Vojensko.cz

Odslúžil som si tu celú vojnu (1976 - 1978 s výnimkou premietačského kurzu, ktorý som absolvoval v Prahe. V čase svojho pôsobenia som bol však viac známy ako Promítač. Pamätám si mnohé i keď mena nie všetky. Pamätam si na veliteľa posádky v Příbrami, ktorý bol chorý keď nemal plnú basu a tak snoril po meste ako besný a keď nič nenašiel, tak kontroloval slipy, či trenýrky či sú vojenské. Každý deň sme chodili do mesta pre poštu a vždy sme s touto eventualitou museli rátať. I keď na nás nemal, nakoľko vždy sme sa rozprchli po meste a stretli pri aute. Alebo si pamätám na Vlastu Vašíčka, šoféra, ktorý v zime na buzeráku trénoval šmyky na svojom GAZ-e, Vojaka Slameného zvaného Hadžim, ktorému
obliekanie atóm bordelu trvalo celú večnosť. Na ďalšieho šofera zvaného Džany, nakoľo rozprával zmesou vychodniarského dialektu, maďarčiny, češčiny a slovenčiny. A neustale "tekl", čo opakoval po už spomínanom Vlastovi. Pri čtyridsiatke mal tvár nalepenú na prednom skle a smrť v očiach. Alebo na vykonného praporčíka II. roty, ktorý sa pred previerkami vždy drvil v kancelárii na rote PŠM a hovorieval, že nejkrásnějším zaměstnáním je vojak z povolání. Na básničku "starých psov" viažúcej sa k Svätej hore, ktorá stalanad mestom a na nej kláštor.
So znením: Zapadá slunečko za tu Svatou horu,
jeden den v prdeli, chvála pánu Bohu.
Jeden den v predeli, na druhý čekáme.
Kéž se tě civile, kež se tě dočkáme.
Na propagandistu nadporučíka Malečka, ktorý ma chcel dať zavrieť, lebo som mu neupratal kanceláriu a študovňu, čo robieval jeho pucflek, ktorého meno si už napamätám a ktorého pustil na dovolenku. I keď som ho varoval, že nebudem mať čas nakoľko som mal premietanie a úlohy, ktoré mi dal môj veliteľ poručik Veselý, ktorému povedal, že som mu povedal,
že som si nerobil strednú školu aby som mu upratoval kanceláriu. Je toho viac no všetko sa naraz nedá obsiahnuť.