Vojensko.cz

On nás jasne že zvozil,vypustil nejakú novú hlášku,ale keď trestal on hádam aj vnútorne trpel. Dal by si radšej s vojakom tri pivá v karčme ako jemu tri dni basy.
Aj mne dal tri dni, ale plus k dovolenke.
A takto raz ideme a ako sme vošli do budovy praporu hneď zacítime niečo vo vzduchu. A čím bližšie k našeme poschodiu čo bolo vlastne to najvyššie tak tým zreteľnejšie. Konečne sme hore,teraz neviem či to bol Tom Kalkuš či Švéda,dozorči roty. Jak nás uvidel prepukol u neho neopísateľný smiech. Kôli smiechu a blízkym kanclom hovoriť nemohol,na naše kývanie hláv že čo to je,iba ukazoval rukou smer naša chodba,lebo bola ešte aj prvá a tretia. Ukazovať ani nemusel,lebo uhlíková stopa bola citeľná. Naša izba bola až posledná na chodbe a druhá prostredná mala otvorené dvere.
Už bolo jasné že sme blízko epicentra. Nazreli sme do druhej čaty teda a ... Sodoma Gomora. Podlaha pokrytá akoby huspeninou a v tom plno sklených črepov.
Dlho sa to obdivovať nedalo,čuchové bunky nezvládali.
Veliteľa Marečka niekto sprcal alebo z čoho mal takú vývrtku,doobeda robil BoRoRo po izbách. Tam vyliezol rebríkom čo bol v stene do výlezu na poval a hneď okolo poklopu mal Venca v 4l sklenákoch založený kvas z jabĺk na čučo. Pohádzal to zhora na podlahu. V tejto izbe sme sa večer šoféri a frajtri stretávali lebo bola najváčšia,postele iba spodná v jednotke. Bigoši si zas robili seansy s gitarou na balkóne pri romale pesničkách. Po tomto sme pár dní radšej využivali prvú čatu alebo našu,než sa ovzdušie stalo na dvojke dýchateľné.
O niekoľko dni idem po filme z PVSky a že nakuknem jak sa na dvojke majú.
Venca na posteli v indiánskom posede,vedľa seba veľká poľná jabĺk z kuchyne a krájal novú várku. To už ponosil sklenáky ďalej do povala za trámy,lebo čo??.. čert nikdy nespí.
A ak si toto prečítajú spubojovníci tak vedia,že Venca je jeho skutočné meno.