Vojensko.cz

Noci na hranici
Nočných služieb sme si na pohraničnej rote užili až-až. Lenže v noci, a to mi môžete potvrdiť hádam každý, je človeku najlepšie v posteli. Opak by mohol tvrdiť len ten, kto ich nikdy neslúžil, či nepracoval v noci. My sme tieto služby brali ako nut-né zlo, alebo ak chcete, ako mnísi svoju rehoľu. Hlavne, boli sme vtedy všetci mladí, zdraví a veľa sme toho vydržali. Občas sme síce reptali, ale keď sme prišli ráno zo služby, boli sme zase radi, že už máme celý deň voľno. Keďže sme boli pohraničníci, bolo nám nad slnce jasné, že uchrániť štátnu hranicu v noci sa bez nočných služieb ani nedá. Navyše nám nebolo treba vysvetľovať, že chrániť ju naozaj treba. Mne je to jasné aj dnes, i keď uhol pohľadu máme na mnohé veci po roku 1989 už trocha iný... Zr-kadlo nášho života sa od tých čias naozaj veľmi pozmenilo. Dnes v ňom často nedokážete rozoznať ani vlastného brata, tobôž ne-priateľa. Ľudia majú k sebe už oveľa ďalej, ako mávali kedysi pred zamatovou revolúciou. Peniaze sú dnes, bohužiaľ, nadovše-tko. I dnes si občas kladiem otázku, či tú hranicu nebude treba strážiť znova, lebo aký je v súčasnosti vo svete bordel, to vidí každý, kto chce...
Našťastie týchto spomínaných nočných služieb sme mávali relatívne málo, tak sme ich celkom dobre zvládali, aj keď nám v nich často nebývalo dvakrát na závidenie. Ako sa vraví, slúžievali sme vo sviatok-piatok. Nech už bola tá naša nočná služba akákoľvek, noc mala vždy svoju moc a celkom určite ju aj dodnes má. Pohľad na svet je v noci totiž vždy trochu iný, aj keď všetky veci ležia na svojom mieste, presne tak, ako boli cez deň. Aj keď celkom dôverne terén poznáte, v noci je mnohé úplne inak. Krajinu a všetko v nej cez deň vnímate a hlavne úplne inak cítite. Keď sa rozvidnie, priam sa vám na duši uľaví. Lebo koniec koncov, človek nie je sova, ale vyložene denný tvor. Keďže aj my pohraničníci sme boli predovšetkým len ľudia, tak sme sa aj v noci správali každý trochu inak. Sebavedomé povahy mnohých vojak