Vojensko.cz

Som starší ročník, a o moc od tých teraajších prispievateľov. Slúžil som v r. 1959-1961.Chcel by som napísať jednu zaujímavú story a nie ojedinelú. Pochádzam s podunajskej nížiny, kde lyžovanie nepatrí medzi obľúbene športy, nakoľko tu nie sú na to vhodné podmienky, už aj preto lebo sú aj také zimy, keď sa sneh neudrží ani týždeň. No napriek tomu som bol občas zadelený na službu na lyžnicu. Spomínam si, raz som bol pridelený ako člen hliadky previerka s des. Majerským, ktorý bol veliteľom hliadky, bol to korektný slušný človek, veliteľ družstva. Vyrazili sme pozdlž DZ na susednú rotu Polom a po ich lyžnici sme sa dostali na našu lyžnicu Debrník. Naša ližnica sa začala obrovským spádom, podobnému skokanskému môstiku.Tento úsek bol zakázaný lyžovať z bezpečnostných dôvodov, ale nikto tento zákaz nerešpektoval. Ja ako prvý, člen hliadky som sa spustil po jazde smrti, rútil som sa pekelnou rýchlosťou, des. Majerský za mnou s patričným odstupom. Po zdolaní tohto nebezpečného úseku, vyústila lyžnica na lesnú cestu, kde bol odhrnutý sneh a boli vyjazdené kolaje od lesných mechanizmov. Bola noc, vyjazdené kolaje zamrznuté tak, že som nabral ešte väčšiu rýchlosť. Snažil som sa nejakým mojím amatérským spôsobom spomaliť tú obrovskú rýchlosť. Nepodarilo sa. Nejkým spôsobom som sa potom vykolajil a zapichol som sa do odhrnutého snehu tak nešťastne, že lyže sa zapichli do snehu po topánky, hlaveň pušky tiež. Pažba pušky vz 52/57 mi trčala cez chrbát, do ktorej narazil des. Majerník v tej veľkej rýchlosti. Narazil si žalúdok a potom celú dobu, čo som tam bol, ponosoval sa na bolesti okolo žalúdka. Od tej doby často myslím naňho, či nedostal nejakú chorobu s trvalým následkom.Svedomie ma trápi dodnes, po viac ako 50 rokov.