Vojensko.cz

Ako som narukoval.
Povolávací rozkaz na moje meno s titulom odvedenec mi prišiel asi 10 dní pred odchodom, v druhej polovici septembra 88. Čo je na tom zvláštne, na túto životnú zmenu som sa dá sa povedať tešil, starší chlapci po vojenčine mi rozprávali mnoho zaujímavosti, ba aj veselé príhody, pevné priateľstvá, no nevynechali aj rozprávanie o šikane starších ročníkov, ba aj nejaké vymyté mozgy..
Prišiel deň D.. 2.10.88. Stále mám rád ak nie som viazaný časom a pre všetky prípady chodím všade včasne a radšej si počkám na mieste ako by som niekde meškal, i v ten deň som z nášho mestečka do Sp.N.Vsi šiel vlakom dosť skoro, z môjho mestečka už o 15.30.h. a mimoriadny rýchlik mal ísť až o 21.00h. V osobnom vlaku som cestoval s priateľmi ? zvláštne , len jedného som poznal, ktorý so mnou chodil na psovodský výcvik, s ostatnými som sa spriatelil hneď ? len čo začal kolovať tvrdý alkohol a fľašková šariš 12°-ka. V osobnom vlaku sme boli v partii ôsmi a dva dievčatá, ktoré odprevádzali svojich milých, ja som bol skôr samotár a dievča som nemal, takže mi tak za civilom ani nebolo až tak smutno, no videl som prežívanie dotknutých strán chlapcov i dievčat, neboli až taký rozjarení ako my bez báb, skôr len mlčali a túlili sa k sebe..
Kým sme prišli do S.N.V., cesta bola asi 30 min. nimul sa nám už všetok alkohol a nálada bola tak akurát.. a tak keďže sme mali ešte kopu času vybrali sme sa zo stanice do centra mesta, no už sme boli asi 15, v centre sme za 100% prirážku (vtom čase keď sa rukovalo bol zákaz predaja alkoholu brancom vo flašiach) kúpili liter rumu, ktorý sme na stanici vypili tancujúc a spievajúc v kruhu okolo fľaše.
Bola už tma, o 21.00 prišiel mimoriadný rýchlik pre brancov a ledva sme sa medzi stovkami ľudí prebili do vlaku, ktorý už bol takmer preplnený a tak sme sa partiou rozčlenili. Vlak sa pohol a ja som bol s ďalším známym v kupé, no nevydržal som tam dlho a išiel som hľadať známych..
Zobudil som sa vo vagóne, ktorý jazdí v osobných vlakoch