Vojensko.cz

Jeseň 88 sa v Suchdole nevinikal ničím zvláštnejším ako iné jesene, či jar, pre nováčikov, ktorí sa dostali do výcvikového strediska PS, to bol stále len tvrdý dril a zvyknutie na zelenú a kaki farbu. No jeseň 88 to bolo iné, náš ročník musel prejsť službou v kuchyni, kde bol jeden kuchár.. skrátka náš starší polročák, ktorý sa skutočne nemohol dočkať kým príde náš ročník. V našom ročníku sa hovorilo, že musel byť najviac šikanovaný od čias Švejka.. A tak to dával vyžrať nám - mladším polročákom !
Ďeň pred službou sa na PVS vyberalo kto bude mať službu v kuchyni, slob. Cvengroš tvrdí : Tejto službe sa nikto nevyhne, je to len kolobeh, najprv 1. rota 1. čata, potom 2. rota 2. čata atak dále.. Štyria vojaci každý deň..
A tak som sa prvý krát prihlásil, myslel som si, že je to skutočne lepšie, ako makačka v drezúre, či už beh, poradovka, rozcvičky, alebo iné radovánky z ktorých ma išiel trafiť šľak..
Štyria chlapci od nás, tí ktorí mali mať ďalší deň službu v kuchyni išli spať už o hodinu skôr, ešte pred rajónmi, a tak aj ja. Skôr som aj tak nezaspal, pretože večer pred deviatou bol čas na rajóny, to bol väčší krik a huriavk ako keby bol bojový poplach, dalo sa to prirovnať zvuku bombardérov nad Drážďanmi (veldri, ktorí boli zväčša len naši polročáci sa vyžívali v pokrikoch : jedu, jedu, jedu, co toto je , to se musí všude jenom blejskat!). Ďalej nasledovali iba nadávky, trepanie do skríň, buchot kanád, vedier... Chodba to bol najhorší rajón, dvaja chlapci stierali chodbu z jednej strany, dvaja z druhej a stretli sa v polovici, predtým dvaja pozametali celú chodbu, hlavne pod skriňami, kde to bolo každý deň hrôza a samé blato ! Mal som niekoľko krát chodbu a keď sme sa už blížili k polovici, vtedy jeden múdry polročák, keď sme boli na kolenách podskočil ponad vedro so špinavou vodou a samozrejme, že ho odkopol na tú čistú časť chodby. Zahrešil som a pozrel sa na neho, no on pospevujúc si išiel buzerovať chlapcov na PVS, ktorí všade čistili linoleá žiletkami.. Ten