (alebo skôr nočných) službách za chôdze zaspával, ešte že ma môj pes vodítkom ťahal vpred (vodítko som mal zachytené za opaskom na bruchu) ? sám už vedel kade ma ísť. V dažďovom počasí začali vychádzať na cestu( najmä na tú, ktorá viedla okolo SiS od stanovišťa Dolní Přibráni až k stanovišti Jánova Ves - úsek 3 km) obrovské množstvo žiab (ropúch) pripomínalo mi to nálet kobyliek, až stovky, že som sa im ani nevedel vyhnúť, zvlášť v noci. Niekedy sa mi bohužiaľ podarilo nejakú tú žabičku prišliapnúť, a pri tom zvuku som sa akosi striasol.. Pri jednej takejto službe, po daždi asi okolo 23.00 hod. bola obrovská čierno čierna tma, obloha bez hviezd a bez svitu mesiaca, no naše oči si už na takúto tmu zvykli a nepotrebovali sme si svietiť baterkami. Pamätám na môjho
 
Re: Po daždi...
Santus | 15.7.2012 18:53 | id 47803 | nahlásit

Pamätám na môjho staršieho polročáka, ktorý mi robil strelca a šiel za mnou pár krokov , ja som sa žabám ako tak úspešne vyhýbal no za sebou som počul mliaždenie žaby. Polročák sucho cez zuby preriekol: ?Sorry.? Ticho som sa zasmial a išiel som ďalej, keďže ma Rival ťahal vpred a nechcel som vodítkom trhnúť aby zastal. A tu zase šliapnutie a : ?Sorry.? Rival ma ťahal ďalej, a tu zas : ?Sorry?? Ten večer som ho počul rozprávať po anglicky asi desať krát?.
 
Pre Santusa.
Kubo | 16.7.2012 22:33 | id 47855 | nahlásit

Ahoj Marián.Máš pravdu.V službách som sa snažil neodrbávať,Vyplývalo to z mojej povahy.Nebol som veľký flegmatik.No keď som nebol v hliadke veliteľ,tak som sa prispôsobil.Poctivo som šlapal levý tyl až na Leopoldov,levú psovodskú,nerobilo mi to problém,bol som pred vojnou aktívny športovec-futbalista.Niektorý sa vyviezli UAZom s hliadkou D.Přibrání,alebo šlapali po ceste.Pravý tyl si zvykli skracovať,že ráno vyšli na cestu už pri sedmičkách a večer začínali pri sedmičkách.Nešli už tie močariny a ten okraj lesa.Furťáci robili sem tam výmaky.Potom dávali rôzne tresty.Napr.fúzo-Planieta vymákol jednu hliadku bez rozostupu na ceste z Janovky na rotu keď išiel UAZom a potom museli si túto trasu prejsť znovu asi tri krát a hlásiť sa kontrolným skratom na Janovke.Raz som išiel od Leopoldova ľavý tyl s polročákom Tretinom.Najprv sme išli po ceste a debatovali sme,no potom keď sme išli smerom k na Jednoty tak mu vravím ako VH,že by sme mali mať nejaký rozostup,lebo tu zvyknú furťáci robiť výmaky.A on hovorí čo si blázon,ja čo mám asi týždeň do civilu.Nešli sme ani okolo Malšovne,čo som aj ja sem tam vynechal,ale on urobil takú srandu,že rozostup predomnou zväčšoval až tak,že sa mi stratil z dohľadu medzi krovinamy a skryl sa.Keď som zistil,že asi sa zo srandy skryl,tak som si sadol na tej lúke oproti tomu rybníku pri D.Přibrání,zapálil cigaretu a čakal ho.Potom pribehol a hovorí,že si Florišu nevedel kedy si okolo mňa prešiel?No jasné že nie hovorím mu.V službe som nikdy nespal,no aj preto,že ja nezaspím len tak hocikde.Raz som mal strážneho s vodičom Michalom.Bolo to v lete,asi mesiac sme mali obidvaja do civilu.Dohodol sa s bednistom,že mu bude na bedni dávať akože skraty a on si na dva hodiny ustlal v tráve pri kostole na deke a v spacáku.Normálne zaspal až chrápal.Ja by som to nedokázal.Ja potrebujem mäkkú posteľ,inak nezaspím.No priznám jeden môj najväčší odrb služby,keď som mal asi tri dni do civilu,tak som namiesto pochôdzky ako strážny v noci sedel so sapíkom v bare.
 
Re: Pre Santusa.
miroslav horký kapr | 27.11.2012 21:08 | id 52731 | nahlásit

pokud se týče odrbávání,tak nejlepší proběhlo asi tak v unoru89 měl jsem levé kp,mrzlo sněhu po kolena měli sme se vracet týlem ale došli sme k seníku nad janovkou bylo kolem 22 hodiny.během púl hodiny se tam objevila hlídka z prava.to už sme byly ve 4 plus 2 psi.kolem23 se tam objevilo 5 psovodů na nočním vícviku s kundou .pak o půlnoci přišel týl a pátrač.potkali se u bělé.nakonec přijela pátračka.bylo nás tam kolem 15 a hranici až do 3 do rána nikdo nestřežil.zdravím cetvinský tygry.
 
Re: Re: Pre Kapra
Santus | 29.11.2012 17:09 | id 52806 | nahlásit

Ahoj Kapr,
na to si tiež spomínam, bol to skutočne hlúpy nočný výcvik, riadne mrzlo a niekto zo starších mal zapnuté malé rádio (rádio bolo zakázané - a volali sme to "ekšn"). Pamätám sa, že nám mladým psovodom bolo prikázané bdieť ! No únava bola veľká a v seníku chrápal aj nejeden pes...
 
Re: Re: Pre Kapra
Santus | 29.11.2012 17:10 | id 52807 | nahlásit

Ahoj Kapr,
na to si tiež spomínam, bol to skutočne hlúpy nočný výcvik, riadne mrzlo a niekto zo starších mal zapnuté malé rádio (rádio bolo zakázané - a volali sme to "ekšn"). Pamätám sa, že nám mladým psovodom bolo prikázané bdieť ! No únava bola veľká a v seníku chrápal aj nejeden pes...
 
Re: Re: Re: Pre Kapra
miroslav horký kapr | 7.12.2012 21:12 | id 53232 | nahlásit

čau Santus.jednou na KP jsem ti sebral psa a nechal se tahat zase já.
Zde již nelze dále reagovat
 
Re: Re: Pre Santusa a kapra.
kubo 87/89 | 30.11.2012 23:36 | id 52876 | nahlásit

Máte pravdu.Niektoré služby boli fakt nezmyselné.Furťáci ich dávali hlavne vtedy,keď bol na rote plný stav,keď prišli nováčikovia.Ja som raz mal od 11-tej večer do 5-tej rána službu na 854-ke.Bolo to v januári alebo vo februári,keď mrzlo.Presunuli sme sa tam pešo ľavým týlom.Bol som tam vtedy so psovodom menom Salay.Jeho potom neskôr prevelili na inú rotu,tak ho asi nebudete poznať.Psa uviazal dole pri špaku a my sme asi 3 hodiny strežili hore na špaku.Čas ubiehal pomaly,debatili sme a fajčili cigarety.No sem tam sme museli spozornieť,lebo ten šuchot v lese a prakot haluzí,niekedy vyvolával mrazeni v zádech.A ešte k tomu sa sem tam pridalo skučanie psa pod špakom.Pritom bola tma jak v pitly,snehu bolo minimum.Keď si dobre spomínam,tak nočná 854 sa skoro vôbec neslúžila.Ba ani cez deň.Jedine čo pamätám tak pár dní sa tam prepúšťalo kvôli zvážaniu dreva.Ahoj.
 
Pre Floriša
Santus | 1.12.2012 07:39 | id 52885 | nahlásit

Salaya si pamätám, aj keď po mesiaci po mojom príchode ho prevelili, mal psa Nerona, po ňom ho prevzal Bystrický, ktorého v lete tiež prevelili a po ňom ho prevzal Rušín.. Salay bol z tých, ktorý aspoň na Cetvinách nešikanoval mladší ročník, ale za to si rád požičiaval nejaké peniaze, asi dvacku bol dlžný aj mne. Asi pol roka po jeho odchode sme sa s kaprom Horkým bavili a padla reč aj o ňom, no s úsmevom, dlho sme nemohli prísť na jeho meno, no Kapr naň prišiel...
Ahoj
Zde již nelze dále reagovat
Pre Petra
Santus | 15.4.2012 07:11 | id 44900 | nahlásit

Ahoj Petr,
major Král, mi veľmi nič nehovorí (asi už mám celkom okno!), zdravím ťa, Santus
 
Re: Pre Santusa.
Petr | 15.4.2012 21:44 | id 44940 | nahlásit

Canke si vzpomněl na mjr.Michalíka a Baroša.Ahoj.
 
Re: Re: Pre Santusa.
Santus | 16.4.2012 15:58 | id 44964 | nahlásit

Áno, to bude ono : Michalík...!
Ďalšie dni v Suchdole..
Santus | 13.4.2012 18:58 | id 44834 | nahlásit

Ďalšie dni ktoré som strávil v prijímači ako nováčik, prekvapený z celej reality, ktorá ma obklopovala v pohraničníckej kasárni, aj keď som si v civile nepredstavoval vojenčinu ako nejaký pioniersky tábor, skutočnosť bola pre nováčikoch drsná ako ?planina?.. Najhoršie dni, ktoré som tam zažil, ba až som tie dni nenávidel ? boli nedele.! Športové popoludnia.. Boli to skutočne vysiľujúce okamihy, na ktorých - myslel som si, že vypľujem dušu.. Po piatich minútach cvičenia som už nevládal.. Bolo to v rozmedzí hodín od 13.30 do 16.00, dejisko : buzerák a celý areál kasárne.. Beh som si rýchlo osvojil a vedel som vydržať, no po 10 minútach behu drepy a kliky, znova beh a zas drepnutie na 10 odpočítaných okamžikov, okrem toho : ?do kopca, a z kopca? takmer polovičke zúčastneným vtom čase slzy stekali z očí.. ja som si pred druhmi potichu nadával a posielal bláznivo aktívnych veldrov do horúceho pekla...
Prvé streľby s ostrov muníciou, sme mali mať až po prísahe, asi až po mesačnom pobyte v tejto bláznivej inštitúcie, po troch ranách na vzdialenú figurínu. Nasledovali aj streľby v noci, guľometné dvojča, čiže streľba z guľometu. Po nich zas nasledoval zrýchlený presun zo strelnice do kasárne (možno viac ako 12 km), kde sme všetci asi 150 psovodi (5 čiat nováčikov) bežali ako o život v plnej poľnej (náš veliteľ roty major..., dal našim veldrom príkaz, že za pol hodiny musí byť celá psovodská rota v kasárni, dokonca aj debny s muníciou a pár guľometov (myslím, že ich bolo 5 ) . Samozrejme, že som bol hotový už po 2 minútach, a tak som bol stále na konci, medzi tými nováčikmi ktorí niesli muníciu a guľomety. Skupiny na konci strážil velder asi z 1 čaty ? veľmi aktívny, a niekoľko krát ma vtom mojom pomalom behu samopalom tresol po zadku a na chvíľu som už bol na
 
Re: Ďalšie dni v Suchdole..
Santus | 13.4.2012 18:59 | id 44835 | nahlásit

čele tohto divného peletónu od potu celých mokrých a kľajúcich vojakov.. K tým streľbám musím spomenúť ďalšieho svojho spolubojovníka, ktorý sedel na PVS-ke taktiež v prvej lavici , ale v ľavo odo mňa, volal sa Kollár, bol to skrátka ?Klasik? ako sa vtom čase hovorilo správnym chlapcom.! Totiž, vždy vyperlil nejakú poznámku, na ktorej sme sa vždy celá čata smiala takmer pol hodiny (za jeden deň boli takéto situácie aspoň zopár, hoci sa nijako nevybočoval od zdravého chápania života a reality, no medzi našou čatou darebákov, ktorí čakali na príležitosť ako vybabrať s vojenskými povinnosťami a s hlbokými abstinenčnými príznakmi sme túžobne očakávali nejakú tú vychádzku, ktorá stále nechodila, bol on skutočne biela vrana). Aspoň jedna perlička: slobodník Cvengroš, náš velder, podhodil poznámku o alkohole a keďže sme boli v čate takmer z celej vtedajšej republiky od Ašu až po Čiernu nad Tisou, pýtal sa všetkých z čaty akú značku piva čapujú v jeho bydlisku. Bol to pestrý kolorit dobrých značiek pív, hoci niektoré som počul prvý krát. Ja ako Spišiak som pomenoval Šariš. Prišiel rad na Kollára, odpovedal : ?Ja neviem..? ?Ako to, u vás sa nepije pivo ?? ?Nie u nás nie.? ?A ani baníci v 
 
Re: Re: Ďalšie dni v Suchdole..
Santus | 13.4.2012 19:01 | id 44836 | nahlásit

?A ani baníci v Handlovej, odkiaľ pochádzaš nepijú ?? ?Nie !? ?A poznáš takého baníka, čo nepije pivo ?? ?Áno !? ?A kto to je ?? ?Môj otec !? Smiech nedal na seba dlho čakať.. Taktiež cez jednu hodinu preberania nejakej teoretickej výučby v rámci PŠM si písal do zošita miesto teoretického výkladu dlhý riadok nejakých nezmyselne poskladaných písmen, čo znelo veľmi zahranične, ba až múdro, keďže sedel v prvej lavici Cvengroš si všimol jeho písanie, tak sa ho opýtal čo to píše. Kollár to prečítal: ....., dlhá veta ako keby rozprával nejaký dej o dôležitej akcii, v rozprávaní v nejakom z orientálnych jazykov.. Každý otváral ústa: O čom to rozpráva..? Cvengroš : ?a čo to teraz značí, čo to je ?? ?Had !? Naša čata asi bola hlúpa, lebo nevedela latinský, alebo arabský názov nejakého konkrétneho hada .. A tak sme sa všetci rozosmiali... Na jedných streľbách, mu veliteľ roty major ..., asistoval pri nabíjaní samopalu... Major mu samopal nabil, natiahol záver, odistil a ukázal mu ako si ma ľahnú
 
Re: Re: Re: Ďalšie dni v Suchdole..
s | 13.4.2012 19:02 | id 44837 | nahlásit

a ukázal mu ako si ma ľahnúť a ktorým smerom strieľať na figuríny v diaľke.. Čo bolo ale ?kladivom po hlavičke klinca?, keď sa Kollár v leže s nabitým a odisteným samopalom pripraveným k streľbe, otočil za seba, kde za ním stál veliteľ roty a riekol : ?Súdruh major! Ja netrafím ani slona...? ?Proč vojíne?? ?Mne sa ruky trasú ...!? (Na tento okamih si živo pamätám, ešte sa nad tým pousmejem, i keď až časom človek prichádza na logiku diania, čo sa vtom okamžiku odohrávalo, a aké mohlo mať to dianie následky...) V decembri 88, sme mali ďalšie povinné vojenské cvičenie v hádzaní ostrých granátov RG-4, keď sme sa postavili v zákopoch hlbokých takmer 2 metre a zrazu som pred sebou uvidel stáť Kollára, ktorý podľa výšky bol odo mňa vyšší asi 2cm ? takmer som sa prežehnal.. Tušil som, že tento okamih si zapamätám celý život... Rad vojakov sa pohyboval po pol minúte, a výbuchy hádzaných granátov sme počuli takmer nad našimi hlavami a oceľové prilby, ktoré sme mali na hlavách ešte viac znásobili zvukový efekt. Prišiel rad na Kollára.. Veliteľ roty mu dal stručný pokyn ako držať ako držať granát, ako vytiahnuť poistku a ako hodiť granát pred seba, čo najďalej do diaľky do rozrytej zeme a ako sa po hode prikrčiť v zákope. ?Chápete vojíne ?? ?Áno , súdruh major?. Stál som od Kollára asi jeden meter, keď som pozoroval jeho pohyby.. Major mu podal do ruky granát, chytil mu jeho granát zvierajúcu ruku a naznačil nech vytiahne poistku.. Kollár to vykonal, major pustil jeho päsť, nech Kollár sám vyhodí granát, no keď Kollár pocítil voľnú päsť vypustil odistený granát z ru
 
Re: Re: Re: Re: Ďalšie dni v Suchdole..
Santus | 13.4.2012 19:03 | id 44838 | nahlásit

vypustil odistený granát z ruky, ktorý padol k jeho vlastným nohám.. Zbledol som.. Koľko ešte máme : dve sek***y života ? Veliteľ roty v stotine sek***y bol ohnutý pri Kollárových nohách.. Kollár stál s roztvorenými ústami ako soľný stĺp.. Major v mžiku vrhol granát ponad zákop, ktorý explodoval vo vzduchu.. ?Běžte vojíne !? dal príkaz k odchodu Kollárovi, na jeho miesto som sa postavil ja.. Granát som odistil a hodil podľa pokynov. Na veliteľovej tvári som nepobadal nejaké žiadne vzrušenie, že mu pred chvíľou išlo o život .. Asi nechcel byť hrdina, a tak sa nepamätám na žiadnu odozvu zlyhania môjho spolubojovníka.. Náš ročník bol posledný, ktorému velil, po odchode nášho ročníka zo Suchdola, odišiel major ..., do dôchodku.
Štúdium PŠM (politické školenie mužstva) bolo to najľahšie, čo sa dalo prejsť s úsmevom, dokonca niekedy v decembri 88, prišiel k nám na previerku všeobecných znalostí z Hlavnej správy PS nejaký plukovník, ktorý trápil celú našu čatu viac než dve hodiny, mňa po troch odpovediach a po našepkaní dvom- trom spolubojovníkom ?správne? odpovede poslal z PVS (politicko-vých***a sieň) von za dvere, nech si vyfajčím nejakú tú cigaretku, nech toľko nerozptyľujem mužstvo, že už nie je zvedavý na moje odpovede... Tak som si zapálil nejaké 2 startky, cigarety ? ktoré boli najlacnejšie a tak tiež najtuhšie.. Rozborky a zborky samopalu som zvládal bravúrne. Pamätám si prvý krát čistenie samopalu s celkovým rozobratím samopalu do poslednej skrutky, keďže som sedel v strednom rade v prvej lavici, ukážkovo rozobral a vyčistil mi ho nejaký lampasák (meno som zabudol) a veliteľ roty major... dal môj samopal kolovať po P
 
Re: Re: Re: Re: Re: Ďalšie dni v Suchdole..
Santus | 13.4.2012 19:05 | id 44839 | nahlásit

kolovať po PVS-ke ako má vyčistený samopal vyzerať.. Ostatní spolubojovníci na to si rozoberali a čistili svoje samopaly.. ja som sa už svojho nedotkol, keďže som si myslel, že môj samopal je ukážkový v čistote.. Čo som sa veľmi mýlil... Veliteľ roty major...(výpadok pamäti) , kontroloval zbrane a večer na rozkaze ma menoval asi so siedmimi spolubojovníkmi, že máme najšpinavšie zbrane, za čo si odpracujeme jednu službu navyše na ďalší deň v sobotu. A tak sme s jedným starším veldrom šli tí najhorší upratovať na cvičnú rotu (asi pri strelnici ? Blata ?) kotce, no tie už boli vyčistené a tak sme tam len vyčkali určený čas a do kasárne sme sa vrátili až na večeru.. Tí ostatní, ktorí ostali na v kasárňach mali skutočne perný deň, veľké upratovanie v celých kasárňach - a to bola riadna buzerácia ! Tak zas som si mohol povedať : ?nie vždy ten Najlepší získava to najlepšie..!?
Zde již nelze dále reagovat
 
Re: Re: Re: Re: Re: Ďalšie dni v Suchdole..
Jirka | 14.4.2012 15:28 | id 44877 | nahlásit

Ve výcvikových střediskách se na fyzickou kondici psovodů kladl větší důraz jako např. u řidičů,poněvač psovod byl ten,kdo měl běhat ze psem po stopě za narušitelem.Ahoj.
Zde již nelze dále reagovat
Moje ďalšie dni na Cetvinách
Santus | 5.1.2012 16:54 | id 40303 | nahlásit

Moje ďalšie dni na Cetvinách
Kvartálne k nám chodil kontráš, major Novák na svojej 120-ke škodovke, ani som ho zvlášť veľmi neregistroval, so mnou mal pohovor len raz v Suchdole a raz na Cetvinách a keď videl , že zo mňa nevytiahne ani slovo pre neho podstatné otázky, ani keby mi rozmlátil hubu, tak mi až do civilu dal pokoj. Vtom čase som nerozmýšľal o tom odkiaľ má takmer detailne informácie : kto čo kedy urobil a povedal , keď som mu ani jeho overené otázky nepotvrdil tak ma už ani nie po minúte poslal preč z KVR, i keď s niektorými vojakmi debatoval dlho ako s priateľmi.. Z nášho ročníka, si myslím, že sa mu nespovedal nikto, dedukoval som to aspoň s jeho príchodov..
Prvá čurka (stráž na rote, keď bolo vidno tak na špaku, keď tma tak sme tak sme špacírovali pozdĺž SiS okolo roty), som mal s Igenom, s ktorým som poctivo prešpacíroval celú noc. Druhú službu som mal s iným starým (nepamätám si jeho meno), tak ten ma poslal na rote do senníka hneď potom ako sme raz obišli celú SiS na rote a to nebolo večer ešte ani 22.00. Zaľahol som na najvyššiu kopu sena a hneď som aj zachrápal a starý, ten bez okolkov sa išiel so zbraňou vyspať na svoju izbu. Musím priznať, že von bola vtedy riadna snehová metelica a asi mínus 10°C a to opravňovalo starého byť vo väčšom teple ako mladý, ktorý nech sa prikryje senom. Bol som riadne unavený, ako každý mladý, ktorý ma na starosti rajóny a v nohách prebehnutých pár dobrých kilometrov.. Pred piatou ráno ma už budil starý, že sneh už zavial naše večerné stopy, a tak ich musíme narobiť znova..
Rival bol na ošetrovni a tak psovod bez psa je ako tankista bez tanku, tak mi služby ostávali zväčša na rote. Znova som sa vrátil k stráži na rote, cez deň sám na špaku a v noci krúženie okolo SiS, aj keď mi to riadne išlo na nervy.. Už aby bol Rival späť !
Mal som šťastie, neprišiel Rival, ale prileteli zo zahraničia americké vrtuľníky. Stál som na špaku a pozoroval okolie , zvlášť neďaleké domy v Hamernne. Čo čert nechcel z ďaleka som počul
 
Re: Moje ďalšie dni na Cetvinách
Santus | 5.1.2012 16:56 | id 40305 | nahlásit

z ďaleka som počul hluk a nič som nevidel. Hluk bol už čoraz bližšie a stále nič som nevidel. Bolo asi 2 hod. popoludní. Čo robiť ? Len som pevne veril, že nebudem musieť vyvolávať na Hlásku, ešte som stým nemal skúsenosti.. Skutočne od Hamernnu sa smerom ku mne približovali 3 bojové vrtuľníky, a boli čoraz bližšie a bližšie. Už som to nemohol ignorovať, pretože ich hluk už muselo počuť do vzdialenosti najmenej 5 km. A tak som pojítkom zavolal na rotu : ?Tri vrtuľníky sa približujú smerom na mňa..? Na ústredni od nás bol tiež nejaký neskúsený, lebo som ho počul radiť sa asi s VR (myslím si , že to bol tiež môj starý Langer), a potom : ?Počkaj prepájam ťa.? Prepol ma na hlásku. Z Hlásky mi dávali rôzne otázky, na ktoré som odpovedal iba tým že som si tipol : Aké vrtuľníky, v akej výške, v akej vzdialenosti, čo prevádzajú a pod. V búdke na špaku, boli síce nakreslené obrázky typov bojových vrtuľníkov, no veľmi ťažko mi bolo po prvý krát ohodnotiť aký typ vrtuľníka prevádza provokáciu proti nášmu štátu. Výšku som ohodnotil asi na 40 m, vzdialenosť nejakých 400 m ? no stále sa približujú rýchle a rýchle.. Samozrejme číslo nášho hraničného medzníka. Na Hláske vojak zopakoval moje údaje a dodal : ?Dávam povel do Č.B. a už aj vyrážajú z letiska naše Migy .? Spojenie sa prerušilo, Hláska zložila slúchadlo, no ešte bol na linke Langer : ?VR ti odkazuje aby si samopalom mieril na najbližší vrtuľník a ak prekročili čiaru strieľaj !? Hovor skončil. No pekne ! Srandovnejší rozkaz som ešte nikdy nedostal a už možno ani nedostanem ! Ja sám proti trom bojovým vrtuľníkom americkej armády. Ja mám 60 ostrých nábojov do 58-čky.. Vrtuľníky majú koľko rakiet ? Vyšiel som z búdky na špaku, kde som mal zapojené pojítko. Pokľakol som si na úzky priestor strážnice, natiahol záver samopalu a odistil. Hlaveň som si oprel na zábradlie špaku a namieril samopal na prostredný rýchlo sa ku mne približujúci bojový vrtuľník. Čakal som. Ešte asi 30-20 sekúnd a budú na území nášho štátu. Čo potom ? Stl
 
Re: Re: Moje ďalšie dni na Cetvinách
Santus | 5.1.2012 16:57 | id 40306 | nahlásit

Čo potom ? Stlačím spúšť ? Vypukne ďalší vojnový konflikt ??? Jednou raketou vyhodia do vzduchu celú rotu ! Ja budem príčinou..? To snáď nie !! Rozkaz je rozkaz ! Čo si asi pomysleli tí vo vrtuľníkoch ? Smiali sa ? Zvlášť keď videli mladého chlapca mieriť na nich samopalom ?! Čo ak skôr stlačím spúšť ako prejdú nad naše územie ? Ešte 15 sekúnd ! Neotáčajú sa. Vrtuľníky smerujú ďalej ku mne ! Hnusná provokácia! Len aby som nestlačil tú spúšť ! Desať sekúnd ! ?Buď kľudný, Marián .? hovoril som si. Mladý, sám na stráži, snáď nevyparáti nejakú hlúposť ! Zvlášť keď takéto indikátory idú ruka v ruke.. Päť sekúnd ! Konečne vrtuľníky otáčajú smer svojho letu k topoľom , ktoré zakrývajú výhľad na starý Celňák. Vydýchol som si. Dlho som premýšľal, čo by sa stalo...?! Alebo ak by bol na mojom mieste niekto iný ..?! Ešte som zažil raz približovanie amerických vrtuľníkov, no už nikdy neprišli tak blízko nad demarkačku. !
?Čo keby ..??
Už ma VR najbližší polrok na špak na rote nepustil. O pár dni prišiel Rival a tak pokračoval môj psovodský výcvik.
 
Re: Re: Re: Moje ďalšie dni na Cetvinách
Fero | 5.1.2012 21:27 | id 40327 | nahlásit

Muselo sa jednať o rakúske vrtuľníky,lebo Rakúsko bol neutrálny štát,preto predpokladám,že nemal na svojom území americkú armádu.Zato v Nemecku ich bolo veľa.Často chodili so svojími džipmi až ku čiare.Dokonca sa rozprávalo,že robia cvičenia útoku a zastavujú tanky tesne pri čiare.Neviem či to bola pravda.Ahoj.
 
Re: Re: Re: Moje ďalšie dni na Cetvinách
kubo | 5.1.2012 23:38 | id 40340 | nahlásit

Ahoj Santus.Ja som zažil tiež taku zvláštnu situáciu na špaku strážneho,už som to niekde spomínal,keď v tom mieste v Rakúsku,kde sa hraničná rieka Malše zatáčala a vytvárala taký cíp najbližší ku rotnému špaku sa objavil na tej vykosenej trávnatej lúčke chlap a nejak podozrivo sa začal prechádzať hore dole.Prestal som obchádzať dookola búdku a začal som ho pozorovať ďalekohľadom.No on ma nenormálne prekvapil,keď prudko si niečo priložil k očiam.Jasné,že v prvom momente mi preblislo hlavou,že to môže byť zbraň,tak som skočil do búdky a ďalekohľadom som zistil,že je to našťastie fotoaparát.Ihneď volám na rotu.DDR mal čet.Baroš,možno si na neho spomínaš,bol tvoj suprák.On mi zo srandy hovorí,když tě fotí tak se uprav a usmívej.Potom zavolal k telefónu Sádovského,ktorý bol jediný furťák na rote.On mi povedal,že sa to sem tam stáva,že je to nejaký novinár.Mám ho z búdky pozorovať,kým neodíde preč.A ešte na špaku na Leopoldove som zbadal ako nejaká osoba sa rýchlou chôdzou približuje ku Sis niekde v priestore 39-tok,za tým pravouhlým lomom a kráča ďalej pozdĺž drátov ako na Uhlište,potom sa stráca z dohľadu v lese.Bol som vtedy len pár dní na Cetvinách.Oznamujem to VH,ktorý je dole.On hovorí,zavolaj operákovi na rotu.Tak volám,on vraví,že skrat zatiaľ nemajú,no posiela poplachovku z Přibrání to preveriť.Videl som zo špaku ako to so psom preverovali,no pes nechytil žiadnu stopu,tak to zabalili.Musel to byť asi nejaký miestny obyvateľ,ktorý si skracoval cestu z Leopoldova na Uhlište okolo drátov.Zdravím.
 
Re: Re: Re: Moje ďalšie dni na Cetvinách
Hynek Cakl (Canke) | 14.4.2012 09:48 | id 44867 | nahlásit

Ahoj Santus,
Ty jsi hotový nezmar.Netušil jsem,že si toho tolik pamatuješ,máš opravdu vyjímečnou velkokapacitní paměť a ještě k tomu spisovatelské střevo.
Měj se hezky a ať ti to stále píše.
 
Re: Re: Re: Re: Moje ďalšie dni na Cetvinách
Vojta | 14.4.2012 15:01 | id 44876 | nahlásit

Zdravím.Alespoň máme co číst.Dobře se to čte.Co se týče házení granátu,tak jsem obdivoval furťáky,co byly tam v zákopu přímo při házení.Museli mít nervy z ocele a v případě nehody rychle konat.I když měli tam ochrannou betonovou zeď s neprůstřelným sklem,která oddělovala jejich od vojáka který házel a od prostoru dopadu granátu.V případě,že vojákovi vypadl granát z ruky na zem,tak měli více možnosti,bleskově granát vyhodit ven anebo stáhnout vojáka za ochrannou zeď,anebo mu zavelit utíkej zákopem pryč,anebo ještě další možnost schovat se za zeď jenom sám a vojáka ponechat na pospas osudu.Vlastně přes ten průzor koukali kam to padá do cíle a známkovali.Říkalo se,že granáty měli jenom poloviční náplň.Ahoj.
 
Re: Re: Re: Re: Re: Moje ďalšie dni na Cetvinách
Santus | 14.4.2012 15:36 | id 44878 | nahlásit

Ahoj Vojta,
asi to mohla byť pravda s tou polovičnou náplňou, ináč by nás črepiny museli (aspoň 50 % hádzajúcich) mohli označkovať..
Zde již nelze dále reagovat
 
Re: Re: Re: Re: Re: Moje ďalšie dni na Cetvinách
Karel | 14.4.2012 16:00 | id 44880 | nahlásit

Je to možné,že granát měl poloviční náplň.My jsme stříleli na PŠ-ce s poloviční náplní z RPG-80.Byla to protitanková pěst ve tvaru takové rozkládací šedězelené tuby,na které se před střílením sňali z konců tuby černé krytky,odklopila se muška a hledí,v zadu se vysunul takový výfuk.Střílelo se v leže,nohy museli být šikmě.Dřevěný terč byl ve tvaru tanku.Po namíření a zmáčknutí kohoutku nastala rána jako z děla,za mnou obrovský oheň,předemnou kouř a ja hluchej jak poleno.A to prý byla jenom poloviční náplň.Zdravím.
Zde již nelze dále reagovat
 
Pre Cankeho
Santus | 14.4.2012 15:45 | id 44879 | nahlásit

Ahoj Hynku,
nespomínaš si na veliteľa roty v Suchdole, viac než 20 rokov som mal jeho v pamäti a zrazu mám okno, hoci sa na jeho "sekanie" nedá zabudnúť, zvlášť chodil po polnoci po izbách a vyhadzoval z okna mokré kanady, ktoré sme sušili na radiátoroch.. Keby kanady vyhodil len v areáli kasárne, ešte by to bolo dobré, no on ich hádzal cez plot kasárne. Ráno naša izba vstala a bola bez vojenskej obuvi... :) !!
 
Re: Pre Santusa.
Vašek | 14.4.2012 17:49 | id 44884 | nahlásit

Tak tomu se říkala asi furťácka šikana.Jinak byl ten major v pořádku?Nám něco podobnýho dělali VD na PŠ-ce.Asi půl hodiny po večerce vpadli s baterkama na pokoj,řvali nástup k bydlám,otevŕít skříňky,kontrola komínků a poŕádku.Bylo to hrozné probuzení.Vyházeli nám věci ze skřínek a řvali,že za čtvrť hodinu to budou kontrolovat.Opravdu znovu přišli a zase nám to vyházeli ven.Pak byl klid.Když nám to udělali po první,tak jsme zírali na nich jako na blázny.Ahoj.
Zde již nelze dále reagovat
 
Re: Pre Santusa.
Petr | 14.4.2012 17:52 | id 44885 | nahlásit

Nebyl to náhodou major Král?
Zde již nelze dále reagovat
 
Pro Santuse
Hynek Cakl (Canke) | 14.4.2012 20:07 | id 44889 | nahlásit

Ahoj Santus,
Bohužel na jména furťáků ze Suchdola si nevzpomínám.Zatím z našeho ročníku se asi nikdo nepřihlásil,kromě Vavrečky,alespoň já o tom nevím nebo ty ano?Ze Slovenských luhů a hájů bych docela rád potkal Miro Poláčka na toho si určitě pamatuješ,byl to vynikající kuchař a hlavně kamarád.
Měj se krásně.
Zde již nelze dále reagovat
 
Re: Moje ďalšie dni na Cetvinách
Rovesník | 6.1.2012 11:53 | id 40346 | nahlásit

Ahoj Marian,jak je možné ,že si pamatuješ vše tak podrobně?Jaké bylo vté době počasí, podmínky,názvy míst apod.Ty si byl kronikář na rotě?
 
Re: Re: Moje ďalšie dni na Cetvinách
Santus | 6.1.2012 12:35 | id 40348 | nahlásit

Ahoj,
nie nebol som kronikár, ani som si nepísal denník, no žiť 19 mesiacov sa "drátama", na to sa nedá zabudnúť...
 
Re: Re: Re: Moje ďalšie dni na Cetvinách
kubo | 6.1.2012 15:25 | id 40356 | nahlásit

Keď už hovoríme o kronike,škoda,že sa kdesi stratila.Možno či ju nemajú poslední VR-Lovaš.Klícha.Svatoň.Nebolo by od veci ju prefotiť a uverejniť na našej stránke.Často bola v bare,kde sme si ju sem tam prezerali.Pamätám si z nej napr.návšteva vysokého dôstojníka sov.armády,či zadržanie obrovitého rakušana alebo podhrabanie narušiteľov asi na 11-kach a ešte tajný výlet pátrača na motorke na pivo do Malont a pod.Zdravím.
 
Re: Re: Re: Re: Moje ďalšie dni na Cetvinách
kubo | 6.1.2012 15:49 | id 40358 | nahlásit

A ešte k tomu strážnemu roty.Raz som mal v lete 88 poobede strážneho na špaku keď sa strhla strašná búrka.Na rote bol VR Klícha,ktorý mi volal nech okamžite zleziem zo špaku a nech prevádzam streženie pochôdzkou okolo Sis aby ma netrafil blesk i keď každý špak mal myslím bleskozvod a že mi posiela PDR s pelerínou ku vrátam na J.Ves.Kým som sa dostavil k vrátam tak som bol do nitky mokrý ako myš.Tak som s tou pelerínou a zmočený ako kura šlapal okolo signálky za rachotu hromov a bitia bleskov asi pol hodiny,kým ma nevymenili.Našťastie som chytil akurát rýmu,i keď neviem či som bol pri signálke s železnými drátamy dostatočne chránený pred bleskom.Zdravím.
 
Re: Re: Re: Re: Re: Moje ďalšie dni na Cetvinách
kubo | 6.1.2012 17:09 | id 40363 | nahlásit

A ešte keď môžem dodať,tak po príchode na rotu zo strážného už búrka prestávala,no zistil som,že po tej prietrži mračien je celá vstupná hala na prízemí a chodba smerom ku skladom a autoparku zatopená vodou.Čo malo ruky a nohy tak to behalo s handramy,kýblamy,metlamy a gumákamy na nohách ako o život,kým po vode nebolo ani chýru.Nad všetkým tým chaosom bol npor.Klícha,ktorý hlasným pokrikom to všetko riadil.Voda udrela od vchodu z autoparku.Ahoj.
Zde již nelze dále reagovat
 
Info o utyranom psovy
Braňo Beńko | 6.2.2012 23:31 | id 41993 | nahlásit

Volal sa OLIN. V 87 som ho bral od Gibsona ako Nko a dotiahli sme to na P2 a založneho psa veliteľa praporu. Pomohol aj vycvik v Libějoviciach. Previerkovu stopu mal 10 hodin staru z Malont na Janovku. Ked som sa dozvedel ako skončil plakal som ako maly chlapec.
Moje prvé dni na Cetvinách
Santus | 3.1.2012 16:34 | id 40193 | nahlásit

Moje prvé dni na Cetvinách
Večer onoho dňa, keď sme bežali na Horné Přibráni, som šiel niečo kúpiť na bar. Predávajúci v bare bol môj starší polročák, ktorý ma obslúžil a taktne upozornil : ?Kupovať si tu môžeš čo chceš, no sadnúť si tu a zdržiavať sa tu okrem nákupu , na to ešte nemáš číslo.. a teraz keď tu nemáš čo robiť .. Heš !? A tak som sa pobral, i keď som nechápal.. Kde som to ??
Začínali nám menšie služby s našimi mazákmi. Veľmi sa mi páčili služby s Igenom , bol to správny mazák, ktorý radšej všetko urobil sám, než by dal príkazy svojmu mladému.. na rote bolo pár takých, a preto tu boli aj naši starší polročáci, ktorí prevzali opraty rajónov. Na druhý deň môjho pobytu na rote začal znova rajonový žúr... Ešte predtým som mal pohovor so zväzákom roty, čo a ako, či sa nebojím služieb so samopalom a nebojím sa ísť na obhliadku demarkačky, a ak, aby som sa nebál povedať. Neviem prečo si myslel, že mám mať strach z niečoho načo som nevidel dôvod. Oboznámovanie s demarkačkou prebiehalo ako výstup na zasnežený Kriváň, a že to bolo 21 km, ani som to už nepobadal..
Po prvých dňoch prichádzali prvé skraty v psychike niektorých nováčikov v mojom ročníku. Najprv nezniesol tlak nového prostredia a podnebia Prudil, ktorý vraj mal v úmysle spáchať na záchode samovraždu a vo vrecku si vraj na to pripravil žiletky. No na šťastie vraj sa išiel so svojimi pocitmi vyspovedať VR. Tak poputoval prvý z môjho ročníka preč z roty, už som o ňom nepočul. Ďalší bol o pár dni na rade Bruncko, ktorý sa vyspovedal VR, že bol šikanovaný, neviem podrobnosti i keď pred odchodom z roty mi rozprával, že pri odchode do civilu mi v Č.B. na nádraží toho toľko porozpráva, že budem len ústa otvárať, (skutočne som sa s nim na nádraží stretol a chcel som mu pripomenúť jeho prísľub, no keďže mal okolo seba plno priateľov, nechcel som ho inkriminovať).
Asi po necelom týždni sme preberali psov od našich suprákov, Vavrečka Bobeša, Mihola Cipra, Padalík.., Cakl ..., len ja som bol bez psa zatiaľ som
 
Re: Moje prvé dni na Cetvinách
Santus | 3.1.2012 16:36 | id 40194 | nahlásit

zatiaľ som na psovodský výcvik chodil len s rukávom na vyskúšanie ostrosti psích zubov a s koženou rukávovou manžetou, ak by nebodaj psy rukáv roztrhali, čo sa opakovalo po troch, štyroch dňoch. Výcvik psovodov sa najčastejšie vykonával na Janovej Vsi, no začali sme teritóriu Dolného Přibráni, asi prvé tri dni.. Keď sme sa skupina, pod patronátom nášho starého, kynológa roty(inak pomenovanie k***a, volal sa Masák), presunuli na Janovu Ves, nejak som prechladol a stále mi tiekla z nosa krv, ktorú som si utieral do rúk a potom do rukávov, až som bol od krvi celý zamazaný. Padalík sa ma raz na to pýtal: ?Proč jseš celej krvavej ?? odvetil som mu : ?Vieš Míra, keď zmením prostredie tak krv zo mňa rynie ako s prasaťa..? Len neveriaco pokrútil hlavou : ?To chceš tvrdit, že když jsme se přesunuli z Dolního Přibráni na Janovku... Tak zmena prostředí ?? ?Áno.? Po dvoch troch dňoch mi krv prestala tiecť. No keď sme sa presunuli kvôli našľapaniu stôp pre psy do oblastí Běle a tam mi znova začala tiecť z nosa krv, tak mi dal za pravdu, že mi tečie krv, kvôli zmene počasia. Môj starý Kundoš, keď mi dával príkazy a videl ma zkrvaveného iba podotkol : ?Jseš jako řezník !? nič viac , stále ma vysielal šľapať stopy pre psov, a aby som až budú psy zo 20 m. vybehol a zaútočil na psov prútom, načo sa psy rozzúrili a z rukáva lietali kúsky...
Koncom januára som konečne dostal psa aj ja, Rivala. Rival nemal ešte rok, mal ho mať až 25. Marca, bol vraj na výchovu a na výcviku u známeho nášho veliteľa roty, ktorý mal doma malé deti. A tak bol Rival stvorený len na hry, na nič inšie.. Neuposlúchol žiadny povel a už vôbec nie aby prišiel ku mne.. Rival si robil čo chcel. Rodičom domov so vtedy napísal : ?z toho psa sa tu asi zchujím !? našťastie, môj starý kynológ roty Masák, aj keď v tvrdom drile ma prinútil Rivala vycvičiť tak , že za pár týždňov už bol na úrovni ostatných psov, dokonca robil aj dvojhodinové stopy, až sa mu stal úraz na uchu, ktorý ho vo vývoji zabrzdil (ako som už skôr sp
 
Re: Re: Moje prvé dni na Cetvinách
Santus | 3.1.2012 16:38 | id 40195 | nahlásit

skôr spomínal, liečil sa asi 2 týždne v Č.B.) Po návrate Rivala z ošetrovne v Č.B. som musel s Rivalom bohužiaľ začínať výcvik znova, no psovodský výcvik už bol pre môj ročník ukončený, no Masák si aj tak vydobyl, že chodil so mnou po mojej rannej službe do večernej, na výcviky na ktorých sa Rivalovi pomaly začali vracať jeho stratené schopnosti.
Celý Rivalov výcvik začal postupnými krokmi, od základného poradového výcviku, až po krátke rovné a ostro zakrivené stopy a spiatočne našľapané stopy. Najťažšie bolo ho naučiť aport, aby držal drevené činky rovno strede, tlamu mal veľkú a tak činku držal v tlame za krajné koleso. Musel som z polena vystrúhal činky, ktoré nemali kolesá, takže z činiek bol valec a z valca vybiehali dá sa povedať úzke násadky na kolesá. Taktiež dlho nechcel skákať cez bariéru, stále, aj keď sa na ňu rozbehol, pred ňou prudko zabrzdil a obišiel ju.. Bolo to prefíkaný pes. Po pár dňoch trápenia som ho predsa len naučil preskakovať bariéru, najprv som to skúšal spoločne sním ako sa má škriabať, no veľmi sa mu nechcelo, našťastie ma tak najedoval, že som hodil vystrúhaný aport do ďaleka, a on sa za ním vydal preskočiac dvojmetrovú bariéru.
Aké bolo moje potešenie, keď sme stále behali so psami do kopca, z kopca a tak dookola, Rival ma stále ťahal a tak pri behu som aj odpočinul, čo sa psovodom z môjho ročníka na výcviku veru nepáčilo, pretože niekedy museli oni ťahať svojich psov, ich psy boli starší a niekedy aj leniví a Rival chcel byť stále prvý a tak moje nohy ako keby boli na lietajúcom koberci , vôbec sa neunavili. Mojim spolubojovníkom keď videli úsmev na mojej tvári vzkypel žlč, ?k***a,? kričali, ?Santusa táhne Rival, a my musíme tahat své psy !? A tak mi Masák dal príkaz, že vodítko musí byť voľné a Rival musí bežať po mojom boku, čo nebolo veľmi ľahké, pretože ako som už spomínal Rival musel byť vždy prvý. A tak keď sme raz bežali do strmého kopca na úseku Sedmičiek , Rival bol prvý. k***a bol nekompromisný a tak mi za trest dal bežať
 
Re: Re: Re: Moje prvé dni na Cetvinách
Santus | 3.1.2012 16:40 | id 40196 | nahlásit

za trest dal bežať bez Rivala k vzdialenému stromu asi 2 km v snehu, že mám na to 4 min. Za 4 min som nebol vzdialený od skupiny ani na 400m. A tak som si to zopakoval zo tri krát.
Môj prvý nočný poplach s Rivalom. Bolo to pre mňa neskutočné ! Spal som unavený a musel som chrápať ako keby som rezal drevo motorovou pílov, v spacáku som stále zipsoval, pretože som nechcel mať nalakované nechty na nohách ako niektorí iní. Zahučal bzučák ? o jednej v noci to bolo ako keby ste dostali 20 kg. Kladivom do hlavy, nevedel som sa spamätať a tak som až posledný vypadol z izby. Na šatňu som išiel motajúc sa z boka na bok, ako keby som celý deň hýril. Na zbrojárke som vzal samopal a idem pred vchod, že vyskočím na V3S. ?Ideš het, po psa !? vykríkli na mňa starší. Pánečku ! A tak som sa rozbehol do kotcov, ktoré boli nad rotou, oproti mne z kotcou už bežali so psami chlapci z môjho ročníka. Samozrejme som bol v kotcoch posledný a Rival sa už nemohol dočkať kedy z kotca vypadne a predbehne všetkých psov, čo už boli veľmi ďaleko. Ako ináč, keď som mu dával na krk obojok cez pootvorené dvere sa mi z kotca vyšmykol a začal po vonku pobehovať, trvalo mi minútku než sa mi ho podarilo chytiť a o ďalšiu minútu som bol pred prázdnou rotou. Všetci už boli preč. Čo teraz ? Našťastie z poza roty od garáži vychádzal ďalší UAZ so suprákmi, už neviem či to bola ďalšia poplachovka, alebo pátracia skupina, no s úsmevom ma vzali s Rivalom do UAZu. Odišli sme z roty, jazda lesom čierno-čiernou tmou, až sme došli k úseku prekrytia, štátnu hranicu prekrývala celá rota, jeden vojak bol vzdialený od druhého asi 50 metrov. Supráci ma vyložili v strede prekrytia, že mám stáť tam na mieste, po stranách boli vzdialení vojaci odo mňa asi po 25 m. Prekrytie sa čoskoro zrušilo, ako stále vina za skrat na SiS padlo na nejaké zvieratko, ktoré podhrablo SiS. O pol honu sme boli späť na rote a ja som mohol pokračovať v prerušenom spánku..
 
Re: Re: Re: Re: Moje prvé dni na Cetvinách
HoNzA | 4.1.2012 07:02 | id 40226 | nahlásit

Santus, jako vždy bezvadné čtení. Úplně vidím sám sebe během prvních dnů na rotě :-). Jen ta V3Ska mě nikdy neujela :-). Jen doplním - Prudil přišel k nám na Kamennou, sloužil bednu. Byl to normální kluk. Říkalo se, že ho z Cetvin převeleli, protože nechtěl převzít nějaký sklad, ve kterém byl neskutečný bordel a spousta věcí chyběla. Jak to bylo doopravdy, to nevím.
 
Re: Re: Re: Re: Re: Moje prvé dni na Cetvinách
Vojta | 4.1.2012 16:34 | id 40237 | nahlásit

Tak to musela být jenom výmluva Honzo.My jsme měli na Cetvinách ve skladech naprostej pořádek.
Zde již nelze dále reagovat
Môj príchod na Cetviny
Santus | 2.1.2012 18:17 | id 40138 | nahlásit

Príchod na Cetviny 15.01.1989
V decembri pred Vianocami sme všetci nováčikovia dostali dovolenku 10 dní, dôvod bol ten, aby sme celú dovolenku vyčerpali razom na rok dopredu. Skutočne sme sa všetci tešili vypadnúť zo Suchdola, veď kasárne, ba celý výcvik ? to sa nedalo inak pomenovať ako väzenie. Keď sme čata, pochodovali z kasárne na Blata (bolo to výcvikové stredisko asi 4 km vzdialené) často sme vydávali vo vláčiku, ktorý premával cez Suchdol, ako v ňom cestujú starší PS-áci, ktorí nám šťastne mávali a vysmievali sa nám, že to nevydržíme... Veľmi sme im závideli...
Došlo aj na nás, a tak nás hŕba nováčikov vypadla z kasárne, ešte že sme sa pred dlhov cestou na východ riadne posilnili na stanici, pretože vlak z Č.B. bol riadne preplnený až do S.N.V. a celú cestu sme so splubojovníkom Horváthom prestáli na úzkej chodbičke rýchlika. Stál som pred kupé v ktorom sedel generálmajor, ktorý vystúpil až v Brne, asi 2 krát vyšiel na chodbičku a poslal si sadnúť môjho spolubojovníka Horvátha, a bavil sa so mnou celkom prirodzene, mne sa až hlas triasol, keď som potvrdzoval jeho názory a odpovedal na jeho otázky, na ktoré očakával priame odpovede: ?Áno súdruh generálmajor. Nie súdruh generálmajor.?
Príchod z domova do Suchdola 3.1.89 bol smutný, nikomu sa z domova nechcelo odísť, no v kasárni už sa to trošku uvoľnilo a tak do 15.1. sa naša 3. čata na buzerpľaci rozdelila. Bolo to hneď po raňajkách, a s mnohými kamarátmi sme sa už nikdy nestretli. Po prvý krát som zaregistroval názov roty Cetviny ,až keď som som s veľkým kufrom sadol na korbu V3S, kde sa nás zmestila rovná dvatsiatka. Z našej 3 čaty sme sa vnej našli rovní siedmi , s našim vedrom Marekom Červenkom.
Cesta vo V3S zo Suchdola trvala asi hodinu, no zdalo sa mi, že trvala takmer celý deň, keď som sa díval von cez nadvihnutú plachtu, stále som videl iba hmlu, a zasnežené lesy. ?Rota musí vyzerať ! Asi sú okolo nej samé močiare..? pomyslel som si. Celú cestu sme všetci mlčali a pripravovali sme sa na neznáme..!
 
Re: Môj príchod na Cetviny
Santus | 2.1.2012 18:18 | id 40139 | nahlásit

Príchod na Cetviny bol akúsi čudný, všetci nám dali dá sa povedať posledný deň pokoj, aby sme sa pripravili na ťažké obdobie ? až do leta sme mali byť najmladší ročník na Cetvinách, takže sme mali od ďalšieho dňa prevziať zodpovednosť za čistotu roty.
Po večeri o 20.00, bola už riadna tma, bol ukážkový hraničný poplach, do štyroch minút všetci zaradení ped rotou so samopalmi, pripravení výjsť s V3S na prekrytie čiary. Prvý poplach, nevedel som, kde som, čo som, ba ani kto som.. Celá rota asi 70 ľudí (teraz 4 ročníky), sme stáli, náš ročník len neveriaco otáčal hlavu, čo sa okolo nás deje, hoci staršie ročníky si pospevovali. Vedľa mňa stál môj suprák Aleš Náhly a len neveriaco krútil hlavou, keď sa pozeral na moje poltopánky, v ktorých som stál.. všade bolo plno snehu : ?mladý, všetci majú kanady ! No, nič?? mávol rukov. Poplach bol iba ukážkový, aby sme vedeli jako to bude po ďalšie dni vyzerať. No už o dva dni bol neuveriteľný budíčk o pol druhej ráno aj s výjazdom. Zas každý nadával, len supráci si pospevovali (veď už o dva mesiace mali ísť do civilu). Samozrejme, že som pribehol a zaradil sa do radu až posledný, no niekto posledný musí byť..!
Ďalší deň sme s VR Klíchom, politrukom Planietom a asi podporučíkom Jelínkom mali oboznámovanie s terénom. Pravé KP, bolo jako tak schodné, no ľavé, to bola hrôza. KP celé zasnežené, možno viac jako 50-60 cm. Snehu, len okolo SiS bol vyšľapaný hlboký a úzky chodníček, miestami zľadovatený. No prešli sme na styk s 5 rPS a potom späť k stanovišťu Leopoldov, kde po nás prišla V3S. Asi už lampasáci nevládali. Prišli sme na obed a po obede znova do terénu, teraz na stanovištia. S Klíchom sme šli na Dolní Přibráni, kde nás oboznamoval s terénom, chlapci z nášho ročníka sa samozrejme veselo bavili zvlášť keď VR vysvetľoval hlavné body. Klícha zastal v rozprave a zavelil máte : ?Máte pět minút na to aby ste zaběhli k tomu lesu a hned spátky !? ukázal na 2 km vzdialený les, bolo to na Horním Přibráni, no cesta bola zľadovatená,
 
Re: Re: Môj príchod na Cetviny
Santus | 2.1.2012 18:20 | id 40140 | nahlásit

100 m do dolinky a potom už len do kopca. No na počudovanie, nikto sa ani nepohol, nikto tomu povelu nechcel uveriť, jako keby to ani VR nebol vyslovil. ?Už vám běží čas, uběhla vám polminuta !? ?Tak běžím, běžím !!!? Pohli sme sa . Bolo nás tam asi 17. Niekto nadával, na tých čo sa bavili, no ja som skoro dušu vypľúval.. tak rád som mal beh ! Opatrne sme so samopalmi zbiehali dole kopcom (asi sme sa niekoľkí aj pošmykli a spadli, no do zľadovateného kopca, to veľmi nešlo, a tak sme len prekladali nohy před seba. Pozorovateľ mal peknú podívanu ! Ako tak sme sa vyškriabali na Horné Přibráni, späť to bolo len dole kopcom a to bolo rýchlejšie. Za dvadsať minút sme boli u VR.
Ďalšie dni už ubiehali rýchlo?
 
Re: Re: Re: Môj príchod na Cetviny
Maťo | 12.1.2012 22:14 | id 40661 | nahlásit

Perfektne si to spracoval. Normálne si predstavujem seba ako som prišiel do Malaciek ....vybavuje sa mi príchod na rotu, prvé zoznamovanie so psom akoby to bolo včera
Ako Rival žartoval
Santus | 1.12.2011 20:35 | id 38646 | nahlásit

AKO RIVAL ŽARTOVAL
Bol začiatok jari a bolo to pekné poludnie, keď som mal na popoludní výcvik s Rivalom a a ďalší člen môjho výcviku bol môj starý náš kundoš ? Masák. Mali sme nať výcvik na Mášovne. Samozrejme, že sa môjmu starému nechcelo ísť peši 10 km a tak sme vošli do UAZu, ktorý šiel na Dolní Přibráni. Už sa mi miešajú mená zúčastnených, no dej mi ostal v pamäti.. V aute medzi mazákmi som sa cítil veľmi nesvoj, no Rival zbožňoval cestu autom a pri každej príležitosti si doslova nalepil hlavu na predné sklo a hoci sedel vzadu pri mne pre svoju veľkosť takmer nemusel ani vyskočiť zo sedu ? stačilo mu len natiahnúť krk a stredný priestor medzi vodičom a spolujazdcom bol jeho. No beda ak sa na jednej či druhej krajnici niečo pohlo (mal rád zajace a srny) a hneď chcel cez zatvorené dvere chňapnúť po pohybujúcom objekte. A to sklo keď sme vystúpili z auta.! Také uslintané sklo svedčilo iba o tom, že před malou chvíľou prešlo poňom stovka bežiacich slimákov..
Chvíľu sme sa zdržali v pikete na Dolním Přibráni, no Masák bol poctivý a chcel mi našľapať na Mášovne aspoň akú takú stopu.. a tak nás predsunutá hliadka chcela zobrať aspoň na Horní Přibráni. A tak sme sa natlačení v UAZu zviezli na Horní Přibráni (zdá sa mi že ,moji starí, ktorí mali službu v piketu ? buď šli odniesť obed na stanovište Leopoldov, kde mali službu ďalší spolubojovníci, alebo nahlásili výstrel, alebo niečo podobné, aby sa mohli zviesť)..
Veliteľ bol Cieslar, ktorý mal psa Caka, vodič bol Michal (ktorý enormne sekíroval môj ročník ? myslel si, že keď ma číslo môže všetko.. ba raz mu Rival pri takejto ceste autom keď zbadal zver vľavo, košíkom takú udrel do brady až zaplakal.. No, hneď namiesto Rivala z pomsty udrel mňa, až som mal 3-4 dni na líci modrinu..). Ďalej bol Vlček so psom Torom ? tá dvojica Cak a Tor boli tak navyknutý, že slúžili (myslím si) iba spolu..Ďalšieho strelca do páru si nepamätám, no myslím , že bol zas mazák..
Zastali sme niekde na úseku SiS 28, na Horním Přibrá
 
Re: Ako Rival žartoval
Santus | 1.12.2011 20:36 | id 38647 | nahlásit

na Horním Přibráni. Otvorili sa dvere.. Najprv vyleteli z auta psy a tak ostatní. No čo sa stalo ? Cak a Tor poslušne prišli k svojim psovodom, no Rival ma ignoroval. Kým so sa upravil (výstroj ? sumka, bodák, samopal, gombíky a všetko ostatné), Rival čakal za UAZom aby som si poň prišiel. Doteraz mi to neurobil až dnes, stále na môj povel prišiel a tak som šiel k nemu. Ja k nemu za UAZ ? a on pred UAZ. Ja k nemu před UAZ ? a on za UAZ, a tak dokola..! Ja sa zastavím, a idem z druhej strany a Rival tak tiež.. Zas sa otočím a čakám či príde Rival z ľava, z prava a on z poza kolesa sa tiež díva ? či prídem z ľava alebo z prava.. Stal som a díval sa na neho : z očí, a z jeho vyplazeného jazyka som pochopil, že sa nepoddá ? teraz sa musím poddať ja ! Kdeže ! Skúsil som to popod UAZ. Bol to nezmysel ! Popod UAZ som ťahal nabitý samopal ? aj tak mi to nepomohlo. Vôkol mňa sa mazáci rehotali. Cítil som sa poriadne trápne. Nie len, že päť ľudí sa zo mňa smialo a k tomu môj pes Rival, ktorý asi po dvoch-troch mesiacov pochopil, že som ?sup? (jako nás mladých volali), ale dokonca sa smiali aj ďalšie dva psy Cak a Tor. Ktoré sedeli na kraji cesty pri oplotenke SiS a tiež na mňa vyplazovali jazyky. No toto ! Už som bol na smiech aj ďalším psom.. A Rival .. 20 krát, 30 krát obehol UAZ a ja za ním.. Bolo to pekné divadlo pre mazákov ako ?sup? nevie ovládať svojho psa. Všetci : Masák, Cieslar, Vlček, Michal, (ďalší strelec ? zabudol som meno) + Cak a Tor stáli v rade pri oplotenke a smiali sa. Červený jako sovietska zástava som počul jako povzbudzujú Rivala : Nedaj sa ! Na ľavo ! V pravo ! Rival, plazí sa ! V ľavo Rival !
Po 10-15 minútach už to pre mazákoch nebola zábava ( pre mňa už při 1 minúte) veď museli sa hlásiť na ústredňu ako prebieha kontrola úseku a tak chytili Rivala za obojok - myslím, že to bol Cieslar- a tak mi spadol kameň zo srdca.
Rival mi potom pekne urobil stopu .
Sám som sa na tom v duchu smial. Najväčšie prekvapenie bolo keď som večer na rote, po výcvi
 
Re: Re: Ako Rival žartoval
Santus | 1.12.2011 20:38 | id 38648 | nahlásit

výcviku odviedol Rivala do kotca a tam v pravo hore svietilo na tabuľke, ktorú som sám namaľoval dátum narodenia Rivala : 25.03.1988. V ten deň bol 25.03.1989..
Tak nie len Rival mal narodeniny, ale jeho sviatok prešiel aj na mňa .. Ja som mal meniny ? skutočne som zabudol?.
 
Re: Re: Re: Ako Rival žartoval
kubo | 1.12.2011 22:28 | id 38653 | nahlásit

Ahoj Marián.Nebola to náhodou myslivna Malšovna,ako po rieke Malše?Ty spomínaš Mášovnu,alebo ti chýba písmenko.Bola to poľovnícka chata na ľavom tylovom prieskume medzi lesom a cestou,ktorá viedla na 854-ku.Pri šlapaní ľavého tylu sme ju mali preveriť tesným obídením popri múroch budovy.No vždy sa nám nechcelo.Bola to taká štvorcová budova.Pri tom tesnom obchádzaní som vždy čakal,že ma spoza rohu čapne niekto po hlave,alebo sa tam objaví furťák na výmaku.
 
Re: Re: Re: Re: Ako Rival žartoval
Santus | 2.12.2011 15:22 | id 38669 | nahlásit

Ahoj Floriš,
Máš pravdu je to Malšovna, vďaka za upozornenie
Najhoršia služba zo všetkých služieb za 22 mesiacov
Santus | 23.11.2011 18:07 | id 38286 | nahlásit

Jeseň 88 sa v Suchdole nevinikal ničím zvláštnejším ako iné jesene, či jar, pre nováčikov, ktorí sa dostali do výcvikového strediska PS, to bol stále len tvrdý dril a zvyknutie na zelenú a kaki farbu. No jeseň 88 to bolo iné, náš ročník musel prejsť službou v kuchyni, kde bol jeden kuchár.. skrátka náš starší polročák, ktorý sa skutočne nemohol dočkať kým príde náš ročník. V našom ročníku sa hovorilo, že musel byť najviac šikanovaný od čias Švejka.. A tak to dával vyžrať nám - mladším polročákom !
Ďeň pred službou sa na PVS vyberalo kto bude mať službu v kuchyni, slob. Cvengroš tvrdí : Tejto službe sa nikto nevyhne, je to len kolobeh, najprv 1. rota 1. čata, potom 2. rota 2. čata atak dále.. Štyria vojaci každý deň..
A tak som sa prvý krát prihlásil, myslel som si, že je to skutočne lepšie, ako makačka v drezúre, či už beh, poradovka, rozcvičky, alebo iné radovánky z ktorých ma išiel trafiť šľak..
Štyria chlapci od nás, tí ktorí mali mať ďalší deň službu v kuchyni išli spať už o hodinu skôr, ešte pred rajónmi, a tak aj ja. Skôr som aj tak nezaspal, pretože večer pred deviatou bol čas na rajóny, to bol väčší krik a huriavk ako keby bol bojový poplach, dalo sa to prirovnať zvuku bombardérov nad Drážďanmi (veldri, ktorí boli zväčša len naši polročáci sa vyžívali v pokrikoch : jedu, jedu, jedu, co toto je , to se musí všude jenom blejskat!). Ďalej nasledovali iba nadávky, trepanie do skríň, buchot kanád, vedier... Chodba to bol najhorší rajón, dvaja chlapci stierali chodbu z jednej strany, dvaja z druhej a stretli sa v polovici, predtým dvaja pozametali celú chodbu, hlavne pod skriňami, kde to bolo každý deň hrôza a samé blato ! Mal som niekoľko krát chodbu a keď sme sa už blížili k polovici, vtedy jeden múdry polročák, keď sme boli na kolenách podskočil ponad vedro so špinavou vodou a samozrejme, že ho odkopol na tú čistú časť chodby. Zahrešil som a pozrel sa na neho, no on pospevujúc si išiel buzerovať chlapcov na PVS, ktorí všade čistili linoleá žiletkami.. Ten
 
Re: Najhoršia služba zo všetkých služieb za 22 mesiacov
Santus | 23.11.2011 18:09 | id 38287 | nahlásit

Ten super velder polročák mi už do vedra nekopol.. (dával som si pozor - dlho som si ho pamätal) !
Ako tak som napriek rajónom zaspal. Budíček. Pol štvrtej ráno ! Myslel som, že som v pekle ! Bolo to neskutočné.. ešte aspoň minútu poležať.. frajter, ktorý má službu na chodbe mi ťahá nohu von z postele. S nechuťou som sa obliekol. Pred budovou na buzeráku sme sa štyria nováčikovia postavili v dvojici ešte so zlepenými očami pripravení na mašírovanie tmou ku kuchyni na druhej strane buzeráku.
O chvíľu sme boli pred kuchyňou, no pohľad na kuchára (polročáka), ktorý sa ráno o štvrtej usmieva (keď ešte každý poriadny človek spí !), to neveštilo nič dobré , zvlášť keď ešte všade bola tma . Polročák rozsvietil svetlo a my sme vošli do kuchyne. Dlažobná podlaha predo mnou sa rozhýbala ! Čo to je zemetrasenie ? Veď je nejako divne ticho ! Až som si zvykol na svetlo prišiel som na to čo to je. Stovky veľkých hnedých a rýchlych chrobákov. Šváby. To ráno som ich videl prvýkrát !
?Tak ty v pravo, ty v levo. Ty bendžo, kýbel, ty košte a ať se tady jenom leskne!?
?Chumaj !? povedal som si.
A tak v ten deň začala nenormálna buzerácia. Hnedé montérky, ktoré som mal na sebe prvý krát, čistulinké, boli už na poludnie špinavé a zamastené ako keby som robil v maštali na JRD. Tanec s bendžom začal pred raňajkami, po raňajkách, po obede, po večeri, no večer to bolo najdlhšie ? skončili sme o 23.00h. Samozrejme, že sme nie len šurovali kuchyňu a jedálne : veľkú a malú pre lampasákov, ale taktiež aj pomáhali pri pripravovaní stravy. Tu sa už nepozeralo nejako zvlášť na hygienu, polročák prikázal krájať chleba tak som len handru hodil na zem a už som mal v ruke nôž a chleba a krájal som a krájal.. Šup a už som si zarezal do prsta .. krvi ako na zabíjačke. Polročák sa zamračil : ?Nech to a jdi k polévce, nakrájej zeleninu...!? Krvavý chlieb, keďže už bol nakrájaný polročák len pomiešal rukou, aby krvavý chlieb ostal naspodku koša a kôš odniesol do jedálne, kde si vojaci vyberú sv
 
Re: Re: Najhoršia služba zo všetkých služieb za 22 mesiacov
Santus | 23.11.2011 18:10 | id 38288 | nahlásit

svoj podiel.
Oblizoval a sal som si prst, ktorý už tak nepúšťal červenú tekutinu a krájal som zeleninu, ktorá za chvíľu bola aj tak červená. Samozrejme ďalší kuchár nestíhal s mäsom a keďže som bol po ruke, rýchlo som musel krájať mäso, pri namáhaní ruky sa mi rozjatrila rana a prst krvácal ešte viac, tak starší kuchár (už mazák) mi prst obviazal obväzom. Pre istotu aby som už nezašpinil nič, mi polročák zas dal do ruky vedro a handru : ?Tady v kuchyni je zas nějaká špína..? a tak som mal čistý obväz na prste hneď mokrý, ba po minúte mi zostal na dne vedra..
Od štvrtej rána v pohybe, bola to hrôza.
Dopoludnia som bol ešte aj zamknutý v chladiacom boxe, kde sme dvaja preberali a ukladali zákusky na obed, no tie boli len pre lampasákov, starší mazák nás tam pekne zamkol asi na ¾ hodiny, vraj sa môžeme tam najesť, no von nesmieme nič vziať. ! Samozrejme zjedli sme všetko čo do nás vošlo, každý z nás asi po 15 rôznych zákuskov, nehovoriac o krájanej šunke, tlačenke a iné údeniny, že bolo dnu chladno ? ani nás to veľmi netrápilo !
Počuli sme z boxu, že už ide mazák, ktorý mal na starosti proviant, rýchle sme si napchali všetky vrecká čím sa dalo, najmä zákuskami, no neohrdol som ani tlačenkou, ktorú som si hodil za blúzu. Pri prvej príležitosti, keď nad nami nebol dohľad starších sme rozdali dobroty ďalším spolutrpiacim.. je pravda, že polovica sa nedala zjesť(mnoho sa z toho popučilo), no predsa len bola to trochu iná strava, akú sme mali doteraz my.. Tie zákusky boli určené, bohužiaľ len pre lampasákov.
Obed.
To bol útok na Stalingrad.. Päťsto hladných nováčikov, ktorí všetko robia v pokluse, to sa skutočne dá prirovnať k bitke o Stalingrad. Tí prví, ktorí sú v rade spolu s veldrami majú najväčšiu šancu sa najesť v kľude (stravovalo sa podľa čiat).
(Obed v Suchdole : to bolo ako občerstvenie na železničnej stanici ? minútu pred odchodom vlaku.. Kým si posledný z čaty sadol za stôl, velder už bol najedený a dal príkaz ?V styk !? Posledný, zväčša ten najm
 
Re: Re: Re: Najhoršia služba zo všetkých služieb za 22 mesia
Santus | 23.11.2011 18:12 | id 38289 | nahlásit

zväčša ten najmenší už v stoji sa nachlípal polievočky a kým tácku položil na okienko s použitým riadom už musel byť najedený...)
Kuchár ktorý vydával stravu kričí : ?Polívka !? a tak som vzal veľký hrniec a dávam ho pod veľký kotol v kuchyni. Otváram kohútik na spodku kotla aby som napúšťal polievočku, keď tu do hrnca z popod kohútika naskákalo zo 20 hnedých švábov.. Polročák na mňa ?Co tam stojíš jako tele ...?? Podišiel k hrncu a obrovskou naberačkou zamiešal polievočku.. Hneď bolo po šváboch . Odniesol som hrniec do jedálne k výdaju stravy.. O päť minút znova : ?Polívku !? Zas som vzal prázdny hrniec a šiel ku kotlu, no tento krát sa kotol vyprázdnil a polievka bola len na desať porcie. Volám polročáka : ?Už nie je polievka.? ?Co mě sereš !? Podišiel, pozrel do hrnca a do kotla, kývol plecom vzal najbližšie vedro napúšťal teplej vody a zas len rozmiešal obrovskou naberačkou vodu s polievkou !
Popoludnie.
Zas rajóny. ?pritlač ten rejžák ! Jedu, jedu, jedu k***a !? Už som sa nemohol dívať nad hlúposťou chumaja tak som sa zaškeril.
?Co ? Ty se směješ ?? ?No , to je drzost ! Podívej sa na zapráskanou sedmistovku !? otočil sa polročák na staršieho kuchára, pochopil som, že je to náš mazák ? no nijako zvlášť nás nebuzeroval. ?Koukni se na mne,? povedal mi. Otočil som naň hlavu. Vtedy som tak veľmi chcel ich tou handrou čo mám v ruke vyfliaskať a za stotinu sek***y som si predstavil ako ich tou handrou udieram, no ohnutý na kolenách a takmer až po pás v mokrých monterkách od opakovaného stierania dlažby som sa len díval a mlčal.
?Ne, on se nesměje, už ho sleduji dávněji , on má jenom taký přiblbej ksycht.?
Mlčal som. Mal som milión.
Ten jeden deň v kuchyni vydal skutočne za všetky 22 mesiace. Tí ktorí prežili službu v kuchyni s ?Chumajom? mali skutočne dostať medailu za statočnosť..!
Do jedenástej večer, sme ešte zažili poriadnu buzeráciu, no v kľude som to prežil, a ?Chuma?j ma vôbec nerozhádzal, ba do konca výcviku v januári 89, som mal ešte dva krát sl
 
Re: Re: Re: Re: Najhoršia služba zo všetkých služieb za 22 m
Santus | 23.11.2011 18:14 | id 38290 | nahlásit

službu v kuchyni..
 
Re: Re: Re: Re: Re: Najhoršia služba zo všetkých služieb za
HoNzA | 23.11.2011 19:40 | id 38298 | nahlásit

Santus, vše co píšeš, se skutečně stalo. Zažil jsem to tam taky. Mám dokonce pocit, že jsme v té kuchyni na službě byli spolu, ale přesně si to už nepamatuju. A máš naprostou pravdu - ten půlročák byl nebetyčný k***t. Za dobu, kdy jsem byl na vojně, mě samozřejmě pár starejch pěkně nasralo, ale všechno to už spláchnul čas a teď už se na to dívám s nadhledem. Vyjímku ale tvoří tento d***l, kterému bych ještě dnes s chutí jednu vrazil. A to uteklo přes dvacet let.
Zde již nelze dále reagovat
 
Re: Re: Re: Re: Re: Najhoršia služba zo všetkých služieb za
kubo | 23.11.2011 22:59 | id 38305 | nahlásit

Súhlasím s tebou Marián.Služba v kuchyni v Suchdole to bola riadna drina.Pri veľkosti jedálne,kuchyne a počte vojakov to bol doslova šialený blázinec.A ešte keď DK mal nejaký magor.Niečo podobné som zažil v PŠ Zadní Chodov.Veľkosť práporu bol približne rovnaký.Službu v kuchyni som mal za 5 a pol mesiaca asi 7krát.Tiež sme nastupovali skoro ráno asi o pol 5,no keď mali byť na obed zemiaky,tak o hodinu skôr,aby sme ich stihli oškrabať.My sme tam mali v sklade proviantu myši,ktoré neraz vykusali do chlebov diery.Nastavovali sme im pasce.V areáli PŠ-ky tiekla voda s pachuťou a zápachom uránu.Bol to následok blízkosti uranových baní asi 4 km vzdialených.Keď som sa jej napil,tak mi z hnusu skrivilo tvár.Kázali nám do nej dávať šumivý celaskón.Neutrlizovalo to pachuť a zápach.Vraveli,že je zdravotne nezávadná,no ktovie či to bola pravda.Keď sme s ňou už teplou z vodovodu umývali kuchynský riad tak smrdela ešte viac a keď sa dostala do rany škrabanca,tak sa to dlho hojilo a rana zahnisávala.Keď som sa vrátil po PŠ do Suchdolu,tak som vodu v z vodovodu pil plnými dúškami ako živú vodu z prameňa.A ešte tie služby v kuchyni boli fakt ako pre vrahov.Človek sa nezastavil od rána do večera,rajóny jedálne a kuchyne,nosenie proviantu,umývanie tanierov,kotlov,panvíc,táciek atď.a ešte stále kričiaci i***ti za chrbtom,myslím dozorčí kuchyne a kuchári,tak to bolo veľa aj na koňa.Neznášal som ešte vylievanie zvyškov do zelených sudov s pomyjami pri zadnom vchode kuchyne.Strašne tie pomyje smrdeli,keď tam už boli pár dní nevyvezené,dvíhalo mi žalúdok.Potom mi ani nechutilo jesť.My sme mali na PŠ-ke ešte jednu zlú službu-zauhľovač v kotolni.Hlavne v noci to bolo na zbláznenie.Kotolník mazák šiel spať a ja som musel navážať uhlie japonkov do troch veľkých lievikov nad kotlami,posúvať medzitým korbou rošty a vyvážať fúrikmi horúci dymiaci popol do tváre.Raz mi skoro vyhasol kotol.Dva dni som potom vykašiaval čiernu sadzu.V Suchdole som mal ako VD pár krát doz.kuch.,nemal som tu službu rád.
Zde již nelze dále reagovat
Ako som plnil bojový rozkaz k ochrane ŠH
Santus | 17.11.2011 15:23 | id 38081 | nahlásit

Ešte dávno pred vojenčinou sa v mojom okolí hovorilo, že kto nebol na vojne v base, nebol vojak. Nie, že by som silou-mocou chcel byť vojak - takmer sa mi to už podarilo.. V lete 89, už knám prišiel nový ročník, no ešte stále sme neboli povýšení na mazákov, šikana starších už ustúpila do pozadia a tak sa nám už dalo lepšie dýchať.
Ráno, asi o 4.30, som mal ako veliteľ hliadky, ľavú kontrolu KP, to bola tá dlhšia časť - 7-8 km SiS. Člen hliadky bol mladší polročák, meno mi vybledlo v pamäti. Kontrola KP spočívala v pozorovaní orného pásu vo vnútrozemí aj v zahraničí(no demarkačka bola vzdialená kilometre), pozorovanie narušenosti drôteného plota a skratovanie SiS, či je dobrý signál, vždy sme to bodákom na stĺpe spájali 2 úseky a volali pojítkom na rotu, či je to ok, keďže som bol KP-kráľ už som to bral monotónne. Ráno sa išlo na kontrolu KP najprv kontrolou terénu, čiže zväčša popri ceste a späť sa prevádzala kontrola KP, kde sa kontroloval aj úsek KP susednej roty, tam to bola 5.rPS, kontrola sa začala o 6.00. Rival ma ťahal, ako keby bol za chôdzu platený, taktiež už vedel, kade má ísť vychodenými chodníčkami, vodítko som mal zastrčené za opaskom a vďaka Rivalovi sa mi nohy samy odlepovali od země. Ľahšie služby jako sním som už skutočne nemal, ani keď som už robil polachovky a sedel som v UAZe.. Kontrola ubehla rýchle, 10 km. pešo na rotu ? pre mňa s Rivalom to už bola pohoda, horšie to mohol znášať mladý, pre mladších polročákov to mohli byť tie prechádzky ukrutné muky.. Okolo 8.30 som mohol byť na rote. Odovzdal som zbrane, naraňajkoval a šiel som odviezť Rivala do kotcov, kde som mu dal taktiež papkať, no obrovská dávka bola fuč hneď a tak som mu dal aj repete a naše váhy sa vyrovnali. O chvíľu nato ma pojítkom v kotcoch volal Ámos (môj mazák Malík) : Santus rýchlo k dozorčímu !
Tak, zdalo sa mi nemožné, no oznámil mi politruk Planieta, že som prešiel stopy na styku s 5.rPS., oznámili to na naše roty z veliteľstva praporu Kaplíc, včera večer ich osobne našľa
 
Re: Ako som plnil bojový rozkaz k ochrane ŠH
Santus | 17.11.2011 15:26 | id 38082 | nahlásit

osobne našľapal veliteľ praporu Pavlík (ak sa nemýlim, nie veľmi často bolo u nás skloňované to meno ? skôr prezývka ? asi Kraken). Takže nástup, na styku úseku SiS, sú už velitelia z 5.rPS, niektorí z práporu z Kaplíc a čakajú nás na mieste činu.. Ja som bol veliteľ hliadky ráno, no keďže stopy veliteľ našľapal ešte včera ? tak ani večerná hliadka ich nezaregistrovala, veliteľ večernej hliadky bol môj starší polročák ? spojár (tiež som už zabudol meno). Šli sme UAZom, politruk, vodič (neviem, možno Juřík), spojár ? vel. več. hliadky a ja. Na styku sme boli o pol hodiny. Po úseku sa špacírovali viac než 10 furťáci, z našej i vedľajšej roty a tiež niektorí z praporu, bol tam už aj Sádovsky ? ktorý bol tiež zvedavý : kde tie stopy sú.. Všetci dôstojníci, mali oči uprené na ornom páse, no na tomto našom úseku 41 a 1. úsek SiS 5 rPS, to nebola ornica, ale skôr štrkovisko, ako keby rieka vyplavila štrk na breh. A tak furťáci chodia hore dole po oboch úsekoch a hľadajú stopy, veľmi sa im to nedarí a tak si nás záklaďakov nevšímajú. Po polhodine mi politruk povie aby som hľadal aj ja. Vedel som kde tá štvrťstopa bude, ráno som ju videl, no nevenoval som jej väčšiu pozornosť. Stopa bola na štrkokameni, slabý otisk špičky topánky v strede orného pásu presne v polovici, aj som ju chcel ráno zahrabať, no Rival bol rýchlejší ako moje myšlienky..
Aj teraz som mal v úmysle zahrabať tú stopu no z jednej strany kopca prichádzal tuším Sádovsky a z druhej nejaký furťák asi vedľajšej roty. Veliteľ práporu mal prísť tiež, no asi sám nevedel kde tie stopy našľapal, keď 10 furťákov nevedelo jeho stopy nájsť.. A tak, možno som bol hlúpy no ukázal som furťákom tú štvrťstopu (veď keď budem v base aspoň bude zo mňa riadný vojak). Nakoniec sa 10 furťáci zhodli vtom , že to bude tá jediná stopa.. Potom to už šlo jako na bežiacom páse. Na poludnie som mal mať pravé KP (bolo nás vtedy veľa na rote asi 70, takže táto služba bola len doplňujúca), časovo som to kvôli hľadaniu stopy nestíhal, tak
 
Re: Re: Ako som plnil bojový rozkaz k ochrane ŠH
Santus | 17.11.2011 15:27 | id 38083 | nahlásit

tak som kontrolu KP pravej strany robil s dvojhodinovým meškaním, najspokojneší bol asi Rival, že už je von z kotca.. Zas som to pravé KP musel stíhať s mladším polročákom, o 18.30 som mal mať zas večerné ľavé KP, tak to bolo pre mňa jako tortička.. Z pravého KP som prišiel na rotu asi o 17.00, bolo to po rozkaze. Na bráne ma už čakal mazák Ámos a kričal na mňa : ?Už si náš ! Teraz už patríš medzi nás vyvolených ! Od teraz si už môžeš dovoliť čo chceš . Gratulujem ti tri krát. Máš tri dni na tri mesiace.. no zaťiaľ len podmienku.!? (Myslím, že Ámos, patril tiež k tým správnym vojakom..)
Mal som byť rád ? O nejaké 2 týždne nás mazáci povyšovali..
 
Re: Re: Re: Ako som plnil bojový rozkaz k ochrane ŠH
Rovesník | 17.11.2011 16:16 | id 38084 | nahlásit

Ahoj Marian,jo Ámos ten strašně rád vyklepával parohy.Díky za super čtení.Vedle roty byl hřbitov ,kde jsme vyváželi ten popel z kotelny?
 
Re: Ako som plnil bojový rozkaz k ochrane ŠH
Zdeněk | 17.11.2011 21:40 | id 38094 | nahlásit

Ahoj Santus.Zajímavá historka z chodení KP.Dobře se to čte.Nám ostatním se nějak nechce psát,nebo nám už došli vzpomínky?KP jsem měl sem tam i já no nerozumím tomu co vzpomínáš to,že jsi bodákem na sloupu spájel 2 úseky a pojítkem volal na rotu,zda je vše v pořádku.My jsme při kontrole KP skušební zkraty nedělali.Nebo o co tam přesně šlo?Zdravím.
 
Pre Zdenka
Santus | 18.11.2011 16:49 | id 38103 | nahlásit

Ahoj Zdeněk,
ráno sa robili na signálke skúšobne skraty, najvýhodnejšie to bolo na styku dvoch úsekov, trbárs 16-17, alebo 18-19, 20-21 a pod., tým pádom sme mohli skratovať za sebou dva úseky a keď sme bodákom (ako kovom) prepojili jeden drôt s druhým nastal skrat. Bodákom to bolo lepšie ako rukou sťahovať k drôtu.. Pri styku takých to úsekou bolo možné napojiť sa na bedňu na rote a tak skontrolovať či prebehol skrat v poriadku, keď boli drôty trocha zaoxidované, tak skrat neprebehol, no bodákom sme pritlačili silnejšie a tak to bolo silnejšie..
Pre Santusa
Martin | 14.11.2011 12:55 | id 37959 | nahlásit

Ty si hotový majster pera, máš proste talent. Normálne sa teším na tvoje príbehy, perfektne spracované. Čo tak niektoré hodiť aj na www.pohranicnik.blog… ...Super pridaj ďalšie
Pre Jirku - gukáš 730
Santus | 8.11.2011 19:07 | id 37792 | nahlásit

Zdá sa mi že na obed bol rezeň so zemiakmi a na večeru bol skutočne guláš 730 s chlebom, a až ďalšia večera mohla byť tá šošovica (čočka), po 23 rokoch - zvlášť pod vplyvom mnohých faktorov sa to mohlo vliať do predstáv..
ahoj
Ako som narukoval.
Santus | 5.11.2011 17:37 | id 37694 | nahlásit

Ako som narukoval.
Povolávací rozkaz na moje meno s titulom odvedenec mi prišiel asi 10 dní pred odchodom, v druhej polovici septembra 88. Čo je na tom zvláštne, na túto životnú zmenu som sa dá sa povedať tešil, starší chlapci po vojenčine mi rozprávali mnoho zaujímavosti, ba aj veselé príhody, pevné priateľstvá, no nevynechali aj rozprávanie o šikane starších ročníkov, ba aj nejaké vymyté mozgy..
Prišiel deň D.. 2.10.88. Stále mám rád ak nie som viazaný časom a pre všetky prípady chodím všade včasne a radšej si počkám na mieste ako by som niekde meškal, i v ten deň som z nášho mestečka do Sp.N.Vsi šiel vlakom dosť skoro, z môjho mestečka už o 15.30.h. a mimoriadny rýchlik mal ísť až o 21.00h. V osobnom vlaku som cestoval s priateľmi ? zvláštne , len jedného som poznal, ktorý so mnou chodil na psovodský výcvik, s ostatnými som sa spriatelil hneď ? len čo začal kolovať tvrdý alkohol a fľašková šariš 12°-ka. V osobnom vlaku sme boli v partii ôsmi a dva dievčatá, ktoré odprevádzali svojich milých, ja som bol skôr samotár a dievča som nemal, takže mi tak za civilom ani nebolo až tak smutno, no videl som prežívanie dotknutých strán chlapcov i dievčat, neboli až taký rozjarení ako my bez báb, skôr len mlčali a túlili sa k sebe..
Kým sme prišli do S.N.V., cesta bola asi 30 min. nimul sa nám už všetok alkohol a nálada bola tak akurát.. a tak keďže sme mali ešte kopu času vybrali sme sa zo stanice do centra mesta, no už sme boli asi 15, v centre sme za 100% prirážku (vtom čase keď sa rukovalo bol zákaz predaja alkoholu brancom vo flašiach) kúpili liter rumu, ktorý sme na stanici vypili tancujúc a spievajúc v kruhu okolo fľaše.
Bola už tma, o 21.00 prišiel mimoriadný rýchlik pre brancov a ledva sme sa medzi stovkami ľudí prebili do vlaku, ktorý už bol takmer preplnený a tak sme sa partiou rozčlenili. Vlak sa pohol a ja som bol s ďalším známym v kupé, no nevydržal som tam dlho a išiel som hľadať známych..
Zobudil som sa vo vagóne, ktorý jazdí v osobných vlakoch
 
Re: Ako som narukoval.
Santus | 5.11.2011 17:40 | id 37695 | nahlásit

, kufrík s osobnými vecemi som mal pri sebe, chýbala mi len taška s jedlom, no už som nelovil v pamäti kde som ju nechal. Poobzeral som sa okolo seba. Kde som to ? Vlak v pohybe a každý spal, len oproti mne sa usmial odvenec, ktorého som nepoznal : ?Ahoj,? ozval sa, ?bol si dobrý, stále si len chcel hrať karty, nakoniec to vštkých zmohlo,? hlavou pokynul na ďalšieho odvedenca, ktorý bol spal na dlážke pod nami. Pretrel so si oči a porozhliadal sa okolo po ďalších štvormiestnych sedadlách. Za sebou som zbadal kamaráta z môjho mestečka Zdena (dnes už nebohého), ktorý bol úplne triezvy (nad čím som sa na chvíľu začudoval) a taktiež sledoval zrakom osadenstvo vagóna. Pozdravili sme sa a vymenili pár slov, kto kde rukuje. Čoskoro sme boli v Pardubiciach a okolo 5.00 v Prahe, kde ma odvedenec, ktorý sedel pri mne presvedčil aby som vystúpil ak rukujem do Českých Budejovíc. Naveľmi som nechcel, veď tento vlak ide do Č.B. a ukázal som mu povolávaci rozkaz, kde bol zaznamenaný len tento vlak a žiadné iné prestupovanie, no nechal som sa presvedčiť, že ten vlak ide do Plzne. Bolo divné, že žiadný sprievodca vtom vlaku nebol a ak bol tak bol ukrytý niekde na toalete. Zobudili sme spiacich pýtajúc sa kto ide do Č.B. Vystúpili sme asi štyria. Uličkou oproti stanici bol už otvorený obchod, kde sme si nakúpili kto čo potreboval, najmä alkohol, ja okrem toho som si kúpil liter mlieka a 2 rohlíky, čo som hneď aj vypil a zjedol.
Okolo 6.00, sme nastúpili na vlak do Č.B. Vo vlaku sme sa spriatelili s ďalšími odvedencami, tu som už konečne mohol rozdávať karty a hrať. Nálada bola dobrá, nemysleli sme na to čo nás čaká, hrali sme karty vypili to čo ešte ostalo a rozprávali vtipy. Zopakujem aspoň jeden : Zo života : ešte nikdy nikomu sa nepodarilo vyhrať nad alkoholom ? len východniari remizovali..
Stanica České Budějovice, bolo okolo 11.00, pred stanicou stálo množstvo autobusov, ktoré čakali na svojich odvedencov, pri ich zadných kolesách , bolo položených desiatky fliaš tvrdého
 
Re: Re: Ako som narukoval.
Santus | 5.11.2011 17:41 | id 37696 | nahlásit

alkoholu, lampasáci asi piati, stáli neďaleko nich a oči im žiarili šťastím.. Autobusy boli označené číslom brigády : PS 5343. Nejaký lampasák sa ozval : ?Kto je branec PS do autobusu ! Alkohol vyložiť vedľa autobusu. Do kasáren, žádny alkohol.!? Niektorí chlapci vykladali z tašiek alkohol, no iní odvedenci ich začali prehovárať : ?Kašlite na to, ešte máte 4 hodiny slobody a môžeme si prísť do kasárni o tretej, načas jak to určuje povoláci rozkaz.? Polovička chlapcou sa otočila od autobusov a vybrali sa hlbšie do centra, bolo ich asi 50, no 60 sme ostali, presné počty si už nepamätám, no mohlo to byť asi tak. Niektorí, ktorí položili fľaše alkoholu vedľa kolies si to zrazu rozmysleli a išli si ich vziať, že ešte majú skutočne času, no keď to zbadali lampasáci začali vykrikovať : ?Nastupovat ! Jedeme !? A tak poloprázdne autobusy sa vydali do kasárni, kde sme boli už za štvrť hodiny. V kasárni sme dostali takmer slávnostny obed, potom sme až do prísahy taký obed nemali. Po obede nasledovali vyzliekanie, hádzanie civilu do papierového vreca na ktoré sme napísali adresu domou. Strihanie, mnohí starší vojaci si strihanie užívali a s poznámkami strihali dlhé vlasy odvedencov : nech si dlhé vlasy užívajú ešte pár sekúnd ! Predo mnou sedel odvedenec, ktorý mal dlhé vlasy až po plecia a pri strihaní mal slzy v očiach. Ja som sa už v civile nechal ostrihať takmer až na ježka, takže so mnou nebolo veľa roboty.. Obliekanie do uniforiem prebiehalo takmer v pochode, z miestnosti do miestnosti a v každej sme dostali niečo iné. Za desať minút sme boli vystrojení ako správny vojaci, pozapínaní všetkými gombíkmi. Pri východe z poslednej miestnosti nás na schodišti čakali staršie civilné pracovníčky, ktoré nás vyzvŕtali pred obrovským zrkadlom, ktoré tam schválne doniesli a chválili nás ako krásne v uniforme vyzeráme, ?fešáci!?. Z výstrojného skladu sme s obrovskými kuframi nastúpili do autobusu a z Č.B. sme odfrčali do Suchdolu nad Lužnicí. Cesta ubiehala pomaly, nikto z novučičkých
 
Re: Re: Re: Ako som narukoval.
Santus | 5.11.2011 17:43 | id 37697 | nahlásit

vojakov sa nepozrel a ani neprihovoril k svojim spolubojovníkom, každý bol nejaký otrasený ako keby sme všetci šli na pohreb..
V Suchdole v kasárňach po vystúpení z autobusu sme sa zase postavili do radu a prevzal nás najprv tučnejší fúzatý nadporučík, ktorý bol veliteľ 1. čaty psovodov, mne pripomínal tými svojimi fúzami starého dobrého mroža. Čoskoro som sedel na PVS (politicko-výchovná síň) pred ním. ?No již mám plnou četu a tak ty budeš v 3. četě.? Zavolal si k sebe čatára Hálu, ktorý bol ZVČ (zástupca veliteľa čaty) a vysvetlil mu nech mi ukáže moju izbu a nech mi ukáže kde zložím veci do veľkej a malej skrine. Mal som obrovské šťastie, že som bol prvý, čatár mi uložil výstroj do veľkej skrine pekne do komínku, snažil som sa sním veľmi nehýbať, aby sa mi komín nejak zvlášť neporušal a vydržal mi takmer 3 týždne až kým mi nejaký velder nepovyhadzoval na chodbu celú skriňu. Tak isto mi uložil na izbe malú skrinku do komínka, no tá mi vydržala len týždeň, kým som nedostal príkaz prestavať komínky. (Mimochodom v civile som dostal radu doniesť si na vojenčinu vysiace zámky, no mal som len 2, takže som večer ešte šiel jeden zámok dokúpiť : 1., na uniformy, 2., na obuv, 3., izbová).
Na izbe mi Hála dal vybrať posteľ kde chcem okrem dvoch miest pri dverách, kde spali veldri, slob. Cvengroš a slob. Červenka. Vybral som si spodné miesto pri okne a radiátoru. Hála odišiel a ja som zostal na izbe sám. Pekne som sa vyzul, prehodil som si cez vrchnú posteľ sako, stiahol kravatu a natiahol som sa na posteli. Asi 1. hod. som bol sám na izbe, až došiel ďalší mladík v uniforme a opýtal sa ma kde sa môže zložiť, ja stále natiahnutý som mu odvetil : kde chceš okrem dvoch pri dverách. Môj nový spolubojovník bol Hamár, ktorý mi neskôr povedal, že svojim chovaním som ho presvedčil že som mazák.. Začali prichádzať ďalší spolubojovníci : Škopek, Piskura, Eiben,Mráz, Demján, Půží, Pálinkaš, Horváth a ďalší. O hodinu prišiel na izbu ďalší veldr, ktorý ma z**dal ako si dovoľujem so svoj
 
Re: Re: Re: Re: Ako som narukoval.
Santus | 5.11.2011 17:44 | id 37698 | nahlásit

so svojim miliónom takto ležať na posteli. Niečo som zahundral upravil som sa a sadol si na peľasť postele, ostatným na izbe bolo iste do smiechu, no nová situácia ktorá postihla nás všetkých nedovolila nikomu zasmiať sa. O 18.00. bola večera - šošovica s klobásou. Večer sme už rýchlo zaspali, no budíček ? to bolo prekvapenie, rozcvička. Nohy sa mi podlamovali v kolenách..
 
Re: Re: Re: Re: Re: Ako som narukoval.
HoNzA | 6.11.2011 10:56 | id 37718 | nahlásit

Nazdar Santus, na tohle všechno si pamatuju taky velmi dobře. Když se vešlo na pokoj, tak Hála spal vpravo od dveří. Samozřejmě dole. Já vlevo. Samozřejmě nahoře :-). A ta první rozcvička v Suchdole se nedá zapomenout...
Zde již nelze dále reagovat
 
Re: Re: Re: Re: Re: Ako som narukoval.
Jirka | 6.11.2011 18:57 | id 37726 | nahlásit

První oběd,nebo večeři v Budějovicích jsme měli "guláš 730".Ahoj.
Zde již nelze dále reagovat
 
Re: Re: Re: Re: Re: Ako som narukoval.
Fero | 6.11.2011 19:20 | id 37727 | nahlásit

Prvá rozcvička to nebola rozcvička,ale stredoveké mučenie.Kliky,fúriky,kačáky,žabáky,beh...Vtedy som si povedal,že keď to bude také každý deň,tak mi z toho hrábne v gebuli.No našťastie na druhý deň už začali tie známe rozcvičky podľa hudby a predcvičovania od majora Faktora.No proste pioniersky tábor.No trvalo to len pár dní.Po odchode na PŠ-ku Zadní Chodov sme v tom uranovom lágri na rozcvičkách "znovu potili krv".Ahoj.
Zde již nelze dále reagovat
Informace o prostorech
Hynek Cakl (Canke) | 16.10.2011 14:03 | id 37093 | nahlásit

Ahoj Santus,
Chci se tě zeptat jestli nevíš,kde se nacházel:Tuberák 14,Buldozérka 22,Javor 41.Nejlépe by bylo kdyby jsi mi poslal na e-mail mapku a do ní jsi to zakreslil.Měj se krásně a těším se na odpověď.
 
Informace o prostorech
Tygr Petr 81-83 | 16.10.2011 21:48 | id 37112 | nahlásit

Ahoj Santus ještě nám schází 10 první průsek a stanoviště Javor je kóta 699,2 , ale kde to si nepamatuji.Díky za info.Petr
 
Re: Informace o prostorech
Santus | 17.10.2011 20:19 | id 37131 | nahlásit

Ahoj Canke, Peter,
neviem si teraz vybaviť tie priestory, pred časom možno.. no budem rozmýšľať, snáď na to prídem, držte sa
 
Re: Informace o prostorech
erny | 17.10.2011 21:30 | id 37134 | nahlásit

Ahoj Hynku
Zdravím Tě
Z těch míst co jsi psal ,si pamatuju akorát Tuberák.
Je to táhlý kopec,když se šel průzkum od styku s Tichou,tedy alespon za nás.Myslím že to byla L6 ale už si nevzpomínám nebo tak nějak,kdo to ví přesně, at´ mě opraví. KP tam přecházelo z roviny do kopce.Dokonale prověřil naší fyzičku a nahoře jsme někdy sotva dechu popadali. .Jinak díky za krásné fotky,z míst, které ještě tady nebyly zveřejněny tedy kromě těch z našeho srazu.Udivila mně i ta pozorovatelna,vůbec si nepamatuju, kde stála.
Tak se měj , Zdar Tygrům Erny
 
Re: Re: Informace o prostorech
Zdeněk | 17.10.2011 22:35 | id 37136 | nahlásit

Já se připojuji,skvělé foto prostorů podél hraničních patníků,dále rakouských baráků poblíž čáry,které jsme prakticky viděli jenom něco částečně ze špaku strážného anebo jenom jako nováčky při zavádění na demarkaci.Vůbec jsem netušil,že poblíž roty je kopec Florián a už vůbec si také nevzpomínám na dřevěnou pozorovatelnu.Asi jsme se kolem ní nepohybovali.Dále starý kamenný můstek,asi je to můstek poblíž patníku a památniku finanční stráže,no na nový most si nevzpomínám,že tam byl,možná je to focené někde jinde.To foto roty č.36 je pěkně vidět rotu a za ní muniční sklad.To byl takový uměle vystavěný kopeček a kolem něho byla mini Sis.Foto č.37 je tam pěkně vidět prostor kotců,překážkovou dráhu a za ní rotní Sis.Bylo to focené asi z věže kostela ještě za plního provozu,protože to všechno bylo zachovalé jako i za naších časů 86/88.Ahoj.
 
Re: Re: Informace o prostorech
Tygr Petr 81-83 | 18.10.2011 14:11 | id 37143 | nahlásit

Ahoj a díky všem zúčastněným.Pevné zdraví všem Tygrům Petr
Pre Bonyho
Santus | 13.10.2011 18:06 | id 37020 | nahlásit

Zdravím ťa,
cením si, že si ma takto oznámkoval, zo začiatku som taktiež ako mnohí iní bral službu na ŠH skôr povinne, no časom som už slúžil aj s potešením, zvlášť keď ma ťahal na vodítku Rival, ktorý mal vtom čase skoro takú váhu ako ja..
Samozrejme, že ma potešia fotografie z týchto oblastí, kde som pred mnohými rokmi slúžil, stále si rád poprezerám fotografie aj z iných miest, ktoré boli vtých časom pre človeka nedostupné. Po krátkej odmlčke ešte napíšem aj iné postrehy zo svojej služby,
pozdravujem všetkých Cetvinských tigrov
 
Re: Pre Bonyho
Bony ridic 81-83 | 14.10.2011 07:32 | id 37044 | nahlásit

Ahoj Santus!Chtěl bych Ti zaslat videa ze vzpoury Věznice Leopoldov.Hned v začátku2.snímku je vidět zřejmě naše vejtřaska.Nevěděl jsem,že tamPSbyli.Ahoj Bonyszr@seznam.cz
Pro Cetviský tygry 59-61.
LadikKurz | 12.10.2011 18:51 | id 36975 | nahlásit

Ahoj kluci, copak je to svami že se nikdo neozvete. Bylo by dobrý kdyby se někdokonečně ozval a zazpominali na dobré azlaté čsy na Cetvinách. Ahoj L.K.
Foky pro Tygry zCetvin59-61.
LadikKurz | 3.10.2011 09:27 | id 36690 | nahlásit

Je tam pár fotek z 9. roty z Cetvin. Věřím že se najdou kámoši a na fotkách se poznají. L.K.
Fotky pro Tygry z Cetvin 59-61.
LadikKurz | 3.10.2011 09:14 | id 36688 | nahlásit

Je tam pár fotek z9. roty Cetviny.Věřím že se najdou kámoši a na fotkách se poznají. L.K.
Sraz tygrů 2011
Hynek Cakl (Canke) | 11.9.2011 21:35 | id 36049 | nahlásit

Nazdar tygři,
zúčastnil jsem se srazu na Cetvinách,který se konal od 2.-4.9.2011.Byl to neformální sraz a atmosféra byla parádní.Na srazu jsem byl nejmladší,ale jako bažant jsem si vůbec nepřipadal.Trochu mě mrzelo,že se nedostavil někdo z našeho ročníku 88-90.Nejstaršími účastníky srazu byl sloužící ročník 59 ... a nejpočetnějším 81-83.Spali jsme na bývalé rotě Černé údolí v hotelu U Pralesa i zde se o nás starali velice milí lidé.Foto ze srazu se objeví jakmile se nepřebernou hromadou fotografií prokouše Petr Sudík.Doufám až bude příště sraz tak účast našeho ročníku bude větší.
Ahoj Hynek.
Re: Re: Re: Sraz Cetvinských tygrů
erny | 28.8.2011 11:56 | id 35465 | nahlásit

Nazdar kamarádi,
Už se nám to pomalu krátí,sraz Cetvinských Tygrů
příští týden klepe na dveře.
Touto dobou se už možná zase budeme spolu a s naší rotou Cetvinami ,vzpomínkami z vojny a dojmy ze setkání loučit a rozjíždět domů.
Proto Všem připomínám,.....Kdo můžete přijedte..
Vezměte s sebou, co kdo máte z památek na vojnu,fotky a různé věci, na oživení.
Hlavně fotoaparáty ,kamery at´ se pořádně zdokumentuje tento sraz.
Takže kamarádi at´, týden uteče, setkáme se
na Cetvinách, Všem přeji, at´v pořádku dorazí na místo našeho mládí.
Štastnou cestu těm,kteří to mají dál než já a přesto se rozhodli přijet a obětovat svůj volný čas.
Zdar tygrům Erny
Pre Vojtu - re...poplach
Santus | 26.8.2011 07:26 | id 35379 | nahlásit

áno,
asi som bol pre VR sympatický... Nakladacia skupina vzala len muníciu...
Aj za nás bol ten istý postup pri poplachu : 1 guľomet pod špak, a celé mužstvo zaľahlo do priekopy vedľa cesty smerom na Janovku s odstupom asi po 50m. pri guľomete a pancierovke po dvoch .. zbrane boli namierené na zahraničie. Náš posledný poplach trval po zaľahnutí asi len 1/2 hod...
 
Re: Pro Santuse - re...poplach
Zdeněk. | 26.8.2011 15:40 | id 35397 | nahlásit

Santus my jsme měli kromě pohran.a boj. poplachu ještě poplach zvanej KOREKCE a NEVOD.Říka ti to něco?Vyhlašovali se pokřikem DR,asi jednou za půl roku.Korekce i klaksónem,přerušovanej tón jako u pohr.poplachu.
 
Re: Re: Pro Zdenka - re...poplach
Santus | 26.8.2011 17:00 | id 35399 | nahlásit

Vedľa zbrojárky, bola veľká čierna tabuľa s nápismi, Korekce, Nevod, Taras.. a ešte nejaké iné názvy - vedľa názvu sa písali kriedou mená kto aké má služby, veľmi som si ich nevšímal, lebo sa to už za nás veľmi neprevádzkovalo. Myslel som si o nich, že sú to skupiny (mená vojakov bolo asi 5 , asi toľko čo vojdu do UAZu), ktoré v prípade nejakých nepokojov zasahovali s VB. Našťastie sme to za nás - nevyskúšali ! Občas som sa na tabuľu pozrel a aj moje meno sa tam striedalo...
 
Re: Re: Re: Pro Zdenka - re...poplach
Zdeněk | 26.8.2011 20:37 | id 35405 | nahlásit

Na tu černou tabuli si vzpomínám i já.Křídou tam bylo napsané BORO,NEVOD,KOREKCE atd.Myslím,že se to četlo i u rozkazu.Na korekci jsem byl celkem dva krát.Nastupovalo se jako na pohr.poplach a s V3S-kou jeli asi 5 dvoučlenné hlídky na D.Dvořište a tam se zalehlo do příkopu podél silnice,která vedla na hran.přechod.Byl to nácvik na zabránění násilného přejezdu vozidla s narušitely.Na nevod se nastupovalo jenom s opaskem a bodákem a přilbou.Malo to být na potlačení demonstrace.To jsme jenom nastoupili před rotu a pak se to rozpustilo.Ahoj.
 
poplach
Hynek Cakl (Canke) | 27.8.2011 12:45 | id 35421 | nahlásit

Ahoj Santus,
Vzpomínáš na poplach "obrana roty"?Na ten se mohlo nastoupit třeba v pižamu nebo v trenkách podle toho v čem jsi zrovna byl,ale každý musel mít přilbu,opasek a osobní zbraň případně kulomet nebo pancéřovku.Každý měl také svoje místo při zaujmutí pozice na obranu roty.
Bylo by fajn,kdyby se na srazu tygrů objevil také někdo z ročníku 88-90.
Těším se na sobotu 3.9.11 v 10 00 hodin místo Cetviny.
 
pre Cankeho
Santus | 27.8.2011 13:12 | id 35425 | nahlásit

Ahoj Canke,
matne si spomínam, na to, no zdá sa mi, že som na ňom bol len raz, stále som mal službu.. :((, na sraz, nebudem môcť prísť - mám toho viac.
drž sa a reprezentuj dobre náš ročník :))
Môj posledný bojový poplach
Santus | 25.8.2011 14:35 | id 35349 | nahlásit

V lete 90 roku, prišiel na Cetviny ďalší ročník, (chlapcovi z tohto ročníka som predal Rivala). Vždy po príchode nového ročníka sa asi do týždňa na to, prevádzkoval bojový poplach, aby nový ročník videl ako to na rPS vyzerá, náš ročník mal asi 2 mesiace do civilu. Na rote každý vedel, kedy bude, a mnohí si už večer balili plnú poľnú - len ja som si povedal : za pol hodiny aj niekoľko krát zbalím plnú, aj malú poľnú. Vstával som ráno o 5.30 h., no obliekol som sa do montérok a šiel som do kotcov pripravovať pre psov jedlo. Na šatni som zbadal pár ľudí už oblečených v maskáčoch. Zasmial som sa, že sú nejaký poplašení, veď možno ani poplach nebude.. Pre istotu som sa predsa len ozval na ústredni, nech mi pojítkom zavolajú do kotcov, že je poplach (bedňu mal niekto z môjho čísla Miro Poláček, alebo Jaro Bartoš). Prisľúbili mi, že mi dajú echo. A tak som varil pre dvadsiatku psov, ba som im aj nadelil do misiek a rozniesol. Zdalo sa mi, že už je na rote zhon, asi už je poplach, volám na bedňu, no nikto mi nedvíha.. Poplach ešte iste nie je, veď by mi chlapci volali ! No mýlil som sa. Znova som zavolal asi po 10 minútach na bedňu, až keď prví mladí začali behať do kotcov po psy. A tak som znova zavolal : No kamoši moji, čo mi nevoláte, že je polach ? ?Ach, zabudol som? ?No dík, dal si mi času..!? Rozbehol som sa dole medzou (kotce boli nad rotou, asi nejakých 70m.) Mnohí už stáli v plnej poľnej pred rotou, a tak ja z najstaršieho ročníka som bol medzi poslednými, ktorý sa balil. Vybehol som na 1.posch. až celkom na konci chodby, všade na posteliach už boli iba čisté matrace a tak posledný som zbalil spacák a šiel na šatňu prezliecť sa do maskáčov. Na šatni už nebol nik a tak som sa rýchlo prezliekol: maskáče, kanady, na ľavú stranu malá poľná, na pravú maska, na opasok do stredu ženíjnu lopatku, na chrbát batoh s plnou poľnou a tak idem do zbrojárky po svoj samopal. Nikde nikto, len pred zbrojárkou VR - Klícha : ?No tak Sante, jedu, jedu , jedu !!?!!?
 
Re: Môj posledný bojový poplach
Santus | 25.8.2011 14:37 | id 35350 | nahlásit

!!? Vbehol som do zbrojárky , vzal si svoj samopal a svoje ostré a odchádzal. VR sa mi postavil do cesty : ?A co to ostatní ?? ?Ako co ?? ?Nevidíš, že už tu není žádny samopal ..? ?Áno? ?No ostalo tu ješte hodně zbraní, kulomet, pancéřovka...? ?Ale ja nie som guľometčík, ani pancierovnik..? ?Vidíte, že to tady někdo nechal a jste poslední, tak to musíte vzít vy...!!? Remeň zo samopalu som popustil celkom, aby som ho mohlo prehodiť, cez chrbát, kde som mal batoh. Remeň na guľometu sa bohužiaľ nedal popustiť, tak som ho držal na ramene k čomu som pridal pancierovku a odchádzal som, no hneď ma aj VR vrátil ?V pouzdře je taky munice do pancéřovky !? Vzal som 3 hlavice a snažil som sa ich nejako prehodiť na chrbát.. Železná prilba mi zavadzala na opasku, tak som si ju dal na hlavu a maskáčovú šiltovku som ako vreckovku zložil do vrecka ! Otočil som sa hovoriac si : dúfam že mi ešte nepovie aby som vzal dokonca aj bedničky s muníciou ,už s týmto tu mám trampoty ...! VR : ?Proboha Sante, jak chcete střílet z pancéřovky bez zaměřavače ?!? ?Do čerta !? Znova som sa vrátil, no optický zameriavač som už nevedel kde dať, tak som si roztrhol na hrudi maskáčovú blúzu, gombíky s plačom leteli na všetky strany a zameriavač som si dal za košeľu. Konečne sa mi podarilo vybehnúť zo zbrojárky ! A teraz rýchle po Rivala. Rival netrpezlivo skákal po celom kotci : Ako to že ho v kotci nechali samého, všetci psy sú preč a on tu tvrdne ! Dalo mi prácu dať dať mu obojok, zvlášť keď som bol ovešaný zbraňami , už, už chcel byť z kotca preč, a predbehnúť všetkých psov. Rival vyrazil ako šíp a vtedy bol nebezpečný, keď sa mi vytrhne z rúk, už ho tak skoro nechytím.. rýchlo som si vodítko priviazal k opasku. Ťahal ma, ako keby bol zapriahnutý do voza, v ten deň by potiahol aj plne naloženú V3S, a tak pri behu dole kopčekom od kotcov ma pekne stiahol na zem, tvárou do blata a ťahal mňa aj výstroj celej čaty. Na rohu roty pri kuchyni, samozrejme stál VR a pozeral sa ako zvládam svoj
 
Re: Re: Môj posledný bojový poplach
Santus | 25.8.2011 14:41 | id 35351 | nahlásit

posledný boják.. Samozrejme s úsmevom .. Ovešaný zbraňami a plnou poľnou sa mi po 3 metroch ťahania po zemi podarilo zadržať Rivala, že som sa mohol postaviť. Tvár zamazanú od blata a ovešaný zbraňami a ťahaný Rivalom som sa ako posledný zaradil do pochodu z roty smerom na Janovku..
 
Re: Re: Re: Môj posledný bojový poplach
Vlado | 25.8.2011 16:31 | id 35355 | nahlásit

Popisuješ ako si sa nabehal, no nebolo by pre teba jednoduhšie a ľahšie, keď si bežal od kotcov na rotu zobrať so sebou Rivala a ušetril by si jednú cestu a svoje vlastné sily ? A nemusel si sa pri tom umazať.
 
Re: Re: Re: Re: Môj posledný bojový poplach
Vojta | 25.8.2011 17:17 | id 35356 | nahlásit

No jo,ale kde by ho u roty uvázal.Když si vzpomínám, tak nebylo něco na uvázání psů při plechovém plotu,mezi rotou a kostelem?Myslím nějakou železnou rouru,kde psovodi uvazovali psy.Tam jsme nastupovali na poplachy,Při pohraničním tam překrytí naskakovalo na korbu V3S-ky.
 
Re: Re: Re: Re: Môj posledný bojový poplach
Santus | 25.8.2011 17:27 | id 35357 | nahlásit

No hej, ale ako som písal, nielen ostatní psy, ale aj Rival mal raňajky, a vtedy som mu doprial, vládal spapať 3x viac ako ostatní a aj tak mu to bolo málo, a cesta z roty do kotcov bola pre nás v pokluse len pár sekúnd. Pri plechovom plote pred rotou boli kolíčky na uviazanie 2 psov.. no kto mohol tušiť, že na dovelenke bude pancierovník, guľometčík, nabíjač...
 
Re: Re: Re: Re: Re: Môj posledný bojový poplach
Vojta | 25.8.2011 18:15 | id 35359 | nahlásit

Za nás byla určená nakladací skupina,která naložila všechno co zůstalo,včetně kulometů,pancéřovek,bedny s náboji atd.Jeden kulometčík běžel do okopu pod špak strážnýho,strážný běžel se převléci do maskáčů a na poplach.Ostatní jsme zalehávali od kašny směrem na Janovku do příkopu a mířili na Rakousko.Pak jsme se buď vrátili na rotu anebo pěšky,nebo V3S-kou jeli na Janovku do operáku,kromě těch co měli toho dne službu a tam jsme prováděli taktickou přípravu.Ahoj.
Zde již nelze dále reagovat
pre Zdenka
Santus | 22.8.2011 09:28 | id 35227 | nahlásit

Ahoj Zdeněk,
človek vtedy sotva 19 ročný (ešte chlapec) bol vystavený takmer dennému nebezpečenstvu zlého rozhodnutia, vlastnej intuícii. Možno aj tvoj polročák urobil dobre, že sa v poslednej chvíli rozhodol tak, ako sa rozhodol a tým možno zachránil aj život a to nie len svoj, ale aj iný život, či viac životov..
zdravím ťa
Každý deň v inom štáte
Santus | 21.8.2011 09:04 | id 35186 | nahlásit

Niekedy koncom zimy (február ? Už to nechcem počítať !) 89 roku sa chlapci z môjho ročníku začali živo zaujímať o štáty sveta, a písali si nejaké štáty na papieriky a keďže som bol na rote dosť málo, väčšinou v kotcoch, kde som skoro každý deň čistil psom ich príbytky a vyváral, nejak som sa o to nezaujímal, ba aj keď som sa ich chcel opýtať, nejak mi to nevyšlo.. Príčinu prečo sa zaujímajú o štáty som spoznal rýchlo.
Jeden deň po razkaze, celá rota okrem služieb , chodili do šatne, kde sa zväčša vyzúvali z kanád a dávali si na nohy papuče, ma pristavil môj mazák Ámos (Malík) a vraví mi : "spívej". Pozerám sa na neho : (čo mu preskočilo ?), nechápavo som sa na neho pozrel. Zopakoval : "Spívej !" No nebol som nejak hudobne nadaný, no keď "starý Cetvinsky tiger", chce , tak dobre. Začal som : "la la lá, lá ...!!" Ámos nejak pobledol : "On si znás dělá srandu !" Ja : "veď si chcel aby som spieval !" On : "Tak ty nevíš kde jsme ? " Ja : "Na Cetvinách". On : "Do čerta, ve kterém státě jsme ?" Ja : "v Československu !" Myslem som , že ho na mieste trafí šľak ! On : "Rychle, nebo mi utečou všichni mladí .. Ve kterém státě jsme ?" "V Československu" On : "Dost ! Víš i jinej stát ?" Ja : "Vymenujem ti ich podľa abecedy : Andora, Anglicko, Albánsko..." Zastavil ma : "Takže stát kde jsme - nevíš ! Hlavní město toho státu - nevíš ! Město v Československu ??" Ja : "Cetviny.." On : "Nevíš ! Takže dostaneš celkem 3 krát parohy!!!" Vzal zo svojej otvorenej skrine vešiak a 3 krát ma ním ovalil po čele.
Odišiel o meter ďalej tak tiež k spolubojvníkovi - môjmu číslu, a pýtal sa ho na štát no ten už vedel, ktorý bol posledne očíslovaný štát na mape sveta aj jeho hlavné mesto, dokonca aj vedel mesto v Československu podľa počtu obyvateľov (1 bola Praha, 2 Bratislava atď.)
Vtedy to bol nejaký okolo 200 štát v Oceánii..
Takže to : "Kde jsme ?" to trvalo až kým neodišli naši mazáci do civilu. Najprv bolo zvolanie : (trebárs 200 - to boli dni do civilu), potom ohlas : (530 - toľko dní
 
Re: Každý deň v inom štáte
Santus | 21.8.2011 09:08 | id 35187 | nahlásit

..už boli v zelenom ) a tak nasledoval štát, hlavné mesto vňom a mesto v Československu, ktoré z menej obyvateľov rástlo na viac - až k Prahe...
A tak som sa na Cetvinách naučil zemepis...
 
Re: Re: Každý deň v inom štáte
Jirka | 21.8.2011 11:18 | id 35190 | nahlásit

To si měl ještě dobrý.Někde mazáci dávali sníst kousek z metru na kterém bylo číslo,které dotyčný mladej nevěděl.Ahoj.
 
Re: Re: Re: Každý deň v inom štáte
Rovesník | 21.8.2011 15:09 | id 35199 | nahlásit

Dával se sníst začátek metru,ale mazák zato mladému koupil tatranku a kofolu,aby ten metr lépe strávil.Marian na vyklepání parohů si pamatuju jednomu klukovi dokonce valila krev.Ještě přeci byla sportka ,každé číslo znamenalo sport plavání apod.JO a Langošovi sem musel říkat ukolebávku na dobrou noc.Já černo černá ovce to mám za moc a moc a proti přeju dobrou noc o' jak ti závidím,ato závidím sem musel říkat velmi procítěně.Jako ,že závidím jak má malé číslo.
Signál
Santus | 17.8.2011 17:58 | id 35077 | nahlásit

V jeden večer, v júli, alebo v auguste 89, som mal službu : ľavé KP. Z roty sme vyštartovali peši o 18.30, aby sme z Janovky vyšli presne 19.00. Trasa z roty na Janovku bola cez 2 km dlhá, a z Janovky pozdĺž SiS až na styk s 5. rotou cez 6 km.Veščer bol teplý a Rival ma ťahal na vodítku, tak že som sa ani nesnažil dať do chôdze nejak viac námahy. S Rivalom mi každá služba prešla ľahúčko (Rival mal takmer 40 kg. a ja ani nie 60. Rival ma ťahal a keďže som mal vodítko zapnuté za opaskom, ani som ho nedržal. Ako jednoročný pes chcel byť Rival všade prvý a ja som mu v tom nebránil, v ten večer som predpokladal že chce mať službu už skoro za sebou a preto, že sa nášmu ročníku už uľavilo a šikan staršieho ročníka už ustal keď na našu rotu prišiel nový ročník, nedbal som už ani ja. Strelca mi robil mladší polročák Šimurda, ktorý bol na rote už 2 mesiace, potom robil u nás kuchára. Na styku s 5. rotou sme boli už pred 21.00 a tak sme sa vydali späť týlovým prieskumom, ktorý bol označený po stromoch bielou farbou. Už sa celkom zotmelo keď sme na Horním Přibráni vyšli z lesa, najprv Rival, ja a za mnou Šimurda, oproti vo vzdialenosti 200m bol malý hustý lesík o priemere asi 1,5 km, keď oproti nám z lesa zasvietila baterka. Zasvietil som aj ja a dal som 2x prerušovaný signál (naše znamenie, že je všetko OK, hliadka bez furťáka). Odpoveď taká istá 2x zabliknutie. Otočil som sa na Šimurdu, že je všetko OK, a to budú naši z predsunutej hliadky na Dolnom Přibráni. Aké bolo naše prekvapenie, keď na tom mieste, kde predtým svietilo svetlo nebol nikto. Vošiel som z Rivalom do lesa, ktorý bol hustý a dal som príkaz Šimurdovi, aby si nabil a odistil samopal a aj sám som tak urobil a Rivala som posúril nech hľadá stopu. S Rivalom som vošiel hlbšie do lesa, no nezacítil nič. Vrátili sme sa a urobili prieskum okolo lesa ,zas nič. Šimurdovi som povedal, že nás asi len klamal zrak a nebudeme tu nikoho naháňať, zvlášť keď Rival nechytil žiadnu stopu, ako keby som vedel, že v lese nemôže byť
 
Re: Signál
Santus | 17.8.2011 18:30 | id 35079 | nahlásit

žiadný furťák. Rozhodol som sa nerobiť poplach. A tak sme z Horného Přibráni zostúpili k Dolnému Přibráni čo nám trvalo asi10 min. V pikete bol starší polročák psovod, druhý psovod bol asi moje číslo, šofér UAZu už neviem, v pikete som sa opýtal či chlapci náhodou nesvietili smerom k nám. Mohli, nemohli.. Mohlo to byť, že zo špaku cez 1 km zasvietilo svetlo. Na špaku bol ďalší mladý. Dohodli sme sa na tom, že to bol on.. Pokračovali sme ďalej na rotu a Rival chcel byť prvý. Asi kilometer za Janovkou, bolo počuť z roty brechot psov. Okolo nás prešiel UAZ z roty, poplachovka ! Už som vedel, že to 100% idú na Horné Přibráni. Ďalej plná V3S , clona ..
 
Re: Re: Signál
Santus | 17.8.2011 20:32 | id 35084 | nahlásit

Z vysielačky, z rozhovoru medzi D.Přibráním a rotou som vyrozumel o skrate na SiS na úseku asi 26 priamo oproti tomu lesíku, kde zablikalo svetlo. Hliadka z D.P. prenasledovala narušiteľa, prekrytie Š.H. už bolo v plnom prúde, keď prvá hliadka z D.P. stratilo stopu. Znova vyhľadavali.. a nič. Aj ďalší psovod .. nič. A taktiež aj poplachovka z roty. Veľmi rýchlo sa zrušilo prekrytie a zainterosované hliadky sa zhodli na tom, že skrat na SiS urobil zajac, ktorý chcel prejsť do slobodného Rakúska..
Ani v nasledujúce dni nič nepotvrdilo, že by niekto prebehol...
 
Re: Re: Re: Signál
Karel | 21.8.2011 14:45 | id 35198 | nahlásit

Asi jste tam měli na Cetvinách nějaké mátohy,nebo co.Anebo tam procházeli nějakí chytří narušitelé,kteří za sebou dokonale likvidovali stopy,včetně pachových např. nějakým kořením.
 
Re: Re: Re: Re: Signál
Santus | 21.8.2011 16:14 | id 35200 | nahlásit

Ahoj Karel,
ťažko zhodnotím teraz či tam skutočne niekto bol (ak bol, tak mal šťastie - aj narušiteľ aj ja, veď to mohlo skončiť aj streľbou). a ktomu lesíku bolo potrebné prejsť cez otvorenú lúku min. 2 km a hliadka zo špaku z D.P. by ho musela spozorovať, zvlášť keď nastúpil nový ročník, ktorý sledoval okolie pozornejšie ako starší. Ak bol niekto cudzí, musel prežívať najväčší strach vo svojom živote..
Najskôr sa od SiS vrátil a už ho k tákemu to kroku nepriviedlo nič na svete. Počkal si na slobodu na slobode, veď už SiS netrvala dlho..
 
Re: Re: Re: Re: Re: Signál
Zdeněk | 21.8.2011 23:58 | id 35223 | nahlásit

Ahoj Santus.Něco podobnýho jsem zažil na Cetvinách i já.Byl jsem členem noční poplachové čtyřčlenné hlídky na Přibrání jako střelec,když nám bylo oznámeno,že úsek č.11 nebo 12 na Janovke zaznamenal krátkodobý zkrat,který máme prověřit.Při prověřování úseku chytnul pes stopu do vnitrozemí.Po asi 150-200m jsme doběhli se psovodem pod dřevěný myslivecký špak,kde pes se zastavil a pár krát zaštěkal.Začli jsme svítit nahoru baterkama do pozorovatelny a křičet:opusťte úkryt!No nic se nedělo,tak starší půlročák začal vycházet po žebříku pomalu nahoru,svítil tam baterkou a pár krát ještě zařval opusťte úkryt.Bylo to pořádné napětí.Předpokládali jsme,že tam bude nějaký furťák s rukávem.No starší půlročák ani nevyšel úplně nahoru,už říkal,že tam nikdo není.Asi si to v půlce žebříku rozmyslel,co když je tam ozbrojený narušitel a vpáli mi kulku do hlavy.Tak jsme mu to uvěřili a začli jsme znovu vyhledávát stopu v okolí posedu,no už žádnou jsme nenašli,tak jsme to zabalili.Já si ještě dosud myslím,že tam někdo byl.No furťák to nebyl,protože to by jsme měli z toho pořádný problém.Ahoj.
Zde již nelze dále reagovat
Cetviny 59-61.
LadikKurz | 12.8.2011 17:50 | id 34910 | nahlásit

Hledám kamarády co se mnou sloužili, budu rád když napíšete já jsem měl psa SATO.
Tajomný nočný poplach..
Santus | 12.8.2011 13:57 | id 34904 | nahlásit

bolo to asi v auguste 89, noc asi 23.00, detaily mi už dávno vybledli v pamäti, no na vystrašeného staršieho polročáka neviem zabudnúť. Mal prezývku Gorol (?), neviem už isto, bol to obrovský 2 metrový chlapina, psovod a mal psa Hasana. V tú noc skratoval úsek SiS za Leopoldovom asi 38 alebo 39, z Dolného Přibráni vyrážala poplachovka, ktorej velil Gorol. Poplachovka prišla na miesto, no už z diaľky videli členovia poplachovky svetlá za SiS, ako keby svietili z baterky. Hliadka urobila prieskum a za SiS chytil Hasan stopu. Pes Gorola doviedol asi lem 100 m. k mierne rozmočenému , bažinatému úseku, kde pes zaľahol a nechcel pokračovať ďalej, Gorol ho ťahal, no nič, ba ešte Hasan ešte aj zavýjal. Hliadka bola strašne prestrašená, aj druhý pes, ktorý bol v hliadke nevedel vyštartovať po stope ďalej ako Hasan (vypadlo mi z pamäti kto bol ďalší v hliadke).
Nakoniec celú tú patáliu zachraňovala poplachovka z roty, ba aj prekrytie a clona. Chlapci z hliadky mali až zježené vlasy na hlave keď som ich videl. Psy ďalej nešli ani iné. Na mieste bol aj veliteľ roty, ktorý po čase rozhodol zrušiť akciu. Aká bola príčina sa nikto nedozvedel. Zdá sa mi že som bol v 2 poplachovke, ktorá štartovala z roty...
 
Re: Tajomný nočný poplach..
Rovesník | 12.8.2011 15:50 | id 34907 | nahlásit

Ten chlap sa volal Stonavski bol z Jablunkova.
Duchovia na Cetvinách
Santus | 7.8.2011 16:25 | id 34692 | nahlásit

Nech to neznie smiešne,
v prvej polovici 90 r. sa na Cetvinách skutočne vyvolávali duchovia, furťáci už nekryte po rozkaze odchádzali domou a v tedy velenie už prakticky prvezal náš ročník, no jednotlivcom to už bolo jedno,skôr chceli pokojne doslúžiť a ďakovali bohu, že ročník 87 sa stratil, čo sa okolo nich deje a praktickú starostlivosť zväčša bez výzvy vzali na seba naši mladší polročáci a keď že sa už neopakovalo to ako vo vyšších komentároch spomínal náš mazák Kubo alias Floriš : "ústami čistiť podlahu", činnosť na rote pokračovala nerušene.
Asi vo februári 90, možno že až keď odišli st. polročáci (a to mohlo byť v marci), sa rozbehli na našej rote seansy, ktorým som neprikladal nejakú zvláštnu pozornosť, no myslím si že aj to by som mal uviesť do koloritu 4. roty. Neuvediem nejaké konkrétne mená, no v týchto krúžkoch bol zapletený môj ročník a ročník ml. polročákov, na prehováranie ktorých som sa podujal zúčastniť takej to seansyˇ, aj keď som sa z prvu zúčastnil ako pozorovateľ - no odpovede na moje otázky boli skutočne pravdivé, a tak som pokračoval asi na 2-3 sedeniach, aj keď sa to u nás pokračovalo ďalej, už som sa na seansách nezúčastňoval. Seansy vždy trvali vo večerných hodinách, zatmené svetlo, všetci v kruhu a prsty na pohári..
Jedno meno však musím podotknúť, aj keď je to pre tu osobu nepríjemné : ml. polročák Rener, (radšej nehovorím podrobnosti - to môžu z r.89/1)
on chcel silou mocou z tej vojenčiny výtlcť kapitál a tak sa aj snažil, na seansách sa zúčastňoval noc čo noc, a na púoslednej na ktorej som bol, už len ako pozorovateľ, sa pýtal ducha na nejaký blízky poklad, na čo mu duch z radosťou odpovedal : mierky, parametre, vzdialenosti - a to všetko sa písalo na papier (najprv to boli skladačky abecedy). postup bol: meno ducha - vždy to znelo nejako zvláštne a smiešne a nakoniec či si za odpoveďe niečo želá - odpoveďe boli vždy smiešne : ktoré sa nikdy nevyplnili.. No horor Renéra len čakal, keď po seansy si žiadal osobne jeho..
 
Re: Duchovia na Cetvinách
Santus | 7.8.2011 17:09 | id 34694 | nahlásit

Poklad Renér aspoň počas môjho pobytu na Cetvinách nikdy nevykopal, no pamätám si polnoc po tej seanse, bol bledý a ako bez duše a cieľa pobehoval po našej chodbe vyhrážajúc že ho nikdy nedostanú..! Nakoniec sa rozhodol, že zmluvu z diablom (papier na ktorý sa písali poznámky zničí)!
A tak pred polovicou roty verejne priamo o polnoci podpálil 2-3 strany poznámok, zakričiac že ho diabli nikdy nedostanú !
No nemal pravdu, ďalej prichádzal na rôzne spôsoby ako získať aký taký úžitok, a keď sa už otvorili hranice kropáčom vysekával zo stien kostola tehly a predával ich 1 ks za 20 mariek, a neci v tom čase prichádzali ako na slepačom bežiacom páse (na tehlách bol pri tom vypálený znak - neviem či už s názvom kostola, alebo tehliara). Ďalej priamo na demarkačke asi 2 km od Pohoří vyvieral prameň vody,bolo to už na rakúskom území, maličká obhospodarována studienka, prikrytá altánkom a vôkol lavičky, priamo pri žriedle bol pekný sklenený pohár, z ktorého pili všetci pocestní, dokonca aj my, pohraničníci - no v jeden deň sa pohár objavil na jeho izbe. Počul som, že dokonca prešiel malšu a vtrielil do 1 chalupy za čiarov so samopalom a ponúkal na predaj svoju brigadírku, ktorú z trhol z hlavy (ak sa dobre pamätám získal za ňu 100 šilingov). Dalo by sa ešte viac rozprávať, no kto by si to všetko pamätal...
 
Re: Re:Pro Santuse.
Jirka | 8.8.2011 19:00 | id 34741 | nahlásit

Když je to všechno Santus pravda,tak se to tam po revoluci pěkně zvrhlo a Renér byl zralý do blázince.Apropo za nás měl přes noc vždy jeden furťák službu na rotě,DDR anebo tzv.hotovost v případě,že DDR sloužil poddůstojník záklaďák.
 
Re: Re: Re:Pro Santuse.
Santus | 9.8.2011 09:51 | id 34763 | nahlásit

no, furťák by mal byť, no ešte pred revolúciou po 16.00, odchádzali furťáci domou, skutočne len veľmi málo sa na rote zdržiavali a tak na rote vládli len mazáci... a čo sa týka Renéra.. zbytočné slová..
 
Re: Re: Re: Re:Pro Santuse.
Maťo | 9.8.2011 20:48 | id 34794 | nahlásit

Ja som nastupoval na rotu PS tesne po revolúcii a DDR slúžili poddôstojníci - záklaďáci, ale sporadicky aj furťáci hlavne počas víkendov. Santus máš pravdu u nás to bolo podobne , že mazáci mali voľnú ruku. Šikanovalo sa aj u nás ale nebolo to až také brutálne že by sa to nedalo vydržať. Bolo po revolúcii a myslím že ten režim už bol všade voľnejší.
 
pre Maťa.
Santus | 10.8.2011 09:32 | id 34816 | nahlásit

som rád, že už ten šikan za tvojho pobytu u PS nebol brutálny, asi jeden z dôvodov bol ten že Cetviny boli za drátami, skôr to bolo také väzenie a staršie ročníky : kápovia.. Otvorením hraníc sa už aj otvárali vzťahy medzi ročníkmi ..
Zde již nelze dále reagovat
 
Re: Duchovia na Cetvinách
Tomáš Vavrečka | 9.8.2011 17:39 | id 34780 | nahlásit

To co píše Santus je pravda sám sem se zučasnoval seancí taky bych mohl povídat co se přesně dělo na seancích když Santus nebyl přítomen.Ti odvážnější co nemněli strach každý večer vyvolat ducha at satana nebo někoho jiného, dokonce jsem u toho jak jsme dali povel duchovi aby rozeštěkal psy v kotcích a tak se stalo.Nebo jsme jdnoho večera chtěli utopit satana pod skleničkou třepala se sklenička jak pominutá a tak jsme stím rači přestali.To ještě zapomněl na tu scénu na špaku jak se mladas odpráskl.Nebo na babu co sejmula 2 vojákůn hlavy kosou.
foto č. 29
HoNzA | 6.8.2011 09:43 | id 34644 | nahlásit

No koukám na tu fotku a vidím sebe v přijímači! No to je fakt bomba. A k tomu ještě všechna ta jména, která se mi za 20 let vykouřila z hlavy. Máš teda paměť. Já jsem šel na Kámen a se mnou Marian Mráz, který nakonec skončil jako kotelník. Pak k nám přišel z psovodské PŠ Jano Kovalík, který dělal kundoše. Později k nám za trest převeleli našeho bývalého VD Cvengroše. Původně zůstal v Suchdole, ale měl nějaký průšvih. Já jsem to "dotáhnul" na staršího psovoda. Zdraví tě Honza Dupal.
 
Re: foto č. 29
Santus | 6.8.2011 14:36 | id 34652 | nahlásit

Ahoj Honza,
skutočne si ťa pamätám, aj keď detaily si musím dlhšie vybavovať v pamäti. To , že idem na Cetviny som sa dozvedel na poslednú chvíľu, kontráš - major Novák mi to nepovedal, aj keď niektorím to oznamoval (vlastne by som s tým aj tak nič neurobil) a tak sme si do V3S posadali z našej čaty : Marek Červenka - robil veldra, Radek Mihola bol tak tiež starší psovod, Míra Padalík - psovod, Radek Půža prišiel k nám z PŠ - bol kundoš, Peter Vintrlík - pátrač.
V našej 3 čate sme boli správna parta a často odznievali vtipné hlášky napriek tomu, že prijímač bol zaťažujúci..
Drž sa.
pre Floriša - KP služby
Santus | 5.8.2011 13:53 | id 34621 | nahlásit

Ahoj Floriš,
pamätáš si aj ty na nočné úkazy,(alebo či si ich nezažil) ktoré sa diali v lete 89, najmä pri KP pravá strana - ožiarovalo to oblohu a dosť dlho, ako keby u susedov bolo vojenské cvičenie (červeno-žlté a iné farby svetelných efektov, ktoré sa tiahli oblohou, v šírke niekoľko 100 metrov), efekty boli bez zvuku.. V prvom rade som si myslel, že je to vojenské cvičenie. A tak som volal na rotu, že asi poblízku môžu mať cvičenie rakúski vojaci. Hlásil som to Sádovskému, on na to, že nič sa nedeje, aby som len šľapal KP ďalej, asi to už poznal.. V ďalších službách sa to opakovalo, bolo to ohromujúce, no už som tomu nevenoval pozornosť a zabudol som na to, až v nejakom 95 roku som uvidel jednú časť Pobrežnej hliadky s Dávidom Haselhofom, kde tie to efekty boli totožné..
 
Polární zář.
Vlasta | 5.8.2011 14:29 | id 34624 | nahlásit

Ahoj Santus.Tak tohle to,cos viděl v létě 89 na noční obloze byla polární zář.Astrologové o tom psali i v novinách.
 
Re: Polární zář.
Santus | 5.8.2011 16:19 | id 34627 | nahlásit

Ahoj Vlasta,
skutočne, mohlo to byť tak, neprijal som tézu filmárov o UFO a na Cetvinách som to videl možno 5 až 6 krát a na Slovensku v 90 rokoch, už po odsledovaní spomínaného filmu asi 3x, no predsa to bola na 1 krát zvláštnosť, ktorej som sa aj zľakol..
 
Re: Re: Polární zář.
HoNzA | 6.8.2011 09:11 | id 34642 | nahlásit

Kamenský pes zdraví Cetvinský tygry. Na tyhle úkazy z léta 89 si pamatuju taky. Měli jsme zrovna výjezd poplachovky na naši levou stranu a čuměli jsme na to všichni jako telata a nevěděli co si o tom máme myslet :-)
 
Re: Re: Re: Polární zář.
Santus | 6.8.2011 14:44 | id 34654 | nahlásit

Zdravím Kamenských psov,
tak ďalší ktorí to môžu potvrdiť, ja som to potom na rote nerozširoval, aby nepozerali na mňa ako na blázna, ani ďalší člen hliadky, no keď sa to opakovalo, skutočne som si to už nevšímal..
ahoj, Cetvinský tiger
Povinnosti VH
Santus | 30.7.2011 16:04 | id 34348 | nahlásit

Na dotazy, ktoré som mal, či si pamätám použitie zbrane, tak je to v našom portáli(vojensko - rôzne, v sekcii dokumenty, je to druhé foto), no odprezentujem povinnosti veliteľa hliadky, otázky ktoré som dostal v polovici apríla 1989, aby som vzal za seba zodpovednosť a za svojích členov hliadky (asi o mesiac na to som som dostal 3 na 3) tri dni podmienku na tri mesiace - no to je už iný príbeh. Skúška veliteľa hliadky pozostávalo ako vojak pozná svoj terén a všetky náležitosti, no ináč to bolo prevzatie zodpovednosti. Tu skúšku si pamätám ako keby som ju robil včera, trvala pol hod. u por. Klíchu a po jej skončení som si na schodoch "Barovej poskočil : už ma starí konečne nebudú buzerovať ! (predsa len ešte niečo ostalo).
Povinnosti Veliteľa hliadky:
-1., VH je povinný prevziať zbraň a strelivo od DR a špeciálnu techniku a prekontrolovať prevzatie výzbroje a výstroje.
-2., riadiť vybíjanie a nabíjanie zbraní a nedovoliť svojvoľnú manipuláciu zbrane počas služby.
-3., presné prevzatie bojového rozkazu, a dobrú organizáciu k ochrane ŠH v stanovenom úseku.
-4., dbať na súčinnosť signalizácie a dodržiavať stanovený hovorový poriadok, mať spojenie s rotou a susednými hliadkami a každé dôležité poznatky hlásiť na rotu.
-5,. pri zadržaní narušiteľa je VH povinný narušiteľa sputnať a urobiť osobnú prehliadku, podľa situácie volať na rotu a čakať na eskortnú hlidku, alebo podľa rozkazu priviezť narušiteľa na rotu sám.
-6., VH je povinný dbať na dodržiavanie maskovacieho poriadku.
-7., VH je povinný prideliť rozkaz členom hliadky a prehlbovať ich znalosti o úseku roty.
Pohraničnej hliadke je zakázané:
-1- prekračovať a viesť paľbu na územie susedného štátu.
-2 - Naväzovať rozhovor s osobami susedného štátu a s úradmi,okrem pozdravu
-3 - naväzovať hovory s miestnym obyvateľstvom.
Pokračovalo to aj ďalej, no už si nepamätám...
Cesta do Č.B.
Santus | 20.7.2011 16:58 | id 33982 | nahlásit

Bol som na Cetvinách cez 2 mesiace, keď mi ochorel Rival, pri jednom výcviku, keď sa "hral" s inými havkáčmi ho udrel náhubkom do ucha iný pes, mohol to byť Don, pes Karla Červinku, no boli tam aj iní havkovia. Na ľavom uchu sa mu vytvoril veľký pľuzgier.. a tak na druhý deň som s Rivalom mašíroval na brigádu do Č.B, kde sme mali veterinára. Do Kaplíc ma vzali naši UAZom, a odtiaľ autobusom do Č.B. Cesta prebehla rýchle a Rival sa držal dobre, keď som vystúpil na stanici pobrali sme sa obaja smer - centrum , pobrali.. skôr ma ťahal, ako keby len on poznal cestu.. Prvý semafor - to bol fór, ako čakáme na zelenú, všade plno ľudí.. Rival je kľudný.. Zelená.. ľudia sa rozbehnú na zo všetkých strán aj Rival, oranžová, červená, Rival sa zasekol v strede cesty a pokrčil zadné nohy, ja ho ťahám a on nie a nie sa pohnúť, ľudia sú už na oboch stranách cesty a autá nás obchádzajú.. To bola tá najdlhšia psia potreba akú som kedy zažil. Rival sa pohol až bola ďalšia zelená..
 
Re: Cesta do Č.B.
Santus | 22.7.2011 13:56 | id 34063 | nahlásit

..veselý Rival po potrebe ma ťahal po námesti v Č.B, hoci som mesto nepoznal a ani Rival, nechal som sa sprva viesť aby som bol čo najďalej od inkriminovaného miesta, celý červený (nebodaj by ma niekto poznal !) :-), až po pol hodine som sa spýtal ako sa dostanem do PS kasárne.. a tak som sa musel otočiť a vrátiť sa námestím na druhú stranu (ešte som sa obhliadal či ma niekto nespozná).. Po 2 hodinách som sa dostal na brigádu, kde som sa stretol s Tomášom Vavrečkom, ktorý tam bol so svojím psom Bobešom, jeho pes bol tiež chorý, no už sa nepamätám čo mu bolo. Ošetrovateľ Rivalovi narezal pľuzgier na uchu a rozhodol,že Rival ostane na brigáde na zotavenie a ja sa môžem vrátiť na Cetviny.
Tomáš ma ešte zdržal v kotcoch, už tam bol asi týždeň a samému mu tam bola dlhá doba, a tak som z kasárne vyštartoval o niečo neskôr. Tak sa stalo, že som zmeškal posledný spoj do Malont .. Bude prekrytie ŠH ? Vyženú chlapcov do zimy, aby som nebodaj neprešiel SiS ?
To by bola smola ..
 
Re: Re: Cesta do Č.B.
Santus | 27.7.2011 17:35 | id 34256 | nahlásit

Musím pripomenúť, že v ten deň, som prešiel v Č.B. okolo sochy Lenina asi 3x. Večer keď sa stmievalo, som prechádzal zo žel. stanice na autobusovú, no nič už nešlo tak skoro, najmä do Malont, a do Kaplíc až o 2 hod. Na žel. stanici bolo ohromne veľa ľudí, a tak nevediac čo mám robiť (zvlášť keď som nevedel žiadné tel. čísla - ako sup (starí u nás tak volali nováčikov, nielen psov), neskúsený, nevedel som sa skontaktovať nikde ! Rozhodol som sa ísť na stanici na pivo do krčmy, kde ma oslovil mladík v civile, ktorý sa ma začal spovedať, dozvedel som sa že je pátrač a môj st. polročák. Neviem jeho meno, no veľmi mi pomohol, u VB obvolal brigádu, prápor, rotu a vybavil mi cestu autobusom do Kaplíc, kde som mal spať. Skutočne ma už asi o 20.00, čakal v Kapliciach ďalší pátrač, ktorý ma odprevadil na prápor, kde som prespal so svojím suprákom. (Zaujímavé je že som počas svojej odysei nenarazil na žiadného furťáka, a všetko riešili len záklaďaci.) Ráno som vyrazil pešo smer Malonty, aj tu v Kapliciach som trocha poblúdil a do miesto Malont som sa vybral na Benešov, keď som prešiel asi 2 km. tak ma civili vrátili na správnu cestu, že sa musím vrátiť a odbočiť... V tú chvíľu mi prišiel na um Josef Švejk, ibaže on šiel pešo do Č.B. z Benešova - nejaká hlúpa irónia..
Prešiel som Malonty, ba aj Bělu a už som bol takmer na Tuberáku, keď u mňa zastal UAZ, (plný mazákov a jedného polročáka K.Červinku), ktorý vraj šiel po mňa (bola už 13.hod.), no nešli sme zasa na rotu, ale zas do Malont, kde čakalo na Červinku dievča, (neviem, či sme ich neodviezli až do Kaplíc - starí mi prikázali na to zabudnúť.)..
Aby som sa až tak veľmi neulieval, čakalo ma po rozkaze ľavé K.P. (aj bez Rivala) ...
 
Re: Re: Cesta do Č.B.
Tomáš Vavrečka | 9.8.2011 17:51 | id 34783 | nahlásit

Co se týče psa Bobeše ?? Zdhnul ze stopy a zaběhl se za liškou já ho chtěl potrestat jak jsme to dělali přidusit na obojku přes rameno ale on se nedal a vyjel po mně ,no já se nasral a jebnul sem sním o zem špatně dopadl a zlomil si nohu , byl to pes od velitele roty (Dušan Klícha) a ten mi rozkázal at mu tu nohu sešrubují no a tak potom sem ho učil chodit a stejně to bylo k ničemu vyfasoval jsem nového psa a tím byl Birk a taky jsem si ho odvezl domů
 
Re: Re: Re: Cesta do Č.B.
Jozef Jakubík | 9.8.2011 18:18 | id 34786 | nahlásit

Ahoj Tomáš, neviem či si bol ten správny človek na psovoda, keď si sa správal ku tomu psovi ako tyran, až si mu zlomil nohu, zrejme Ťa to neučil Váš kynológ roty ? Až to bude čítať bývalý VR Klicha bude Ťa spomínať ako prinajmenšom ako primitíva...
Zamysli sa nad sebou či si to mal uverejniť...
 
Re: pre Jozefa
Maťo | 9.8.2011 21:01 | id 34795 | nahlásit

Myslím že by teraz už nemal byť problém že to chalan uverejnil sú to už roky...... za zamyslenie ale stojí či pes pochopil za čo bol potrestaný. Z logického hľadiska pes to vnímal tak, že bol vlastne potrestaný za to, že prišiel k svojmu pánovi, nechápal súvislosti ale bitku si spojil so svojím príchodom k pánovi. U nás sa tento spôsob trestu psa ( zdvihnutie psa za obojok do výšky, prudké trhnutie k zemi a pritlačenie ) využíval vtedy keď pes mal tendenciu byť dominantný a neochotu podriadiť sa. Potom nasledovala poslušnosť a poradovka. Pes si potom uvedomil kde je jeho miesto
 
Re: Re: pre Maťa
Jozef Jakubík | 10.8.2011 03:11 | id 34810 | nahlásit

Ja som mu vyčítal Vavrečkovi, že tomu psovi zlomil nohu Maťo...
Dúfam, že mi uznáš, že to nebolo normálne.
Zlomená noha u psa je totálna likvidácia psa, kde nasledovalo utratenie u PS v tom čase.
Zde již nelze dále reagovat
 
Re: Re: pre Jozefa
Hanka | 1.10.2011 13:08 | id 36616 | nahlásit

co to je za blbost, psa nemusíte vůbec takhle trestat, pokud to s nim umíte, není třeba vůbec takových násilných kroků, jestli je dominantní je jedině dobře, koukněte na lidi, u nich je to milionkrát horší, a taky Vás škubou za vodítko????? To, co popisujete, udělat Vám ztrhnu Vám vaz, a už tu nepíšete takový hovadiny. Pejsky chováme pro policejní výcvik, a každý se dá zvládnout, jen to musíte umět, a sbíráme medaile po celém světě, a stačí na psa jen pokyny rukou, nebo grimasy, musíte jen vědět, jak na ně, a to je velké umění,
Zde již nelze dále reagovat
 
Re: Re: Re: Cesta do Č.B.
Hanka | 1.10.2011 13:01 | id 36615 | nahlásit

no teda, chudák pes, můj muž byl taky ps, ale takhle pejsky netýral, nedivim se, že vyjel, já bych Vám ukousla hlavu, říká se, že kdo nemá rád zvířata nemá rád lidi, tam to bylo a je pořád zváštní, lidi se tam udávali, obzvlášť za komunistů, a měli vše, bydlení, bydlíme taky na samotě, ale jsou tu lidi milionkrát lepší, jeli jsme tam na kolech, ale tam skončil svět, vypitý mozky, tlustý přežraný, líný lidi, prostě hnus, tak nám berou v cizině, podle téhle sorty pablbů, nevzdělanců, budte rádi, že tam nejste, je to tam horší, muž byl v šoku, co tam viděl, co tam bydlí, to jste museli mít žaludky, jestli máte pejska, doufám, že mu neubližujete,
 
Re: Re: Re: Re:Pro Hanku.
Vojta | 1.10.2011 13:40 | id 36619 | nahlásit

Nějak nerozumím o kom to píšete,kdy a kde bydleli anebo bydlí lidi o kterých tak ošklivě píšete?
 
Re: Re: Re: Re: Re:Pro Hanku.
Jozef Jakubík | 1.10.2011 15:06 | id 36624 | nahlásit

Ahoj Vojto patrí to Tomášovi Vavrečkovi, ktorý tu dal príspevek čo praštil ze psem, až mu zlomil nohu... vztahuje se na rPS Cetviny...
Zde již nelze dále reagovat
 
Re: Re: Re: Cesta do Č.B.
Bony ridic 81-83 | 1.10.2011 20:27 | id 36629 | nahlásit

Je mi tě,líto!Nezasloužíš ani vykání!Buď rád,že jsem ti tehdá nebyl poblíž!Cos to udělal!!!A proč to tu píšeš?
!Máš děti?Měli by tě mít pod lupou!A ještě dnes by tě měli potrestat za vědomé odsouzení psa na smrt!
Pripomienka k Langimu
Santus | 16.7.2011 15:03 | id 33815 | nahlásit

Floriš,
ten prípad prečo začal slúžiť Langi pomocníka DDR je usmievavý : Keď slúžil bedňu Langer, stále sa pri dvihnutí telefónu ozýval :" Derick, prosím." a k tomu ani nevedel kto je na druhej strane pojítka..
To prevelenie na zbrojárku, hoci nemal pridelenú služobnú zbraň bol (ak sa dobre pamätám) dôvod, že v našom teréne bol v niektorý deň nejaký funkcionár z práporu, alebo brigády (to už neviem) a pojítkom sa ozval na rotu (v tom čase mnohí z gúm nosili pojítka a mohli sa napojiť na sieť, ba aj počúvať rozhovor medzi hliadkov a ústredňou) , a Langi sa ozval : "Derick".. Bola z toho nejaká menšia mela, no čo už mohli dať Langimu za trest ? a tak Langimu dali kľúče od zbrojárky.. Bedňu už začal slúžiť z môjho čísla Marián Baran..
 
Re: Pripomienka k Langimu
Kubo | 16.7.2011 22:04 | id 33829 | nahlásit

Ahoj Marián.Čo sa týka Langiho by sa mohlo povedať,že ho tým PDR,spravili capa záhradníkom,ale on mal ozaj,už aj tým predstavovaním na bedne pod menom Derick veľký zmysel pre humor.Keď som mal DR,tak som chodil fajčiť vedľa hl.vchodu k oknu bednistu.On veľa krát otvoril okno a hodili sme pri cigaretke debatu.Rozprával mi rôzne humorné zážitky.Keď slúžili operákov záklaďáci,tak to bednisti mali trochu voľnejšie,mohli si niečo prečítať,či lúštiť krížovku.Myslím,že pochádzal z nejakej obce zo Slovenského raja.Humor ho neopúšťal ani vtedy,keď mu popálilo tvár a vlasy v kotolni,keď chodil asi mesiac po rote ako Niki Lauda.On bol zvláštny prípad,zbraň mu odobrali po nejakej udalosti,keď mal stojku na špaku na J.Vsi,no nechali ho na Cetvinách slúžiť služby na rote bez zbrane.Neviem čo sa tam presne stalo,vtedy bol asi ešte nováčik.Zdravím.
 
Re: Re: Pripomienka k Langimu
Santus | 17.7.2011 07:12 | id 33832 | nahlásit

Ahoj Floriš,
nemusel byť 1 dôvod, ale mohlo ich byť viac prečo Langimu odobrali zbraň, to by mohol vysvetliť on, alebo z vášho ročníka chlapci, ktorí s ním prišli na rotu. Nebudem rozoberať možnosti prečo to tak bolo, no najviac pravdepodobne to bol nejaký neopatrný výstrel, (dôvodom mohla byť aj šikana a on si povedal dosť !).. Ako si už vyššie písal na Cetvinách bola bola rozšírená šikana, z tvojho ročníka boli totálne spadnutí na hlavu dvaja, traja chlapci a potom niektorí zo starších polročákov, v našom ročníku sa o nich hovorilo, že keď boli mladí tak ich starí šikanovali jedná báseň..
Langi bol správny mazák, zväčša sme pri ňom len vynášali popol z kotolne, no on bol vždy viac zamazaný od popola ako my, asi sa snažil popolom zamaskovať svoju popálenú tvár..
(Apropo Floriš - spomínaš si na spolužiaka Záhradnika ?)
 
Re: Re: Re:Pre Santusa.
Kubo | 17.7.2011 22:50 | id 33862 | nahlásit

Tak to si ma Marián prekvapil.lebo spolužiaka menom Záhradník som mal štyri roky na učňovke.Volal sa Pišta a pochádzal z Lemešian.Som zvedavý odkiaľ ty ho poznáš.Priznám sa,že ja som ho nevidel už asi 24 rokov,no odkedy sme zmaturovali.Už ma raz tak niekto prekvapil ešte na Cetvinách,že poznal môjho spolužiaka.Bol to tvoj ročník a volal sa Kondula a bol z Ružomberka.Čo sa týka tvojich bývalých mazákov,tak predpokladám,že ako mladí psovodi ste asi museli robiť nejaké práce za nich v kotcoch.Preto možno máš na nich ťažké srdce.Zdravím.
 
Re: Re: Re: Re:Pre Santusa.
Santus | 18.7.2011 07:27 | id 33867 | nahlásit

Ahoj Floriš,
práve naopak, na psovodov nemôžem povedať krivé slovo, a práca v kotcoch bola relaxačná, nemusel som byť na rote. Kondulu som poznal, myslím že sa volal Henrich, bol futbalista, narukoval v lete 88 , tak že nepatril ani k mojim polročákom ani k nám a tak sa snažil zaradiť k menšiemu číslu...
Pišta pracuje so mnou, na mail ti môžem napísať podrobnosti, ahoj
Operák - pre Floriša
Santus | 12.7.2011 07:02 | id 33604 | nahlásit

Ahoj Floriš,
samo, že ten Operák, ten tajný, ktorý bol cestou z roty smerom na Janovku, bol ešte v tom čase tajný a vedeli o tom len spojári, ktorí držali jazyk za zubami..
V tom operáku stále vaše číslo vegetilo, TH hliadka.. keď odišiel váš ročník už tam psovodi veľmi nechodili na výcvik, alebo skôr ja som tam nechodil.. Tá posledná rozlúčka , tam bola skutočne posledná, Sis už vtedy nebola a tak sme sa niektorí nad ránom vybrali peši na rotu, iní ešte tam spali..
Pre Floriša
Santus | 10.7.2011 16:15 | id 33503 | nahlásit

Ahoj Floriš,
spomínaš si ešte na ten rapčavý zvuk, ktorý bolo dlho počuť a nič nebolo vidieť, často sa ozýval údolím Janovky ? Po dlhšom čase sa objavil maličký mužík na starom pionieri, ktorý hrmotal na kilometre od Bělé a na ňom Petko Angelov. Niekedy v januári, februári 89 na rozkaze VR oznámil, že mu Petko povedal, že bol by vydlami prešpikoval 2 pohraničníkov, ktorí boli v senníku zahrabaní v sene a spali tam cez službu, keď nepočuli jeho príchod a prehádzanie sena z kopy na kopu.. že trielili zo senníka div si nohy nepolámali..
 
Petko Angelov.
Kubo | 10.7.2011 17:30 | id 33509 | nahlásit

Ahoj Marián.Kto by nepoznal Petka a jeho jawu 250.Každú chvíľu sa zjavil ako prízrak na Janovke na motorke čiernej farby alebo v zimných mesiacoch na starej Oktávií,myslím že modrej farby.To priezvisko Angelov som už nepamätal.Ja som mu nikdy nerozumel čo hovorí.Bol asi rumun a hovoril zlátanou rečou rumunsko-česko-slovenskou.Bol tmavšej pleti a večne neoholený obličaj.Chodil do kravínov na Janovke,ale sme ho aj prepúšťali za dráty do kravína medzi Janovkou a Cetvinami.Volalo sa to tam seník,bola tam taká stará budova aj kravín.Pamätáš si aj na auto Klíchu,mal jasno červenú škodu 120?Sádovský bordovú škodu 105 so značkou CKB 19 89,my sme si to číslo prekladali Civil Kur...ky Blízko 1989.Zdravím
 
Re: Petko Angelov.
Santus | 10.7.2011 18:17 | id 33511 | nahlásit

Červená 120, a bordová 105, keď sa tie to farby blížili, hneď sme vedeli kto v nich je. a echo sa posielalo ďalej, buď pojítkom, alebo vysielačkou. Niekoľko krát som zažil, že mal Klícha vysielačku u seba a ešte vo vysielačke z**dal toho , kto posielal echo ďalej. Naproti tomu, keď sme v UAZe išli sním, sám dával príkaz vodičovi nech zabliká svetlami proti idúcemu UAZu, ako že nie je žiadna guma v aute, a potom sa im škeril do okna..
Ja som zas počul, že Petko bol Bulhar, aj priezvisko tomu mohlo nasvedčovať, vždy keď sme ho postretli, tak sa nám zlepšila nálada : Aspoň nejaký normálny civil :-), kde široko ďaleko bolo všetko zelené !
 
Re: Re: Petko Angelov.
Kubo | 10.7.2011 18:40 | id 33512 | nahlásit

Pamätáš si na leto 89,keď sme vyfasovali na nosenie do služby k bundoške také zeleno-hnedé čapice so šiltom podobné tým maskáčovým?Po vyfasovaní som na druhý deň ráno mal prepúšťanie na Leopoldove.Keď prišiel prvý nákladniak,tak šofér myslel,že to otočí,lebo si myslel,že prišiel na poľské hranice.Bola to obrovská zmena oproti klasickým brigadirkam.Tá nová čapica bola ľahšia no úplne menila náš celkový vzhľad.Ten Petko Angelov mohol byť aj bulhar.A ešte čo si minule spomínal,nevolali sme džipsiho ppor.Žváčka?Na školu odišiel aj nrtm.Svatoň niekedy koncom zimy v marci 89.Ten býval v Bělé oproti kapličke.
 
Re: Re: Re: Petko Angelov.
Santus | 11.7.2011 07:04 | id 33532 | nahlásit

Hej, bol to on, keď sme mali rozlúčku nášho čísla, asi týždeň pred civilom, celý náš ročník mal na Operáku rozlúčku (sud pifka, tvrdý chlast - pár fliaš, pri taboráku a plno žrádla, že sme už z ničoho nič nevládali). Boli tam aj naši velitelia : nadp. Klícha, Svatoň už bol tiež ako podp. na našej rote, a prišiel sa k nám rozlúčiť už aj Džipsy - no už ako civil, rozprával nám, že si otvoril živnosť a podniká v stavebníctve, pri tom posedení, ktoré trvalo celú noc, mu náš ročník oznámil čo sa stalo s jeho psom ..
K tej čiapočke, na rozkaze keď Sáďa (zdá sa mi , že on , vydal rozkaz nosenia tej čapice), niektorí pohraničníci šmarili brigadírku na zem, pred Sáďom si to mohli dovoliť a prvý bol Masár.
Krátko pred civilom sa upratovala rota a mladší polročák tú novú čapicu našiel, nechal si ju ako suvenír, zdá sa mi že sa tá čiapka nenosila ani mesiac..
 
Re: Re: Re: Re: Operák.
kubo | 11.7.2011 22:17 | id 33593 | nahlásit

Marián ten operák myslíš operný bod,kde sa išlo po bojovom poplachu?Bol to ten lesík s bunkrom medzi rybníkom a kapličkou na Janovke?Ahoj.
Zde již nelze dále reagovat
pre Jozefa Jakubika
Santus | 9.7.2011 08:40 | id 33451 | nahlásit

Ahoj Jozef,
reagujem na tvoj komentár, veľmi sa hanbím, že som mal takého kolegu psovoda, no ako som už povedal nebol som svedkom utýrania psa, a tak sa mi to zdalo neuveriteľné, zvlášť keď po všetkých stránkach mal J.S. všetky klady a nepamätám si, že by niekoho (či už z nášho ročníka) aj šikanoval, (možno sa niekto ozve a vyvráti to..). Ak sa to nedalo zastaviť priamo, môžem povedať pri tom zločine, bonzovanie na našej rote nemalo zelenú.. a boli tu velitelia, ktorí mohli lepšie zhodnotiť úhyn psa a keď uverili tvrdeniam J.S. ?
Dotyčný už mal svoj čistý štít zašpinený a tak sme sa aj naň dívali, už nikdy nebol to čo predtým...
 
Re: pre Santusa
Jaroslav | 9.7.2011 11:53 | id 33453 | nahlásit

Bývalý pohraničiar Santus, Ty v takomto prípade hovoríš o "bonzovaní"? Keď som čítal Tvoje doterajšie príspevky mal som o Tebe inú mienku....
 
Re: Re: pre Jaroslava
Pavel | 9.7.2011 12:15 | id 33454 | nahlásit

Je dobře,že Santus si to nenechal pro sebe a zveřejnil to utýrání. Ať se ten dotyčný stydí za svůj zlý skutek.Zdravím.
 
Re: Re: Re: pre Pavla
Jaroslav | 9.7.2011 14:51 | id 33458 | nahlásit

Súhlasím s Tebou Pavle, ale ten gauner mal pikať už vtedy! Samozrejme Santus za to nemôže, vie to len z rozprávania.
 
Re: Re: Re: Re: pre Pavla
Santus | 9.7.2011 16:03 | id 33461 | nahlásit

Myslím si, že aj také prípady treba zverejniť.. Nebolo všetko medzi pohraničníkmi ružové a priateľstvo až za hrob..
Mnohé situácie riešilo postavenie čísla, čím menšie číslo do civilu tým viac vymožeností a domýšľavosť že sú na úrovni VR. Prečo sa mnohí pohraničníci nehlásia na naších stránkach prezývkov alebo menom, no sledujú naše príspevky, nechajú sa oslovovať : Rovesník, alebo podobne ?
Chcem ešte povedať, že 19 roční chlapci veľmi skoro vstúpili do života dospelých a prevzali zodpovednosť nie len za svoj život..
Ani na hraniciach neboli všetci hrdinovia..
 
Re: Re: Re: pre Jaroslava
Tomáš Vavrečka | 9.8.2011 17:59 | id 34784 | nahlásit

Když tak se bavíte o psovi který byl utýrán ,ví vůbec někdo jak se to stalo ja vím jak to bylo a kdo to byl .Typne si někdo kolikrát přeskočil bariéru a proč ji musel přeskakovat.Co bylo heslo furtáku ohledně psů.
 
Re: pre Jozefa Jakubika
Fero | 31.12.2011 05:39 | id 39985 | nahlásit

Myslíš Jana Svobodu z Frýdlantu nad Ostravicí ? Nebyl to jen mizerný psovod ale i bonzák a provokátér.V každém čísle byl jeden. Za každou informaci ať už ze služby, nebo jen to co zaslechl mezi vojáky, předanou VR Klíchovi, následoval opušťák, přinejmenším vycházka. Na toho pacholka mám již dlouho políčeno...Boží mlýny melou pomalu, ale jistě!!!!
 
Re: Re: pre Jozefa Jakubika
rovesník | 31.12.2011 12:48 | id 40007 | nahlásit

Svoboda dělal svazáka na rotě.Takoví lidé jako on mněli různé funkce od svazáka až po pátrače.Hlavně zdraví do nového roku přeji vám všem!
Spomienky na Cetviny
Santus | 8.7.2011 11:28 | id 33406 | nahlásit

Tak ešte k tomu básnickému črevu na Cetvinách, od kapra H... som počul viac básničiek, no tá to bola tiež super :
Nad Cetvinama táhnou mraky,
tak jsem šel a natáhl jsem se taky,
vymakl mně Fúzo,
ta guma s dvoma hvězdama,
řekl mi : Ješte je nejak brzo !
Vem si bendžo s kýblama,
Na Barové teď smutně sedím
a blbě civím do kýblu,
bendžo jenom pod zdí leží,
vůbec se nemá k úklidu.
Z operačky otevřou se dveře,
Sáďa se nahne ven z dveří..
No to bendžo nepoleží
a udře Sáďu do hrbu..
jako zvíře zareval,
že jsem nechtěl - neuveří,
a hned na mně bonzoval !
Před KVR teď tiše stojím
a třesou se mi kolena,
vím co mně čeká, neobstojím..
basa bude odměna !
Tie verše boli pravdaže dlhšie, no snažil som sa ich parafrázovať..
 
Re: Spomienky na Cetviny
Kubo. | 8.7.2011 16:01 | id 33423 | nahlásit

Ahoj.Tak kapr Horký okrem maľovania skúšal aj básniť.Marián,keď si bol psovod tak hovorí ti niečo meno nprap.Matějka?
 
Re: Re: Spomienky na Cetviny
Santus | 8.7.2011 16:54 | id 33425 | nahlásit

Kto by zo psovodov nepoznal Matějku, aj mne našľapal stopu na SiS, hoci už bol za mňa asi 60-tnik, bežať vedel. Bol práporny kynológ. Najviac sa vyžíval na Jaro-letkách (to boli previerky psov)..
 
Re: Re: Re: Spomienky na Cetviny
Kubo | 8.7.2011 17:15 | id 33426 | nahlásit

Bol si už na Cetvinách,keď uhynul raz cez víkend pes?Myslím,že to bolo v jeseni 88.Tiež bol privolaný Matějka.Prišiel to vyšetriť a vzal si potom uhynutého psa so sebou.Už neviem čo to bol za pes a ani kto ho mal,ba ani čo sa mu stalo,Vraveli,že už bol dosť starý.Ahoj.
 
Re: Re: Re: Re: Spomienky na Cetviny
Santus | 8.7.2011 18:18 | id 33430 | nahlásit

Ahoj Floriš,
nie, nebol som, prišiel som až 15.01.89 .. Pamätáš si svojho mladšieho polročáka J. S..., nechcem ho menovať, bol predseda SZM, asi už ste boli v civile, (mohlo to byť asi október 89, možno september , nejak mi to nejde zaradiť) - mal pekného a najlepšieho psa na rote, ktorý bol v zálohe vel. brigády, skupiny P-2, vyletelo mi meno z pamäti. Toho psa mal ešte ako záklaďak, jeden náš veliteľ podporučík, ktorý niekedy v lete 89 odišiel, neviem či na inú rotu, alebo do školy (volali sme ho Džipsy - Gibson), tak ho J.S. utýral k smrti, nebol som toho svedkom, no chlapci čo boli v kotcoch o tom rozprávali, že sa ho nedalo zastaviť.. Pes na prvý krát vraj neuposlúchol jeho povel a za trest ho nechal skákať cez bariéru v pred, späť a tak dokola ,
vraj vydržal as 97,98 a vysílením uhynul. Nebolo žiadne vyšetrovanie, veď bol funkcionár SZM a svedkovia sa tiež neozvali..
Vidíš boli aj smutné prípady, no boli to len ojedinele , no sa stavali aj také to prípady .. Niektorí psovodi nemali žiadny vzťah k svojmu zverenému psovi, v prvom rade to mohli byť tí, ktorí už dostali vycvičeného psa a neprehĺbovali jeho znalosti, skôr len udržiavali jeho kondičku.
Ja som mal strašne veľa práce s Rivalom, no keď už finišoval celý výcvik a vedel takmer všetko,( stopy mi robil 2,5 hodinové ), koncom marca - začiatkom apríla mi ochorel a bol vyše mesiaca na brigáde, keď sa vrátil , tak už nevedel nič čo sa predtým naučil. Musel som ho znova učiť, čo už bolo ťažšie, zvlášť keď už psovodský výcvik môjho ročníka skončil a prišli služby.. No podarilo sa mi to, najprv N, potom H-1, pred civilom mi robil 3 hodinové stopy.
Ahoj..
 
Re: Re: Re: Re: Re: Spomienky na Cetviny
Kubo | 8.7.2011 19:15 | id 33431 | nahlásit

Myslím si Marián,že vy psovodi ste to spolu aj napr.so šoférmi mali na jednej strane zaujimavejšiu službu u PS,no na druhej strane to bola väčšia zodpovednosť oproti strelcom.Pre niekoho bola starosť o psa alebo vozidlo obohatením služby a záľubou,no pre niekoho možno príťažou.Niektorým preto z rôznych príčin niekedy rapli nervy.Vycvičiť psa alebo udržať ho dobre vycvičeného a v kondícií bola zodpovednosť a šikovnosť psovoda.Spomínam si na niektorých psovodov,že pri neposlušnosti psa to riešili tak,že ho oboma rukami zdrapili za srsť na chrbáte,zvihli nad hlavu a hodili o zem.Pes riadne zaskučal a stiahol chvost.Spomínam,že ste pri kotcoch mali kuchynku,kde ste varili ráno a večer psom žrádlo,zaujímalo by mňa čo ste im vtedy varili.Vždy nejaký psovod to mal na starosti.Dnes je v obchodoch plno všelijakých konzerv a granulí.Ten podporučík nebol náhodou Žváček,lebo Jelínek asi nebol záklaďák,prišiel ako mladý absolvent dôstojníckej školy.Ahoj.
Zde již nelze dále reagovat
 
Re: Re: Re: Re: Re: Spomienky na Cetviny
Jozef Jakubík | 8.7.2011 19:53 | id 33432 | nahlásit

Nedá mi nereagovať na to utýranie toho služobného psa tým funkcionárom roty SZM. Čo to bolo za človeka, keď toto dokázal. Aj po tých 20 rokoch by sa mal hanbiť za vykonaný skutok, a mal by byť pekne pomenovaný plným menom, zrejme musel mať sadistické vlohy. Ako i to dvíhanie psa za kožu a hádzanie o zem, to museli byť ozaj vymetené hlavy, keď toto robili, no musím dať otázku, kde boli spolubojovníci keď to vedeli a nezasiahli...
Bol to i nevhodný výber na funkciu psovoda, zrejme i chyba kynológa a funkcinárov roty.
Zde již nelze dále reagovat
 
Re: Re: Re: Re: Re: Spomienky na Cetviny
Hanka | 1.10.2011 13:17 | id 36617 | nahlásit

vážení, co tady píšete, tak vemte toho povedenýho, a ať Vám osobně ukáže, jak bude skákat přes překážky, doufám, že najde spravedlivý trest, je to prostě h***l, jestli to tomu pejskovi udělal, lidi jsou horší jak zvířata, měli by se moc a moc koukat, a učit od přírody, tohle mi udělat někdo na cvičáku, tak tam lítá sám, a ještě 100x navíc, ten neni normální ten člověk, toho bych u nás ráda viděla, ale radši, ať se ani neukazuje, dostal by po papuli,
Zde již nelze dále reagovat
 
Re: Re: Re: Re: Re: Spomienky na Cetviny
Hanka | 1.10.2011 13:21 | id 36618 | nahlásit

vážení, co tady píšete, tak vemte toho povedenýho, a ať Vám osobně ukáže, jak bude skákat přes překážky, doufám, že najde spravedlivý trest, je to prostě h***l, jestli to tomu pejskovi udělal, lidi jsou horší jak zvířata, měli by se moc a moc koukat, a učit od přírody, tohle mi udělat někdo na cvičáku, tak tam lítá sám, a ještě 100x navíc, ten neni normální ten člověk, toho bych u nás ráda viděla, ale radši, ať se ani neukazuje, dostal by po papuli,
Zde již nelze dále reagovat
Psovodi
Zdeněk Burdík pes Garo | 6.7.2011 18:54 | id 33327 | nahlásit

Nepleteš si Karla Čáslavského s Rušínem? Ten měl přece Nera. Jo a Komárci měli Efa a Chroma. AHOJ
 
Re: Psovodi
Santus | 6.7.2011 19:09 | id 33329 | nahlásit

Môže to byť, Čáslavsky mohla byť prezývka..
Ahoj
konec roty
Milan Pistulka | 6.7.2011 14:01 | id 33312 | nahlásit

Ahoj chlapi,
Tak to musím upřesnit,vojenskou přísahu jsem skládal
4.5 1991 v suchdole nad lužnicí,po přísaze nás
přeložili do Kaplice na výpomoc VB,tam jsem strašil asi pul roku,pak nás dali na cetviny.odchod do civilu
byl konec léta nebo podzim 92. Na rotě byli většinou kluci z moravy.jen asi 4 z čech
Tak zatim čau
 
Re: konec roty
Santus | 6.7.2011 14:40 | id 33314 | nahlásit

Ahoj Milan,
tak to sme sa už nevideli, Ak si zažil koniec roty, iste si už chodil do služby na demarkačku, ale nuda to určite nebola .. Môžeš napísať aké už boli tie posledné služby, myslím si , že už sa to dalo vydržať, ba aj častejšie doma..
Drž sa
Priestory, čísla :
Santus | 5.7.2011 15:16 | id 33263 | nahlásit

Spomínam si na tie to priestory, všetky som vedel na spamäť, ba aj pohybovať a vyznal som sa v teréne :
1 - hraničný medzník III/38
2 - Celňák
3 - Trojdomek, III/40
4 - Pomník Finančnej stráže,III/42 (až dotykom toho medzníka sa pohraničník stal Cetvinským tigrom)
5 - rozvod HM , IV/4
6 - Fuksuv mlýn, (taktiež priamo u ŠH)
7 - Sklípky, Lom (boli tam zbytky starej SiS)
8 - križovatka SAFARI
9 - HM III/47
10 - První prusek
11 - Čapica
12 - Ovčín
13 - Seník
14 - Tuberák
15 - Strelnica
16 - Dolní Přibráni
17 - KP - pravá strana
18 - KP - pravá strana - stred
19 - KP - ľavá strana
20 - KP - ľavá strana - stred
21 - Janová Ves
22 - Buldozerka
23 - Koňská cesta (z Bělé na Přibráni)
24 - Malšovna - Jednoty
25 - Križovatka - Rapotice
26 - Osada Bělá
27 - Stanovište Školka
28 - Bukovsko
29 - Malonty
30 - Meziřičí
31 - VS (naša rota)
32 - Debky (už si nespomínam kde to bolo)
33 - Leopoldov
34 - Stanovište 854,2
35 - Vrata : Uhlištský rybník (úsek SiS 38)
36 - Vrata u Vysokého napětí (úsek SiS 39)
37 - Vrata Uhlište- Píla (úsek SiS 41)
38 - Ulrichov (asi oproti úseku SiS 38)
39 - Radčice
40 - Pohoří na Šumavě
41 - Vrata 4 (kóta Javor)
42 - Horní Pŕibráni
43 - Pohorská Ves
 
Re: Priestory, čísla :
Santus | 5.7.2011 17:00 | id 33268 | nahlásit

Čo sa nedá zabudnúť, to sú volačky Sazky :
221 - poplachovka z roty
222 - (asi späť na Reginu - Regina bola rota)
223 - nácvik psovodov
224 - priestor Škôlka
225 - motoprieskum
226 - prieskum týku
227 - poplachovka 1 (z Dolního Pŕibráni)
232 - KP - pravá strana
233 - KP - ľavá strana
236 - Janova Ves
237 - Dolní Pŕibráni
238 - 854,2
239 - Leopoldov
240 - TH - spojári
254 - pátrač
270 - clona
914 - veliteľ 1. čaty
260 - veliteľ 2. čaty
280 - veliteľ 3. čaty
251 - DDR
318 - veliteľ roty
212 - náš pasák DT
kamzík - bol presun (na Reginu - na rotu, radšej bez pripomienok..)
 
Re: Re: Priestory, čísla :
rovesník | 5.7.2011 17:15 | id 33271 | nahlásit

Pamatuješ co znamenolo ,když jsi řekl slovo šakal do vysílačky?
 
Re: Re: Re: Priestory, čísla :
Pre Rovesník | 5.7.2011 18:14 | id 33274 | nahlásit

Slovo Šakal sme nepoužívali, asi to znelo príliš americky ...
 
Re: Re: Re: Re: Priestory, čísla :
rovesník | 6.7.2011 07:49 | id 33302 | nahlásit

Slovo šakal znamenalo proryv do zahraničí,narušitel zdrhnul,ale použití zbraně už nemužeš znát?Ja znám ,že bylo s výstrahou a bez výstrahy.Ahoj
 
Re: Re: Priestory, čísla :
Láďa | 5.7.2011 19:55 | id 33281 | nahlásit

To je neuvěřitelné,že si to všechno pamatuješ,čísla a prostory,volání po vysílačke atd.Nemáš ten sešit,kde to bylo napsané doma?Pamatuješ i šifrovanou řeč po vysílačke např.při zásahu na skrat na Sis.Co znamená když se do vysílačky řeklo želva nebo ondatra atd.Já si na to nemohu vzpomenout.Ahoj.
 
Re: Re: Re: Priestory, čísla :
Santus | 5.7.2011 20:20 | id 33285 | nahlásit

Ondatra je narušenie SiS a prenasledovanie cez SiS smerom na ŠH, želva : prenasledovanie do vnútrozemia. Vybavuje sa mi to matne, no môže to byť tak.. Skôr veľmi málo sme používali vysielačku, ak bol dosť silný signál, najviac sme vyslovovali regina - čiže presuny, a potom boli tie pojítka..
Ahoj
 
Re: Re: Priestory, čísla :
Kubo | 5.7.2011 22:45 | id 33293 | nahlásit

Ahoj Marián.Mne sa to zdá tiež neuveriteľné,že si to všetko pamätáš.Ja si spomínam akurát na volacie znaky po vysielačke Sáska: VR-318,D.Přib.237,DDR-251.Myslím,že 236 mal aj ZVP rovnaké s J.Vsou.Po telefóne to bola Bělucha.Čísla a priestory som tak podrobne nikdy všetky nevedel,len tie základné najčastejšie používané.Z hraničných pätníkov si spomínam na pätník finančnej stráže,čo bol poblíž toho kamenného mostíka.Pri demarkačke sme sa tam zastavili na dlhšie.pozreli sme si aj ten pomník toho padlého financa.Vy keď ste začali slúžiť po nežnej demarkačku častejšie,tak ste hran.pätníky museli poznať podrobnejšie.
Náš sviatok je 11.júla
sSantus | 5.7.2011 12:18 | id 33256 | nahlásit

chcem pripomenúť všetkým spolubojovníkom , že 11.júla je dňom PS
 
Re: Náš sviatok je 11.júla
Luboš | 5.7.2011 14:01 | id 33260 | nahlásit

POZVÁNKA
60. výročí přijetí zákona o ochraně státních hranic Československa
Na setkání ochránců státních hranic Československa, 15.bPS v Českých Budějovicích a všech, kdo vykonávali svou hraničářskou službu v Jižních Čechách, všech příznivců, kamarádů a jejich rodinných příslušníků, civilních zaměstnanců a pomocníků PS.
Setkání se koná 9. července 2011 od 14,00 hod. v přírodním areálu památníku Jana Žižky z Trocnova v Trocnově. O příjemnou zábavu se postarají pořadatelé a hudba pod vedením Slávy Čtveráčka. Občerstvení pro každého zajišťují služby přítele Miloslava Hrušky. Jestliže přijmete naše pozvání pak. zajisté organizátorům přispějete kulantní peněžní sumou 60 Kč, za což Vám předem děkují.
Na Vaší účast se těší pořadatelé JčKR KČP
 
Re: Re: Náš sviatok je 11.júla
Santus | 5.7.2011 14:41 | id 33262 | nahlásit

Ahoj Luboš, ozvi sa mi na mail
 
Re: Náš sviatok je 11.júla
rovesník | 5.7.2011 16:28 | id 33264 | nahlásit

V Leopoldově jsi byl ,když tam byla ta vzpoura věznů?Ahoj
 
Re: Re: Náš sviatok je 11.júla
SAntus | 5.7.2011 16:41 | id 33265 | nahlásit

Z Cetvin tam išla služba Taras - asi 6 ľudí, ja som mal vtedy 24 poplachovku, naši tam robili 5 koleso, tak že málo videli, málo počuli.
Ahoj
 
Vzpoura v Leopoldove.
Jirka | 5.7.2011 20:05 | id 33283 | nahlásit

Nechce se mi uvěřit,že Cetviňáci byli povoláni na pomoc při té vzpouře vězňů v Leopoldove v 90-tém roce.Vždyť to byla obrovská dálka.Poblíž bylo dost jiných kasáren.Ahoj.
 
Re: Vzpoura v Leopoldove.
Santus | 5.7.2011 20:35 | id 33286 | nahlásit

Ťažko sa mi odvráva, no PS-áci tam skutočne boli, stači si pozrieť archívne snímky. Nemám dôvod si vymýšľať, zvlášť keď som tvrdil, že ja osobne som tam nebol, no chlapci z Cetvin áno. V tedy som chcel byť hrdina a skoro sám som sa chcel prihlásiť, no rozum mi našepkal aby som nebol hlupák.. Na to nás na rote bolo zase málo a slúžili sme viac služieb. Neviem už či z každej roty PS išli chlapci, môžbyť ten TARAS, alebo len určitý počet z praporu.. Pri príchode naspäť , moji mladší polročáci (zdá sa mi , ako by len oni tam išli..), rozprávali že tam zväčša vykonávali len strážnu činnosť, gro prácu robili len jednotky MV.
Ahoj
 
Re: Re: Vzpoura v Leopoldove.
Bony ridic 81-83 | 12.10.2011 20:21 | id 36983 | nahlásit

Zdravím a velice cením Tvojí paměť a přístup ke službě!Mohu poslat zajímavé záběry s Leopoldova.Bony
Zde již nelze dále reagovat
 
Re: Vzpoura v Leopoldove.
Marián | 6.7.2011 18:50 | id 33326 | nahlásit

V tej dobe už začínali jednotlivé brigády PS vyčleňovať VZS na výpomoc pre Slovenskú republiku do priameho výkonu služby na vtedajšie oddelenia OŠH s Maďarskom, Ukrajinou a Poľskom a nejaká časť z týchto chlapcov bola aj vyčleňovaná k slovenským Obvodným oddeleniam Policajného zboru SR. Títo " československý" chlapci potom postupne odchádzali do zálohy a po rozdelení republiky tieto záležitosti prevzal Útvar vojsk HP / Bratislava ,/ ten už zreorganizoval vtedajšie posilové roty na akčné s tým, že vojaci už rukovali k tomuto útvaru. V Leopoldove určite PSáci BOLI, ako to už hore spomenul - niekde v 5 línii / ďaleko v okolí väznice /overené od jedného z veliteľov veliaceho PSákom v Leopoldove/ - a mohli to byť aj práve chlapci z Cetvín, na brigády sa odveľovali potrebné počty pre Slovensko práve z rôt PS.
 
Re: Vzpoura v Leopoldove.
Jiří - 15 rPS Smrčná | 7.7.2011 21:40 | id 33388 | nahlásit

Zdravím Cetvinské tygry :-)))
Jen k tomuto tématu : sloužil jsem na 15. rPS a této akce s kódovým označením "Slunečnice" jsem se osobně účastnil....
Nebylo to zase pro mne tak zábavné , jel jsem po 24 přímo z červené a vezl jsem véesku plnou lidí, zbraní a naložen byl i motocykl "350" ...
Bylo to se srazem v Suchdole, kde kolem druhé ráno se vyrazilo na přesun směr Leopoldov...
Nikdo nevěděl, co tam budeme dělat...
Nezapomenutelná cesta v koloně, velitel vozu chrápal, vzadu také celé osazenstvo....
Praporní zásobovací V3S měla poruchu po cestě, takže nebylo co žrát.
Po příjezdu ubytování v kasínu plným bigošů, kteří z nás byli úplně hotoví, zbraně jsme měli normálně se zásobníkem ve zbrani pověšený na bidle a kulomet se hodil pod postel....
Pak bratření s paragánama a klukama od URNa a hned šup pod zdi Leopoldova.
Nemůžu souhlasit s 5 lajnou, já osobně zalehl po příjezdu v té první a při prověrce od neznámého důstojníka PS jsem dostal rozkaz nedodržovat použití zbraně, rovnou, pokud by někdo slezl z těch kolmých zdí, tak se po nich mělo bez výstrahy střílet....
Pak noc na bidle a ráno zase zpět, nad věznicí kroužící vrtulník Mi - 8 , střelba z brokovnic a "58" do věznice, slzáky, bylo to jak ve válce...
Naštěstí nás nikdo nenahnal dovnitř, tam naběhla URNa a pak si tehdejší p. Burešová chrochtala, že tam nikdo nezemřel ... hahahaha...kecy !
Kluci od PS byli pouze v maskáčích, žádné rozlišení podle místa služby, jen paragáni si nenechali vzít své červené barety...
Nikdy nezapomenu na pochavalu, že zásah byl profesionální a nejvíc mne dodnes baví to, že nejvíc tam bylo vojáků PS, těch nenáviděných třídních nepřátel, kteří měli zachránit první velký průser tehdejší "demokratické" vlády....
Jo, jo život někdy tropí hlouposti :-))
Pak cesta zpět, získaná bedna slzáků od kluků z URNa a před Bystřicí jsem to předal svojí mladší půlce a ten vůl nás málem vyklopil hned do škarpy ...
Pak krásný volno a všichni kdo tam jeli dostali hned opušťák....
Zde již nelze dále reagovat
 
Re: Re: Re: Náš sviatok je 11.júla
Karolko | 28.7.2018 06:30 | id 130634 | nahlásit

SAntus, ty komunisticky zasran! Do Leopoldova jela plná V3S! kluků z Cetvin. Po návratu nás čekal Sádovský a nahnal nás dělat rajóny!
Rušenie signálky.
Kubo | 4.7.2011 17:05 | id 33217 | nahlásit

Ahoj Santus.To som ja Kubo(Floriš).Mňa by zaujímalo ako sa to postupne po revolúcií na Cetvinách menilo.Ktoré služby sa rušili,ktoré zasa pribudli,kedy sa asi signálka odpojila od signálu,nechali ste otvorené vráta kým sa nezbúrala,alebo ako to bolo.Ako sa správali furťáci,prijali ten fakt,alebo boli sklamaní z tých zmien.Asi ste ich už neoslovovali súdruhovia ale asi páni?Môžeš to v krátkosti opísať?Dokonca som počul,že pri rotných vrátach na J.Ves niekto otvoril bufet,kde predávali aj pivo?Povedal mi to ešte asi v roku 1990 môj krajan a tvoj rovesník Miro Polaček zo Širokého.Bol na Cetvinách kuchár.Zdravím.
 
Re: Rušenie signálky.
santus | 4.7.2011 18:12 | id 33221 | nahlásit

Ahoj Floriš, po revolúcii sa ešte dlho udržiaval starý režim, aj keď už nebolo toľko výjazdov a menší skrat na signálke sme riešili ešte asi v marci 90 na rozkaz veliteľa (asi Jelínka) len pohovorom, v apríli, alebo v máji sa už rušila SiS, čo bolo raz dva, potom už boli nejaké pomiešané hliadky improvizované, najmä na demarkačke, najčastejšie na Pohoří a civili už chodili aj k čiare, boli to také promenády zvedavých ľudí kde sa až môžu dostať. Vytvorili sa umelé stanovišťa, trebárs Smrek, pri demarkačke na Pohoří.. Zväčša UAZom si prišiel k demarkačke, niekedy sa UAz vrátil a ty si zaľahol pod strom a sledoval terén. Niekedy som slúžil cez noc sám, trebárs od 9 večer do 3 rána.. služby už boli improvizované zväčša od mája 90.
Od polovice decembra 89 už sme sa oslovovali páni. Páni vojaci, pán poručík, zvykli sme si rýchlo.
V apríli ešte bola SiS pod prúdom a posledný záchyt mal nad Janovkou Vavrečka, (moje číslo) iste si ho pamätáš ! Nejaký mladík preskočil na 17 drôty, myslím že Vavrečka dostal hodinky, no o týždeň na to už SiS bola vypnutá..
Ešte sa ozvem, pozdravujem Cetvinských tigrov,
Ahoj
 
Re: Re: Rušenie signálky.
santus | 4.7.2011 18:57 | id 33223 | nahlásit

Čo sa týka bufetu, to nebolo na Janovke, ale asi 100 metrov od našej roty smerom na Janovku, tam si náš welitel roty, vtedy už nadporučík Klícha, rozložil stan : mal na ponuku sortiment občerstvenia.. To piwko nášmu ročníku asi týždeň pred civilom daroval, keď sme na rozlúčku celý ročník prešiel V3S-kou po našom úseku, skutočne poslední supráci, ktorí zažili a spoznali ostrahu SH, chod a celý úsek nielen pred SiS, ale posledné mesiace aj za SiS..
Môžeš sa mi ozvať na mail : sandtmarian@gmail.com,
ahoj
 
Re: Re: Re: Rušenie signálky.
ERNY Šutka | 4.7.2011 20:46 | id 33228 | nahlásit

Zdar Tygři
Zdraví Vás Erny, hoši nesloužili jste náhodou s Milanem Pistulkou?Dělá se mnou v práci a byl taky poslední na Cetvinách než je zavřeli.Shání kamarády z ročníku.
Díky Erny
 
Re: Re: Re: Re: Rušenie signálky.
Santus | 5.7.2011 07:02 | id 33243 | nahlásit

Zdar Erny,
už som čítal komentár od Pistulky, skutočne sa mi nevybavuje v pamäti, náš ročník odchádzal 2.augusta, 2 mesiace pred riadnym odchodom, tak že mohol som byť jeho super, mohli sme sa vidieť len pár dní, to je veľmi málo na vylovenie si postáv v pamäti..
Zdravím všetkých tigrov
 
Re: Re: Re: Rušenie signálky.
Kubo 87/89 | 4.7.2011 21:17 | id 33232 | nahlásit

Díky Marián za podrobné vysvetlenie.Ja som si myslel,že ste to tam už koncom roka 89 otvorili,nech si ide kto chce a kedy chce na západ.Ono kto chcel ísť vtedy do Rakúska resp.Nemecka,tak už mohol ísť legálne na pas hran.priechodom.Takže ste to tam rušili postupne.Kde si som čítal,že rotu Cetviny opustil posledný pohraničiar až v roku 92 alebo 93.Už minule som si z tvojich fotografií spomenul okrem teba ešte na Vavrečku,no ďalších nejak nespoznávam.Ta rozlúčka s V3S-kou pred odchodom do civilu po celom úseku roty asi bola tradícia,mali sme to s Klíchom aj my.Takže VR začal vtedy asi s tým občerstvením podnikať.Takže nové služby ste mali demarkačku a strežení pri Pohoří a pod.služby.Jasné že ľudia boli zvedaví na Cetviny,Pohoří a Rakúsko,veď predtým to bolo zakázané pásmo za plotom.Signálku ste rušili na jar 90.Mali ste ju vyfotiť úsek po úseku,teraz by sme si to pozreli a spomínali na tu zadrátovanú pakárnu.Ono po odchode mazákov to už až taka pakárna nebola.Inak foto máš pekné.Chováš doma teraz nejakého psa,alebo po vojenčine si si povedal že stačilo?Na psa Dona a jeho psie maniére napr.pri jazde v úaze si spomínam aj ja.Neraz som vystúpil z uazu oslintaný pre jeho zvedavé čumenie cez predné sklo.Díky za mail,niekedy sa ozvem.Zdravím.
 
Re: Re: Re: Re: Rušenie signálky.
Maťo | 9.8.2011 21:37 | id 34798 | nahlásit

Kubo to som si myslel aj ja, že hranice sú otvorené nech si každý ide kam chce. Ja som SiS už nezažil. Ale slúžilo sa normálne ďalej, boli stanovištia, poctivo sme šlapali demarkačku. Furťáci chodievali na výkamy, spomínam si na jedného pacienta ktorí sa chodieval prechádzať s rodinou do hraničného pásma a sledoval ktorá hliadka si ho všimne.... Taktiež ako spomínal Santos všade davy zvedavcov aj u nás
reagujem na rovesníka
santus | 3.7.2011 17:27 | id 33171 | nahlásit

Rivala sam odovzdal svojemu mladému, meno mi vyletelo z hlavy, no po čase , teraz neviem či od Tysona - som sa dozvedel že ho zas dostal v Malontoch jeho pôvodny majiteľ, jazdil v tom čase na ARE, mal krátke priezvisko (neskôr si iste spomeniem)..
ahoj
Spomienky na Cetviny
Santus | 3.7.2011 08:49 | id 33146 | nahlásit

Prvý deň čo som došiel na rotu, som vo svojej prázdnej skrinke, ktorú som mal až do civilu našiel tú to básničku, ktorá mala asi novým ročníkom evokovať čo môžu na vojenčine očakávať. Posúďte sami :
Ráno, raníčko rota vstala,
plní polní si nachystala
,,Na cvičák jdete vojáci,
vy budete dnes chudáci !"
Vojáci hlavou ani nehnou,
jen tváře jim trocha blednou.
Na cvičák často takhle jít !
Musí to vúbec vlastne být ?
Řady se z místa pomaly hnou,
nohy se lámou v kolenou,
"plná polní," kdosi vzdech,
"ó, jak si težká na zádech."
Jenom co ušli třista kroku,
lopatky polní jdou jim z boku,
na líce padl temný stín..
"Nasadit masky ! Máte plyn !"
Mužstvo už masky nasadilo,
kroupej potu vypustilo,
každý chtěl filtr zase sejmout..
"Zelená k zemi ani nehnout !"
Tráva se láme pod těly,
jako by přeorat ji chtěli,
přes pole, blato, kaluží,
tělo se prý tím otuží.
"K zemi, vstyk, k zemi, vstát,
do brašen masky rychle dát !
Ku předu, k tomu potoku,
udědlejte dvacet přískoku !"
Zase k zemi, vstyk a klusem,
onuce se stávaj hnusem,
samopal - taková nevinná hračka
teď překáži a trocha mačká..
Na poli ztracená výstroj leží,
a přesto vojáci běží, běží,
na nohy si šlapají, na zem padají,
únavu na sobě znát ale nedají.
Procházka skončila, den se končí,
musíme vše napsat, hlava se nám točí..
Máme už večer, brzy pujdem spát,
abychom zítra svěží mohlí vstát.
Ať všichni vojáci co po nás přídou,
ví, že na vojne neztloustnou nudou ..
Na chvíľku čo som mal ten papier v rukách som sa pozastavil a rozmýšľaľ aké to bude, no pravda bola ešte horšia !
Zdravím všetkých Cetvinských tigrov.
 
Re: Spomienky na Cetviny
Broňa | 3.7.2011 12:44 | id 33159 | nahlásit

Nuže na Cetvinách sloužili také vojáci s básnickým střevem.Ahoj.
 
Re: Re: Spomienky na Cetviny
Santus | 3.7.2011 17:28 | id 33172 | nahlásit

Myslím si, že ho mal každý..
Ahoj.
pre Jozefa Jakubika
santus | 1.7.2011 16:53 | id 33084 | nahlásit

Ahoj Jozef,
3 mesiace v Suchdole, urobilo z nováčikov vytrvalca "Cvičme v ritme" a na rote 2 mesiace psovodský výcvik kde bol pri mazákovi od rána až do večera jediná zábava beh , sa mi tie KP služby zdali ako prechádzka ružovým sadom a tak som docela rád išiel ráno o 4 do služby, či už na ľavé KP, alebo o 5 na pravé. a večer o 7 znova, aj keď som sa vrátil na rotu o polnoci
, nemusel som na rote robiť rajóny, ktoré sa robili na rote práve v tom čase, keď som šľapal KP, a môj pes Rival, bol celý šťastný, že nemusel byť zavretý v kotci, veď som ho dostal na starosť keď mal len 8 mesiacov a po KP ma takmer sám ťahal, ostatní spolubojovníci (psovodi z môjho čísla), ktorí boli so mnou na výcviku sa po určitom čase behu už sťažovali mazákovi, že to nie je spravodlivé , oni musia psov v behu ťahať a mňa ťahá Rival. A tak som dostal príkaz behať behať bez psa. Rival až besnel že nemôže behať, potom mal toľko síl, že pri výbehu ma pár krát sťahol na zem, bradu som mal v blate a podarilo sa mu ma ťahať pár metrov. Na služby musím povedať že boli 10 hodinové, ráno som mal ľavé, večer pravé, a tak striedavo.. Čo sa týka dažďa, tak Rival bol skutočne skôr suchší ako ja a po daždi som ešte 3 dni chodil vo vlhkej uniforme..
Pre Jozefa Jakubika
Santus | 1.7.2011 12:28 | id 33072 | nahlásit

Ahoj Jozef
KP bolo u nás rozdelené na ľavú a pravú stranu. Naša rota bola za SiS a tak sme išli peši z roty na rozdeľovacie stanovište Janovka približne 3 km, č. ú.15, pravá strana po SiS bola asi cez 4 km, späť zas cez vyznačení chodník okolo lesa, no snažili sme sa tomuto prieskumu vyhýbať priamou cestou pre vozidlá, ktorá kopírovala SiS. Návrat k Janovke bol dlhý asi 6 km, a od Janovky zas peši na rotu, tak že KP pravá strana mohla mať 16 km, no môžem sa mýliť. KP ľavá strana zas bola dlhá cca 7 km, späť terénnym prieskumom asi 9 km. Kontrola KP bolo skoro ráno a neskoro večer, v daždi, v snehu, terén bol vrchovitý, neraz som prišiel na rotu riadne premočený a zablatený..
Pre Santusa.
Kubo | 30.6.2011 23:27 | id 33059 | nahlásit

Ahoj Santus.Tak až pri mene Sandt a tvojích fotkách sa mi rozjasnilo.Už si na teba spomínam.Nie si náhodou zo Spiša?Bol si správny chalan.Slúžil som s tebou ako psovodom viac krát služby v teréne a veľmi dobre sa mi s tebou debatilo.Spomínaš si keď sme mali strežení na špaku na sedmičkách a rozoberali sme kadejaké otázky zo života a pod.Vtedy sa nám ani nesnívalo,že za vyše pol roka socík krachne.Ten slobodník bol ozaj Ličko a na kynológa čat.Masára si tiež dobre spomínam,bol moje číslo,keď ste prišli zo Suchdolu tak s vami mal ten kynologický výcvik.Presne, Červenka bol tvoj polročák,bol taký vyšší blonďák psovod.Mám tiež pár fotiek bankoviek,z Cetvin len dva individuálne spoza kotcov kde ma tam sfotil Illeš,keď som odskočil od dozorčího stolku a ďalšie mám z prvého dňa v civile z Kameňáku.Je tam s nami sfotený aj tvoj kolega provianťák,neviem meno,mal tiež blond vlasy.Zatiaľ sa mi nedarí ich poslať,možno mi poradíš ako na to.Škoda,že tie stránky nenašli moji rovesníci,oni musia mať habadej fotiek.Napr.býv.psovodi Cieslar,Ševčík,raz keď som mal DR tak som im dal zo zbrojárky samopaly, kulomet s náb.pásmy,pancierovku,ďalekohľad a fotili sa v sobotu poobede za kotcami so psami a aj na D.Přibrání mali foťák.Potom,keď prišla nežná,tak sa to asi začalo radikálne všetko meniť.My sme už boli mesiac v civile.Muselo to byť pre vás zaujímavé.Zatiaľ ahoj,už je neskoro,nejak ma zmáha únava.
 
pre Floriša
Santus | 1.7.2011 07:32 | id 33065 | nahlásit

Ahoj Floriš, hej viac krát som s tebou slúžil KP-čka, volali ma vtedy KP-čkový kráľ, jeden celý rok som chodil peši kontrolovať SiS, až keď váš ročník odišiel, začal som aj ja slúžiť poplachovky. Červenka bol skutočne môj polročák, no on bol môj veldr, psovod bol Červinka. Inak som na facebooku jeto ľahšia komunikácia. Ešte sa ozvem, ahoj
Vložit nový komentář





 

Lze napsatznaků



  • maximální délka textu komentáře je 2000 znaků
  • odřádkování textu komentáře (ENTER) zůstane zachováno
  • HTML tagy nelze používat
  • URL adresy budou automaticky převedeny na odkazy
  • reagovat lze pouze do 5 úrovně
  • vyhrazujeme si právo smazat nevhodné příspěvky