Vojensko.cz

Niekedy koncom zimy (február ? Už to nechcem počítať !) 89 roku sa chlapci z môjho ročníku začali živo zaujímať o štáty sveta, a písali si nejaké štáty na papieriky a keďže som bol na rote dosť málo, väčšinou v kotcoch, kde som skoro každý deň čistil psom ich príbytky a vyváral, nejak som sa o to nezaujímal, ba aj keď som sa ich chcel opýtať, nejak mi to nevyšlo.. Príčinu prečo sa zaujímajú o štáty som spoznal rýchlo.
Jeden deň po razkaze, celá rota okrem služieb , chodili do šatne, kde sa zväčša vyzúvali z kanád a dávali si na nohy papuče, ma pristavil môj mazák Ámos (Malík) a vraví mi : "spívej". Pozerám sa na neho : (čo mu preskočilo ?), nechápavo som sa na neho pozrel. Zopakoval : "Spívej !" No nebol som nejak hudobne nadaný, no keď "starý Cetvinsky tiger", chce , tak dobre. Začal som : "la la lá, lá ...!!" Ámos nejak pobledol : "On si znás dělá srandu !" Ja : "veď si chcel aby som spieval !" On : "Tak ty nevíš kde jsme ? " Ja : "Na Cetvinách". On : "Do čerta, ve kterém státě jsme ?" Ja : "v Československu !" Myslem som , že ho na mieste trafí šľak ! On : "Rychle, nebo mi utečou všichni mladí .. Ve kterém státě jsme ?" "V Československu" On : "Dost ! Víš i jinej stát ?" Ja : "Vymenujem ti ich podľa abecedy : Andora, Anglicko, Albánsko..." Zastavil ma : "Takže stát kde jsme - nevíš ! Hlavní město toho státu - nevíš ! Město v Československu ??" Ja : "Cetviny.." On : "Nevíš ! Takže dostaneš celkem 3 krát parohy!!!" Vzal zo svojej otvorenej skrine vešiak a 3 krát ma ním ovalil po čele.
Odišiel o meter ďalej tak tiež k spolubojvníkovi - môjmu číslu, a pýtal sa ho na štát no ten už vedel, ktorý bol posledne očíslovaný štát na mape sveta aj jeho hlavné mesto, dokonca aj vedel mesto v Československu podľa počtu obyvateľov (1 bola Praha, 2 Bratislava atď.)
Vtedy to bol nejaký okolo 200 štát v Oceánii..
Takže to : "Kde jsme ?" to trvalo až kým neodišli naši mazáci do civilu. Najprv bolo zvolanie : (trebárs 200 - to boli dni do civilu), potom ohlas : (530 - toľko dní