Vojensko.cz

Dva roky, okrem PŠ v Terezine som prežil v týchto kasárňach. Najprv som bol u delostrelcoch, Huf. Bat 122. V r.68 vznikla 1-raketometná čata - bol som starším počtárom. Náčel. delostrelectva ppkl. Kotisa, náčel. štábu mjr.Doležal, vel del oddielu. pplk. Pravda.
Náčelníkovi .štábu delostr. som robil pisára. Ubyt. na izbe v bloku od autoparku. na 1.poschodí. Tam bola predtým aj auto rota a batéria BZK. Vtedy ešte prístavba ku jedálni nebola. Arma bola zboka pri vchode do jedálne, a naproti jedáleň pre dôstojníkov.Pešo sme chodili na cvičisko Chlum a do Blšan alebo Dobromeric na pivo. Na fot. č.8 sa mi zda, že je hospoda " Na ružku". V roku 8/1968 si rusky vojaci prišli s tankom, s namiereným laufom na "štabák"na pitnú vodu. Na dva roky človek zo života nemôže zabudnúť, a keď dnes počujem mladíkov rozprávať že sú radi, že neboli "na vojne", tak absolútne nevedia o čom rozprávajú čo to ta "vojna" vlastne bola.
Pretože na "vojne" boli kamaráti na ktorých sa nikdy nedá zabudnúť, prežili sa chvíle ktoré žiaden civil neprežije a tie spomienky ostanú do konca života. Sledoval som na internete čo sa s tými kasárňami robilo a je mi strašne ľúto, že to došlo až do takýchto krajnosti a že som sa za 42 rokov nestihol tam zastaviť.
Nuž ale tak sa doba zmenila. Keď si niekto z tých voj. rokov to prečíta, nech sa ozve. Ludvik - z východu SR.