Vojensko.cz

Ďalšie dni ktoré som strávil v prijímači ako nováčik, prekvapený z celej reality, ktorá ma obklopovala v pohraničníckej kasárni, aj keď som si v civile nepredstavoval vojenčinu ako nejaký pioniersky tábor, skutočnosť bola pre nováčikoch drsná ako ?planina?.. Najhoršie dni, ktoré som tam zažil, ba až som tie dni nenávidel ? boli nedele.! Športové popoludnia.. Boli to skutočne vysiľujúce okamihy, na ktorých - myslel som si, že vypľujem dušu.. Po piatich minútach cvičenia som už nevládal.. Bolo to v rozmedzí hodín od 13.30 do 16.00, dejisko : buzerák a celý areál kasárne.. Beh som si rýchlo osvojil a vedel som vydržať, no po 10 minútach behu drepy a kliky, znova beh a zas drepnutie na 10 odpočítaných okamžikov, okrem toho : ?do kopca, a z kopca? takmer polovičke zúčastneným vtom čase slzy stekali z očí.. ja som si pred druhmi potichu nadával a posielal bláznivo aktívnych veldrov do horúceho pekla...
Prvé streľby s ostrov muníciou, sme mali mať až po prísahe, asi až po mesačnom pobyte v tejto bláznivej inštitúcie, po troch ranách na vzdialenú figurínu. Nasledovali aj streľby v noci, guľometné dvojča, čiže streľba z guľometu. Po nich zas nasledoval zrýchlený presun zo strelnice do kasárne (možno viac ako 12 km), kde sme všetci asi 150 psovodi (5 čiat nováčikov) bežali ako o život v plnej poľnej (náš veliteľ roty major..., dal našim veldrom príkaz, že za pol hodiny musí byť celá psovodská rota v kasárni, dokonca aj debny s muníciou a pár guľometov (myslím, že ich bolo 5 ) . Samozrejme, že som bol hotový už po 2 minútach, a tak som bol stále na konci, medzi tými nováčikmi ktorí niesli muníciu a guľomety. Skupiny na konci strážil velder asi z 1 čaty ? veľmi aktívny, a niekoľko krát ma vtom mojom pomalom behu samopalom tresol po zadku a na chvíľu som už bol na