Vojensko.cz

lúžim vlasti
Obraz... Nezainteresovaný divák v zime 1989 má pocit, že sa ocitol v akčnom filme, alebo v divom boji na život a na smrť. V Cetvinách na pohraničnej rote, ktorá sa nachádzala za SiS sa mlátia dvaja vojaci dlhými drevenými kôlmi, bolo to za stajňami, v ktorých už kone dávno neboli, no bola tam hŕba dreva, ktoré sa používalo na kúrenie.
Marek Červenka ? už čatár má funkciu operačného dôstojníka, aj keď bol o polrok dlhšie v zelenom nikdy sa netváril ako veľký mazák, ba keďže som bol sním od prvého dňa na vojenčine ? bol so mnou na výcviku v Suchdole ako veliteľ družstva, ba aj som vtom čase som bol sním na izbe náš vzťah bol viac ako priateľský, takmer bratský.. Spolu sme si písali s pár dievčatami ? ktoré sa ozvali na inzerát iných chlapcov, bolo to na jeseň, (vzor ako : dvaja pohraničníci výšky takej a takej, váhy takej a takej, farby vlasov blond a čiernej hľadajú na zoznámenie a písanie si dve dievčatá...). Na Cetviny prišlo viac ako stovka listov, a ?tí? dvaja pohraničníci si z nich vybrali svoj pár, keď sme prišli na bar s Marekom, našli sme na stoloch hŕbu listov o ktoré nikto nejavil záujem, barman nám povedal, že si môžeme vybrať aké chceme dievčatá na dopisovanie.. Slovo dalo slovo a vybrali sme si dve listy. Jeden pár dievčat bol zo Štenberku a druhý z Ostravy. Dievčatá zo Štenberku nám aj na odozvu nášho listu aj pogratulovali, že sa nám naše miery, výšky a farby vlasov takmer za mesiac zmenili ? a to skôr v náš prospech ! takže Marek mal ?operáka? a mal zaistiť rúbanie dreva pre potreby našej kotolne, keďže som bol kamarát a o Rivala bolo postarané po rannom ?kápičku?, tak som sa predsa len rozhodol, že pôjdem rúbať narezané polená. Pri tých polenách boli nejakí mladší polročáci a taktiež Jaro Hudec, ktorý na Cetviny prišiel asi len pred dvoma mesiacmi z nemocnice (Jaro mal úraz asi v januári tohto roka, bol z môjho čísla, spadol totiž z pozorovateľne na Dolním Příbráni). Tak som si vyhrnul rukávy a všetkým som povedal nech odo mňa odst