Vojensko.cz

Čas... Nezastavíš ho, nezrýchliš, nespomalíš... Plynie stále rovnako... Kým ho máme nezabúdajme hovoriť ľudom okolo nás tie vzácne slová. Mám ťa rád, Ľúbim ťa, ale aj ďakujem a prosím majú veľkú silu. Nestrácajme preto drahocenný čas a ďakujme každé ráno za to že sme ešte dostali možnosť dnešok prežiť tu. Zajtra to už tak byť nemusí. Ale dnes máme tú možnosť niečo zmeniť, povedať, napraviť.
Vážení spolužiaci, kamaráti.
Začal som citátom času.
Dovoľte mi pripomenúť nám všetkým, že dňa 18.7.2020, bolo 45 rokov od nášho opustenia školských lavíc VSOŠ Nitra. V tento deň sme po štvorročnom štúdiu civilných i vojenských predmetov, úspešnom zmaturovaní, boli vyslaní do určite neľahkého života vojaka z povolania, boli sme menovaní do hodnosti rotmajstra. Rozišli sme sa do miest a obcí celého Československa, do útvarov ČSĽA na základné technické či veliteľské funkcie. Pre niekoho to bolo celoživotné povolanie, niektorí odišli po splnení záväzku, niektorí i rôznymi inými spôsobmi. Život to ale tak zariadil.
Naše cesty sa v tento deň 18.7.1975 rozišli, v tak veľkom celku sme sa už prestali stretávať. Niektoré čaty sa stretávajú, zaspomínajú na dobré i zlé, na to ako slúžili, pohovoria o svojom živote, rodinách, deťoch, vnúčatách, úspechoch, radostiach i starostiach. Za tie roky každý z nás veľa prežil, dobrého aj zlého.
Preto mi dovoľte Vás všetkým, na ktorých mám kontakt a túto spomienku Vám posielam, srdečne pozdraviť, zaželať Vám veľa pevného zdravia, šťastia a radosti zo života, rodín, detí, vnúčat.
Tichú spomienku venujme aj našim zosnulým spolužiakom, pedagógom, veliteľom, ktorí nemali tú možnosť dožiť sa toho dňa.
S pozdravom všetkého dobrého,
podplukovník vo výslužbe Ján SAPÁČEK