Vojensko.cz

Išlo by mi vtedy, okrem iného o to, že keď v noci nastane streľba, môže sa ti nejaká tá guľka ujsť poľahky aj od vlastných spolubojovníkov. Lebo vypálením dávky zo samopalu zostane na chvíľu každý oslepený a potom sa strieľa už len po zábleskoch výstrelov z hlavní, ibaže v takej situácii je veľmi ťažké, zistiť, kto je nepriateľ a kto vlastný... -Nastáva skrátka zmätok!
Veľmi dôležité bolo tiež, s kým ste v tú noc slúžili. Ak ste tam boli s kamarátom, či s nejakým iným spoľahlivým chalanom, vtedy vám bolo v službe hej. No nie vždy to tak bolo. Zostavy hliadok robil veliteľ a ten nás pravidelne obmieňal. Občas sa síce stávalo, že ste s niekým slúžil aj zopár dní za sebou, ale to len preto, že ten, čo zostavoval denný plán služieb na to kašľal. Tu treba ešte povedať, že vzťahy medzi nami, pohraničníkmi, boli napriek tvrdému životu na rote pomerne dobré. V službe, tam na štátnej hranici, sa totiž veľmi rýchlo ukázalo, kto je kto. A tak ho potom ostatní vojaci aj brali.
Lajdáctvo v službe sa nevyplácalo. Nielen kvôli kontrole veliteľa, ale aj kvôli pohode na stanovišti. I keď boli takí experti, čo to občas robili, no u väčšiny mužstva s tým nepochodili. Zís-kavalo sa tým len málo a väčšinou sa to neoplatilo. Lebo nako-niec, skôr či neskôr, ako sa vraví: Padla kosa na kameň..!
Čuduj sa svete, ale ani našim psom slúžiť v noci sa akosi nepáčilo, i keď obyčajný smrteľník by si mohol myslieť pravý opak. Po polnoci aj im padala hlava a boli by si radšej pochrap-kávali vo svojej teplej búdičke. Tiež im bývala zima, tak ako aj nám. Na Šumave bolo veľmi často pľuhavé počasie, a to ani im nešlo k duhu. Najhoršie im bývalo v zime, tak ako aj nám. Hoci v zime nám veliteľ rozdeľoval služby na kratšie časové úseky, aby sme tak nepremrzli. Dážď so snehom a vetrom, či mrznúca hmla, taká typická pre Šumavu, dávala zabrať všetkým bez rozdielu. Počasie bývalo vtedy hádam ten najdôležitejší faktor.
V budove novej roty sme už mali ústredné kúrenie a dos-tatok teplej vody na kúpanie, o