Vojensko.cz

Vážená pani Kobzová.
V prvom rade Vám vyslovujem úprimnú sústrasť. Smť manžela aj mňa zarmútila, lebo mám na neho pekné spomienky. Dokázal sa porozprávať aj s vojakom - bol ústretový a priamy. Ja som síce nepatril pod jeho velenie / slúžil som ako zdravotný inštruktor v brigádnej ošetrovni /. Keď mal manžel službu dozorného útvaru, vždy sa zastavil na kus reči. Pamätám sa, že jeho záujem bol orientovaný na vojnové lode / II. svet. vojna / o ktorých sme často diskutovali. Možno ste ma aj videli , pokiaľ ste boli s manželom na katarínskej zábave v roku 1973 - hral som tam v hudobnej skupine. Taktiež si spomínam, že manžel mal záujem sa uvedenej zábavy zúčastniť. / Neviem, či ste tam boli /. Dalo by sa spomínať aj ďalej. Pokiaľ si aj po toľkých rokoch spomínam na podrobnosti, znamená to, že k Vášmu manželovi som mal blízky vzťah - vtedy sa nezabúda. Srdečne Vás pozdravujem a keď navštivíte manželov hrob, povedzte mu, že vojaci na neho nezabudli. Ďakujem za správu, aj keď je smutná.