Vojensko.cz

Je to na mňa zrazu priveľa. Jobové zvesti sa hrnú na mňa z každej strany. Prosím toho najvyššieho, nech sa tak neponáhľa, lebo za nejaký čas už nebudeme mať s kým komunikovať, s kým polemizovať a spomínať na časy, ktoré sme zažili na našej púti pred niekoľkými desaťročiami na zelenej hranici a vôbec vo všetkých pozíciach u PS. V krátkej dobe pár týždňov odišli do pohraničného neba mne tri blízke osoby, každá mi inak prirástla k srdcu a na každú mám iné ale len kladné spomienky. Maťo Heger, General poručík ing. František Šádek ale ten tretí človek, o smrti ktorého som sa dozvedel z mailu dnes, bol môj naozaj najlepší kamarát a spolubojovník ktorý ma vyhľadal asi pred rokom pomocou dotazu na náš obecný úrad a s jeho pochopením sa nám podarilo nadviazať kontakt po41.rokoch, odvtedy sme si intezívne mailovali a stretli sme sa tohto roku na stretnutí veteránov v LIbejoviciach. Ja , ale hádam ešte viac Janko Borský, sme sa veľmi tešili na toto stretnutie, kde sme po dlhej dobe naživo videli, mimochodom Janko mi pripadal veľmi čulý a šťastný, tešil sa s každej aj z tej najbanálnejšej príhody, udalosti a vôbec všetkého čo sa týkalo služby u PS. Mali sme si čo povedať dlho do večera a rozlúčili sa s tým, že na druhý deň budeme pokračovať, lebo on sa vrátil prespať domov do Písku a ráno okolo desiatej sme sa mali stretnúť v Libejovickej hospode. Ovšem vzhľadom k tomu, že sme zo Slovenska prišli štyria jedným autom, tak sme museli priať kompromis, lebo každý navrhoval iný program. Tak sa stalo, že s Libejovíc sme sa pohli pred desiatou , a tak nás už Janko nezastihol, no mali sme sa do Libejovíc ešte vrátiť, keď si prehliadneme ešte raz nový zámok,čiže naše kasárne a vrch "Lomec", na ktorý sme nemali tie najlepšie spomienky.Avšak vetšina z nášho osadenstva auta sa chcela isť pozrieť na pár rôt, kde sme slúžili alebo boli na cvičeniach. V maily napísal, že sa stretneme o rok no prišla správa...Zbohom Janko, stretneme sa tam hore, aby sme si dovyprávali zážitky a príhody.M.