Vojensko.cz

Po Sobote nastala prvá Nedeľa na vojne. Keďže Ne bývali bez rozcvičky,včerajší pahorek za násypom nehrozil. Beztak nás netešila predstava celý deň zas obrusovať kanady po buzeráku a drilovať pochod na prísahu.
Po príchode z raňajok na rotu DR zavelil: Ústroj vz. 60,lebo na raňajky sa bolo v 63,zbaliť malú poľnú,naplniť čútoru a nástup pred praporom vonku. Ale jedu,jedu vojáci co toto má být.
Z autoparku vychádzali VSky a radili sa na buzerplac. Celý prijímač naskákal na korby,no nik z nás holubov netušil čo sa deje a kam nás povezú.
Cesta netrvala dlho ale v cieli sa všetkým rozjasnilo.
Pole od nevidím do nevidím,traktory s vlečkami,na jednej plno vedier. Ďaľší Zetor s čertom to už vyhrabával-kombaj ešte nemali.
Tak sme skonštatovali že celkom dobré,dnes sa dupať nebude a aspoň chvíľu budeme v civilizácii. Ráno bolo hmlisto,no hmla rýchlo opadla a nastal pekný slnečný deň,presne taký ako dnes tu u nás.
Bolo to ako na mravenisku aj sme tak usilovne kmitali jak mravci. Z vedra sa sypalo priamo na vlečku. V Zetore sedel Vietnamec,sedačku mal upravenú na poloľah,redukovanú na voľnobeh slimačím tempom si to šinul z medze po medzu,iba občas nohami skorigoval volant a čítal noviny. Či to bola jeho domovská tlač alebo Rudé Právo som si nevšimol.
Ale všimol som si po 29 rokoch po príchode do Boru ako sa tam za ten čas rozmnožil.
Pekne nám to šlo,keď neboli frajtri na blízku aj sa nejaká habaďúra urobila,iba bečka piva tam už chýbala.
Prestávka,priviezli obed. Bratia Češi že vynikajíci,rízky máme na obed. A čo to je tie rízky?
Keď som už na rade a chemik mi to hodí do ešusu,vidím že to je obyčajná šnicľa. Prečo ten krycí názov.
Ale bola chutná fakt,aj tie zemiaky k nej. To snáď boli už tie čo sme zbierali.
Po návrate do kasína očistiť ústroj,výstroj,uložiť a na PVS povinné písanie listov domov.
A prvá suchá večera,rybičky v oleji.